Jasličková 001

Komentár pred pobožnosťou:

Milé deti, mladí priatelia, rodičia a Všetci čo ste tu prítomní!

Schádzame sa tu v slávnostne vyzdobenom chráme, aby sme spolu oslávili narodeniny nášho Pána Ježiša.

Jasličková pobožnosť, ktorú o malú chvíľku začneme svoju tradíciu i u nás. Na úvod si oľutujeme hriechy a započúvame sa doslov svätého písma. Ale by to nebolo také ako pri svätej omši svoje miesto dostanú aj deti a mladí, ktorí majú veľkú radosť s narodenia Pána Ježiša. Či už vo forme básni, príbehov, piesní a modlitbičiek, ktoré chcú predniesť maličkému Ježiškovi v jasličkách. Teraz všetci sa spoločne spojíme v piesni, ktorá nám hovorí o Narodení Ježiška.

 

Pieseň: Narodil sa Ježiško

 

Bohoslužba slova

Evanjelium, krátky príhovor

Pásmo detí

 

Pieseň: Zvonia zvony vianočné

 

Komentár: Zazvonili nám zvony, ktoré nám oznámili príchod malého Ježiška na tento pozemský svet. Všetci vieme, že sa narodil v Betleheme. Ale nielen v Betleheme, ale aj v našom srdci. na oltári svieti nám vecná lampa, ktorá nám pripomína Ježiša vo Sviatosti, že je tu medzi nami prítomný a pozýva nás k sebe ako?

 

Báseň:

Vecná lampa v chráme svieti

k Ježiškovi volá deti

Ježiško dvierka otvára

volá k stupňom oltára.

Božie Dieťa na oltári

prinášame ti tieto dary.

Vieru v duši, lásku v srdci

k tomu ešte bozk horúci.

Ozaj veľmi rád ta mám,

príď Ježiško, prídi k nám!

 

Komentár: Určite máte veľmi radi Pána Ježiša. Prišiel na tento svet, chudobný a nemal miesta iba v maštaľke v jasličkách. A tam ho našli pastieri. Ale ako to bolo? A ako sa to dozvedeli?

 

Báseň:

Neďaleko Betlehema ovce pásli valasi,

ako v nebi ticho spali, len im strážca ohlási.

Nad Betlemom jasná žiara, vstaňte hore pastieri!

Anjel boží zjavuje sa, čakajme kam zamieri.

Nad nich prišiel, spevom nôtil: Sláva Bohu na nebi,

na zemi buď pokoj ľuďom, čo ho vrúcne velebí.

Do maštaľky pozrieť chodte, dieťatko tam v jasličkách

v chladnej zime ovinuté iba v biednych plienočkách.

Poďme i riekol honelníkom starý bača po čase,

zanesme mu čo len máme, nech ho zima netrasie.

Jedni vzali ovcu, vola, druhí zasa barana.

Hneď sa s darmi ponáhlali ku jasličkám pred Pána.

V maštaľke ich uvítala šťastná svätá rodina,

uvideli jak Matka s láskou Božie dieťa objíma.

Ešte v noci v celom kraji rozhlásili novinu.

Jezuliatko na svet prišlo priam v polnočnú hodinu.

Prišlo na svet ukázať nám lásku k Bohu, k blížnemu.

Chudobná je preto dary svoje neste mu.

 

Komentár: Pastieri už o tom vedia a vieme aj my, že sa Ježiško narodil a my mu predkladáme svoje dary a prosbičky

 

Báseň:

Dieťatko v Betleme, Ježiško maličký

za tebou ideme, čuj naše prosbičky.

Daj nám zdravia sily, do učenia chuti,

srdce rodičov nech sa nezarmúti.

Zošli požehnanie i do nášho domu,

by sme pomôcť mohli v biede hocikomu.

Daj nám Jezuliatko, nech máme čo treba,

chlebíka do školy i šaty na seba.

Nech nám láska tvoja do staroby svieti

Ach vyslyš Ježiško prosby malých detí.

 

Pieseň: Jak si krásne Jezuliatko

 

Komentár: Nedávno som sa bol prejsť po lese a tam som počul ako malá jedlička hovorí veľkej svoj sen. Počúvajte!

