Ako bolo na Ukrajine
No čau Andrej! Žeby som Ti teda niečo napísala o Ukrajine? Nuž, bolo tam skvelo...veď sám to asi poznáš - ako inak môže byť na misiách:-) Škoda, že ešte nemámžiadne fotky:-( Deti boli veľmi zlaté - aj keď občas neposlúchali, ale ľudia sú tam takí jednoduchší, deti sú skromnejšie ako u nás. Vedeli sa tešiť z úplnýchmaličkostí - napr. z toho, keď nám mohli odniesť naše veci?-) Úplne sa bili, kto bude niesť rupsak, gitaru, loptu...Keď sme niečo začali rozdávať, úplne sa nato všetci vrhli, aj keď u slovenských detí by to ani nemalo nejak extra hodnotu. Počasie nám vyšlo - ani raz nezapršalo - iba úplne posledný deň. Aj keď boliaž priveľké horúčavy. Všetci sme si veľmi obľúbili gréckokatolícku liturgiu -a ešte po ukrajinsky - keďže sme tam chodili stále len na gréckokatolícke omše.Kraj je to naozaj veľmi pekní - najmä my, ktorí sme pôsobili v dedinách (boli sme rozdelení do 5 skupín po 4 - 5, 2 skupiny boli v meste Tjačiv a 3 boli vokolitých dedinách), sme vlastne boli uprostred krásnej prírody, blízko hôr, lesov. Takže sme občas podnikli s deťmi nejaký výlet do okolia alebo sme sachodili kúpať s nimi na riečku. Tiež sme mali zdravú, prírodnú stravu, čo si ľudia, u ktorých sme doma bývali, sami vyprodukovali. Inak ich strava je trochuodlišná od našej - používajú rovnaké suroviny, ale v iných kombináciach. Vlastne pri každom jedle dňa vyložili na stôl všetko, čo práve mali doma na jedenie.Naozaj, boli veľmi štedrí, i keď chudobní. Deti mali často veľa povinností okolo domu, viaceré z nich museli chodiť pásť kravy. Život je tam ťažký najmä preženy, ktoré žijú samé so svojimi deťmi a starajú sa vlastne o všetko, zatiaľ, čo ich muži sú na zárobkoch v Kyjeve, v Moskve alebo inde. Väčšina ľudí býva vdomoch, ktoré zvonku nie sú dokončené.Ale samozrejme, že aj tu prenikajú prvky modernej civilizácie a taktiež všetky detí chcú mať mobilku - a mnohé aj majú.Keď sme odchádzali, všetci za nami smútili a ani nám sa neodchádzalo ľahko, lebo všetkých sme si veľmi obľúbili.
Magda, misijná dobrovoľníčka, Žilina