Nákupy

Nákupy

V sobotu (10.12.2005) som sa s Koľom rozhodol ísť míňať peniaze. Vybrali sme si za cieľ veľké trhovisko pri letisku. Vyrazili sme skoro ráno, niečo pred 11:00. Odviezli sme sa metrom, potom autobusom a hurá na nákupy. Rozbehli sme sa do prvej špinavej uličky a už sa tak pozeráme, čo by sme mohli kúpiť. Pozeráme – na výber je vecí a vecí. Zašli sme už do „obchodíku“ s nohovicami, pozeráme, vyberáme, preberáme a skúšame. Už sme asi veľmi dlho preberali, tak sa predávajúci nevzdával a ešte horšou ruštinou ako mám ja, nám stále vravý: Dôležité je, aby sme sa v nohaviciach dobre cítili, cena už nie je dôležitá (to sa dohodneme). Takže cena nie je dôležitá. To sme sa v ten deň ešte mnohokrát presvädčili. Napr. boli sme v inom „obchodíku“ a spýtal som sa na cenu svetra – 13 širvanov. Pomyslel som si, že lacný nie si. Pozeral som ešte iné veci a medzi tým sa azerbajdžanec spýtal na cenu toho istého svetra (po azerbajdžansky). Azerbajdžansky neviem, ale na to, aby som porozumel, že povedal 10 širvanov, mi to stačilo. Takže nám všetko predávajú s cudzineckou prirážkou.

O tom, že „niekedy“, nevedia koľko si majú pýtať som sa opäť presvedčil. Kupovali sme aj svetielka na stromček. U jedného sme sa spýtali, za koľko ich má – a nebolo to až tak veľa – 50 lampičiek – 4 mamedy a 100 lampičiek – 7 mamedov. No a tak sme ich kúpili. Pravdaže tu si treba overovať, či sme to nekúpili veľmi drahé, tak sme sa tak pýtali aj u druhých. Jeden ich mal za širván (10 mamedov), druhý za 12 mamedov a tak každý povedal podľa toho koľko si myslel, že sme ochotní za to dať. Na koniec sme ešte kupovali stromček a predávajúci zbadal, že svetielka sme si už kúpili. Tak chcel asi ukázať ako nás oglbali, tak sa spýtal za koľko sme kúpili. Ja som sa tak vyhýbavo spýtal, za koľko ich má on. Bolo vidno, že to nečakal a nevedel, koľko má povedať. No, povedal, že za 5 mamedov. Tak som mu povedal, že som kúpil za 7. Čakal, že nás ošmekli o viac. No, ale keď už mal také lacné svetielka, tak som kúpil aj od neho (z toho veľmi nadčený nebol – neošmekol nás až tak).

To je jedna stránka nakupovania, tá druhá je ešte smutnejšia. Už si človek vybral, zjednal sa na cene a platí. No, ale oni ešte stále skúšaju okradnúť. Buď ešte na konci povedia inú sumu, alebo zle vydajú, alebo menej dajú. Toto sa mi na nich veľmi nepáči. Niekedy rozmýšľam, že či váždne potrebujú tie peniaze, alebo v tom majú šport. Tak ja som ich oglbal o 3 širvany. No vážne neviem. Ale to robia skoro vo všetkých obchodoch.

Andrej Foltán 12.12.2005 Baku Azerbajdžan