Príbeh: V hustej hore jedla stála, ovenčená snehom spala. Zavše sa jej zdôverila, malá jedla o čom snila. Ach čo sa mi mamka snilo povedala jedla milo. Ani by som neverila, že som to vo sne prežila. Mamka jedla sa stále smiala, konárom ju pohladkala. No povedz mi moja milá, akýže si sníček mala? Stala som si na stolíku, okolo mňa plno kriku. Ovenčená, okrášlená, veselá a natešená. Čo by aj nie - dieťa hlási, zo striebra som mala vlasy. Bože a tie krásne šaty a na cele aká krása, zlatý anjel ligotá sa. Sviečky tie čo mi dali, konáre mi ohrievali. Len som sa ich trocha bála, že mi nové šaty spália. Okolo mňa veľký, malí peknú pieseň zaspievali. Dieťatko že narodené dnes je v meste Betleheme. Potom som sa zobudila, tmavá noc mi všetko skryla.

Mať jedla sa zadívala, múdrou hlavou zakývala. Či vieš prečo drahé dieťa dnes hviezdičky ináč svietia? Aby dali na vedomie, že je Božie narodenie, preto si ten sen mala.

Komentár: Tak čo aký bol sen jedličky. Určite sa vám páčil. Deti a kto z vás by chcel povedať básničku malému Ježiškovi?

(Deti čo sú v kostole prednášajú svoje básnicky.)

 

Pieseň: Anjel vedľa anjelička

 

Balada - legenda: Barlička do daru

Pásmo mladých:

 

Komentár: Dnešná Jasličková pobožnosť je tak trochu zvláštna. Je venovaná nielen deťom, ale i mladým ktorí sa chcú podeliť s nami o túto radosť, ktorú prežívajú vo svojom srdci. Radosť, ktorá vychádza z nich v tieto vianočné sviatky.

(Možnosť striedať piesne s vianočnými úvahami.)

Komentár: Pán Ježiš hovorí: Proste a dostanete. Preto vo viere, že budeme vyslyšaní, prednesme spoločne svoje prosby pred Ježiša za všetkých veriacich i neveriacich, za trpiacich, za cirkev a za nás tu zhromaždených.

 

Prosby veriacich

Modlitba Pána

Požehnanie

Pieseň:

Koledy:

 

 

Jasličková 002

Príhovor

Vlastné dialógy......................................

Pieseň: Príďže náš milý Spasiteľ. - 1.strofa

 

Janka: Mami , mami pozri, čo som našla pod stromčekom! (Uteká pod stromček a vezme pripravený darček.) Aká krásna bábika!

Franta: A ja som dostala nový peračník!

Anička: A ja veľkého plyšového maca!

Zuzka: Oci pozri, čo mi priniesol Ježiško pod stromček! Akú krásnu knihu! Presne takú akú som chcela mat!

Otecko: Áno, dobre si povedala, Ježiško ti to priniesol. A Ježiško priniesol všetko, čo tu dnes máme: vianočný stromček, koláče, darčeky, aj Vianoce, na ktoré sa všetky deti tak tešia. Ježiško má dnes totiž narodeniny.

Mamička: Naozaj môžeme byt šťastní, že naše Vianoce sú také bohaté. Dnes je veru veľa detí, ktoré nemajú čo do úst vložiť, veľa detí dnes plače, lebo v ich krajine je strašná vojna. Aj dnes cez Vianoce sú deti opustené, bez rodičov alebo v detských domovoch. Ale pre všetky sú Vianoce určite niečím prekrásnym a s radosťou ich očakávajú.

Janka: A Ondrej od suseda mi povedal, že aj on dostal krásne darčeky a ukázal mi aj aké. A okrem toho ma pozval k nim , vraj ide v telke dobrý film , ale akurát vtedy bude v kostole svätá omša. Oci musím na ňu ísť?

Otecko: Vieš, Janka, do kostola nejdeme na Vianoce len preto, lebo musíme, ale vtedy oslavujeme Ježiškove narodeniny. Je to veľký sviatok pre všetkých kresťanov a ideme Ježiška poprosiť o taký dar, ktorý nemôžeme dostať pod vianočný stromček.

Anička: A aký je to dar?

Otecko: Predsa zdravie, život, príde do nášho srdiečka vo svätom prijímaní, aby nám zoslal pokoj, radosť. Ale to nám dá len vtedy, keď ho budeme prosiť, poslúchať a milovať.

Franta: Ja sa veľmi teším a pôjdem sa pozrieť aj k Betlehemu. Tam je to také krásne!

Zuzanka: Aj ja!

Mamka: Viete deti, Ježiškovo narodenie bolo niečo úžasne krásne. Prišiel k nám ako malé dieťa, aby sa ho nikto nebál. Prišiel k vám, deťom i k nám dospelým, aby sme sa mohli všetci stať Božími dietkami. Doniesol nám radosť a volá nás k sebe, aby sme prišli k nemu a cez neho do nebeského kráľovstva. Ježiško prišiel na našu zem, aby za nás zomrel na kríži a tak nám otvoril bránu do neba.

Otecko: Je to veru tak. Narodenie Ježiška je pre nás radosťou, ale pre svätého Jozefa a pre Pannu Máriu to vôbec nebolo ľahké. Panna Mária nosila Ježiška pod srdcom a čakala, že ho privedie na svet, keď v tom čase prišiel rozkaz od cisára Augusta, aby sa každý dal zapísať v meste, z ktorého pochádza. A tak sa Jozef spolu s Máriou museli vydať na ťažkú cestu.

Nože Zuzanka prečítaj nám úryvok z Evanjelia podľa svätého Lukáša a potom si o tom niečo povieme. (Lk 2, 1-7 - Lukáš, druhá kapitola, prvý až siedmy verš.)

Janka: Ja nikde nevidím, žeby mali nejaké veľké ťažkosti.

Mamka: A veru mali. Veľmi ťažko sa putovalo Panne Márii na hrboľatej a dlhej ceste. A keď prišli do Betlehema, nikde ich nechceli prijať, lebo Mária čakala dieťa a ľudom bolo veru ťažko poskytnúť im pomoc. Nechceli sa podeliť o jednu izbičku a o kúsok chleba s inými.

Otecko: Mária s Jozefom neboli bohatí a keď nemali peniaze, museli ísť preč.

A vtedy veruže neboli nemocnice. Namiesto útulnej izbičky dostali maštaľ, namiesto radiátorov maštaľku zohrieval osol a vôl a postieľku s perinou pre Ježiška veru tiež nemali. Tou boli jasle naplnené senom.

Anička: Ale prečo musel prísť Ježiško na svet taký chudobný. Veď Boh mohol urobiť zázrak, aby sa narodil v paláci ako kráľ!

Otecko: Ježiško totiž chcel prísť ako jednoduchý človek, aby mohli k nemu prísť všetci: i chudobní, i utláčaní i tí, ktorých niečo trápi. A vidíte práve tí Obyvatelia Betlehema poslali Jozefa s Máriou preč. Aj sväté Písmo hovorí: " K svojim prišiel a vlastní ho neprijali."

Mamka: Ale Dobrotivý Boh ich predsa nenechal samých. Pomohol im, aby našli hoci aj chudobnú betlehemskú maštaľ a tam Panna Mária darovala svetu Spasitela a kráľa. Tam naplnil Boh Matku Božiu aj svätého Jozefa veľkou radosťou.

Vidíte? V chudobe, v pokore a v tichosti koná Pán Boh veľké veci. Nie v hluku, v pýche a tam, kde si ľudia zakladajú na svojom bohatstve.

Nože deti pozrite sa, ako to vtedy asi vyzeralo!

(pustí sa páska - východ Izraelitov z Egypta.) (Jozef s Máriou idú smerom od spovedelnici ku sakristii a tak po koberci k Betlehemu bude medzi oltárom a bohostánkom.)

Mária: Ach ja už nevládzem! Jozef, pomôž mi!

Jozef: Neboj sa Mária, musíš vydržať! Veď Boh nie je starček, ktorý zabúda. On pamätá na prisľúbenia, ktoré dal svojmu ľudu. Keď teda chcel, aby sme sa vydali na túto cestu, určite dá síl a pomoci, aby sme šťastne došli.

Rozprávač: Veď sa musí splniť proroctvo, ktoré dal prorokovi Micheášovi: A ty Betlehem, Efrata, primalý si medzi tisícami Júdu, z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli a jeho pôvod je odpradávna, odo dní vecnosti.

Mária: Jozef, ďakujem ti za tvoju pomoc. Predsa som šťastná.

Rozprávač: Lebo Boh vzhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hla od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný a sväté je jeho meno.

Jozef: Mária pozri, vidím Betlehem! Vydrž! Už to nie je ďaleko.

Mária: Ozaj, vidím domy! Dúfam, že nás niekde prijmú.

Jozef: Neboj sa určite nás prijmú, Veď Boh nás nikdy neopustí.

(V Betleheme - v meste): ( klope sa na dvere)

Jozef: Šalom, pokoj vám, dobrí ľudia! Prosíme vás, prijmite nás do vášho domu, lebo Mária moja manželka čaká dieťa a deň pôrodu je už blízko!

Obyvateľ: Aha! Galilejčania! A máte dosť peňazí na zaplatenie nocľahu?

Jozef: Nemáme, ale keď je Boh u vás prijmite nás!

Obyvateľ: Ba čoby! Chodte si hľadať iný príbytok, možno vás prijmú a teraz odíďte od nás!

Jozef: Pod, Mária, pôjdeme hľadať inde.

(zaklopali na druhý dom)

Šalom, dobrí ľudia, môžeme u vás prenocovať? Pozrite, Márii, mojej manželke prichádza čas pôrodu a nemáme kde hlavu skloniť.

Obyvateľ: My máme už obsadené, už tu niet miesta pre vás, skúste sa inde opýtať!

(Veľa Obyvateľov odpovedá, ale nie naraz): Ani u nás!

Mária: Jozef, kde sa podejeme? Kam pôjdeme?

Iný Obyvateľ: Viem o jednom mieste, kde sa môžete zložiť. Na okraji mesta je jaskyňa a v nej maštaľ, kde pastieri prechovávajú svoje stáda ale teraz je prázdna. Tam chodte! Je tam len osol a vôl!

Jozef: Ďakujem ti, nech ti Pán dobrom odplatí zato, že si nám poradil a ukázal cestu.

Mária: Bude to chudobné, ale ďakujem Bohu, že nás nenechal opustených.

Ďakujem Ti Bože za túto maštaľku!

A teraz poďme, Jozef rýchlo! Dieťa sa už pýta na svet

( Jozef a Mária príde do maštaľky, rozbalia si veci, čo mali v nejakej kapsicke pri sebe, a vložia bábiku do kolísky alebo do toho, čo bude pripravené. Poklonia sa mu a Mária sa s ňou mojká. Bábika predstavuje Ježiška, preto ju oblečte do plienok. Robia to počas rozprávania Rozprávača.)

Rozprávač: Jozef s Máriou po dlhom a náročnom putovaní došli na miesto, kde mal uzrieť svetlo sveta Mesiáš a kráľ. A keď sa tam zdržiavali, nadišiel čas pôrodu. Bola tichá a jasná noc. Mária porodila svojho syna, zavinula ho do plienok a uložila v jasliach. Potom sa mu poklonili a Jozef nazval dieťa Ježiš, čo znamená Spasiteľ, ako mu to oznámil Pán.

 

(Nasleduje asi 1 minúta ticha JKS - Tichá noc, svätá noc - všetky slohy)

 

Janka: Mamička a čo bolo ďalej? Ostal Ježiško v jasliach sám, opustený a nikto k nemu neprišiel?

Mamička: Nie kdeže! Bol s ním svätý Jozef a Panna Mária, mal Pri sebe tých, ktorých mu Boh poslal, aby ho chránili a starali sa on.

Otecko: Toto je úloha každých rodičov. Svätá rodina má nám byt všetkým vzorom a príkladom. Tak ako Ježiš, tak i každé dieťa je Božím darom. Pre rodinu bolo v časoch Pána Ježiša veľkým vyznačením, keď mohli mat dietky a bolo to znakom Božieho požehnania.

Mamička: A zasa poslušné a dobré deti boli veľkým vyznamenaním pre rodičov. A nielen to. Ale deti, tým, že si ctili a poslúchali rodičov zvolávali na seba Božie požehnanie, aby keď budú veľkí aj oni mali dietky dobré a vďačné, aby sa o nich postarali, keď budú starí a nevládni.

Anička: Ozaj a neprišiel k Ježiškovi viac nik iný? Nikto sa mu neprišiel pokloniť? Veď predsa prišiel spasiť všetkých ľudí.

Mamička: Nože Zuzanka prečítaj nám, čo nám o tom hovorí svätý Lukáš vo svojom Evanjeliu a potom sa na to spolu pozrieme.

Zuzanka: Prečíta časť evanjelia podľa Lukáša, (Lk 2, 8-20 - druhá kapitola, verše 2 až 20)

(Pastieri sú vzadu za lavicami, asi tam, kde je ohrievač a hrajú sa s guľkami, pritom veselo debatia a rozprávajú sa. Rozprávajú o ovciach, koľko sa stratilo, podojilo, koľko syra sa narobilo a podobne. Robia to nahlas, aby to ľudia počuli.)

(Príde Anjel Gabriel z chóra k pastierom, zastane a zvolá:)

Gabriel: Pastieri, pastieri, vstávajte! Priniesol som vám radostnú zvesť!

(Pastieri utekajú k dverám s veľkým krikom, dvíhajú ruky k nebu, tisnú sa k sebe a bedákajú:)

Pastier: Jáj mátoha! Bože našich otcov, zachráň nás!

Druhý pastier: Čo je to za strašidlo? Ja ešte nechcem zomrieť, jáááááj!

Tretí pastier: Bože pamätaj na svoju zmluvu s Izraelom, odíď od nás zlý duch!

Gabriel: Nebojte sa! Ja som anjel Gabriel, poslaný od najvyššieho Boha, aby som vám oznámil, že sa v Betleheme narodil Spasiteľ a Mesiáš!

Boh vidí, že sa ho bojíte, preto vám bude toto znamením: Nájdete dieťa zavinuté do plienok a uložené v jasliach. Hviezda vás tam privedie!

(Pribehnú aj ostatní anjeli z lavíc ku Gabrielovi a spolu zvolajú:)

Anjeli: Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľudom dobrej vôle!

 

Pieseň: Narodil sa Kristus Pán (1-3 verš.)

 

(Po skončení piesne sa anjeli vrátia na svoje miesto, Jozef s Máriou sú stále na meste, tam sa hrajú a Ježiškom, alebo sedia a počúvajú. Počas piesne sú pastieri ešte na mieste. Ten, ktorý bude na konci hrať spievajúceho Ježiška ide sa obliecť na chór.)

Pastier: Čo tu ešte stojíme? Poďme teda!

Druhý pastier: Ja donesiem Ježiškovi ovečku!

Tretí pastier: A ja mu vezmem kožky, aby mu bolo teplúčko!

Štvrtý pastier: A ja mu zoberiem žinčice a syra!

Piaty pastier: Poďme teda a nemeškajme!

(Pastieri odchádzajú do Betlehema, klaňajú sa Ježiškovi a dávajú mu dary. Aj mu pritom niečo hovoria ale len potichu. potom tam ostanú sedieť na koberci.)

 

Pieseň: Dobrý Pastier sa narodil (Všetky verše. Spieva sa počas odchodu.)

 

Františka: Ozaj muselo to byt veľmi krásne. Vieš ako rada by som bola medzi tými pastiermi? Keby som sa tak mohla Ježiškovi pokloniť a videla ho na vlastné oči. Darovala by som mu najkrajšiu ovečku aj tú bábiku, ktorú mám doma najradšej, čo by som ju nikomu inému nedala za nič na svete.

Mamička: Ježiško práve toto čaká od teba. Ale On nechce hračku, ani koláčik, ale tvoje čisté srdiečko a tvoju čistú dušu, aby mohol k tebe prísť a bývať u teba.

Otecko: Ježiško sa nenarodil preto, aby nás raz opustil, ale aby s nami ostal vždy, po všetky dni nášho života. Pozri vo svätom prijímaní k nám prichádza stále chce k nám prísť. A záleží len od nás, či ho my, prijmeme alebo ho pošleme, nech si ho ide hľadať príbytok inde.

Mamička: Vidíš, Vianoce môžeme prežívať stále. Vždy sa nám Ježiško narodí v srdci, keď po ňom túžime a keď ho prijmeme vo svätom prijímaní, pri každej svätej omši.

Otecko: A vôbec sa ho nemusíme báť, lebo On chce, aby mohol prebývať v nás. Preto si vzal telo a stal sa jedným z nás. Nebojme sa teda Ježiška, Veď chceme mat všetci vecný život v nebi.

Nože počúvajte a pridajte sa aj vy do spevu!

(Vyjdú anjeli a Ježiško z chóru pomedzi ľudí, môžu sa pochytať za ruky, aj s ľuďmi a spievajú. Ježiško spieva hlavný text, ostatní spolu s ním refrén: "Spoznávate ma, ja som jeden z vás."

Po skončení piesne všetci idú pred oltár, uklonia sa a idú do sakristie.)

 

 

Jasličková 003

Osoby:

rozprávač - R, Ježiš Kristus - JK, skupina mladých SM, domáca pani - DP, partia chlapcov - Pch, dvaja mladí - Dm, dvaja starší ľudia Dsl, deti- 1,2,3.

 

(Hudobné pozadie.)

 

R: Kristus kráča ulicami mesta a klope, klope na ľudské srdcia. Klope na srdcia poznačené jeho znamením vo svätom krste. Tu stojí skupina mladých chlapcov a dievčat. Ježiš k nim pristúpi a prihovorí sa im:

JK: Som Ježiš, váš brat. Pôjdem s vami. Prijmete ma medzi seba?

SM: Ježiš? Takého nepoznáme! Nič sme i tebe nepočuli. Nik nám nepovedal, že by sme mali takého brata.

R: Vymenia si medzi sebou pohľady a bavia sa kľudne ďalej. Vstúpi do obytného bloku, zaklope na prvé dvere. Zvnútra počuť veselé hlasy. Otvára domáca pani:

JK: Som Ježiš Kristus, chcel by som navštíviť vašu rodinu.

DP: Prepáč, ale my máme práve návštevu...Deti pozerajú na televízor a ja mám iné starosti. Možno inokedy, neskôr!

R: Podíde k susedným dverám. Zazvoní. Klope, čaká...Nijaká odpoveď. Odcestovali. Vyjde von a kráča ulicou, vedľa ktorej je stavba. Tam stojí skupinka mužov. Pristúpi k ním a prihovorí sa im:

JK: Som Ježiš Kristus z Nazaretu. Tesár. Chcel by som pracovať s vami. Prijmete ma do partie?

Pch: Vieš, my ta poznáme, vieme o tebe, ale lepšie bude, keď nás necháš samých. Veď my za tebou prídeme do kostola, aj tam niečo povieme a to stačí! Do našej party, to nie je pre teba! Veď vieš, ako sa u nás rozpráva!

R: Kráča ulicou a hladí, komu by sa prihovoril. Tam, pred hostincom sa baví skupina ľudí. K tej sa ani neodváži priblížiť. Z diaľky počuje, ako sa preklína jeho meno, ako hanobia jeho Otca a bolestne sa pýta:

JK: PREČO!...Prečo ste takí k môjmu Otcovi s ku mne? Veď vám prinášam pravý život a skutočnú lásku!

(pauza)

R: Stretne dvojicu mladých, ktorí sa držia za ruky.

JK: Vidím , že sa máte radi. Som Ježiš, váš priateľ. Pôjdem s vami a budem chrániť vašu lásku.

Dm: Vieš, Pane Ježišu, nemusíš ísť s nami, veď my sa ti prídeme ukázať do kostola na sobáš. Teraz by nám bola tvoja prítomnosť azda nevhodná...

R: Odvrhnutý prichádza na okraj mestečka. Sú tam menšie domčeky, zaklope na dvere jedného z nich. V izbičke sedia dvaja starší ľudia. Prihovára sa im:

JK: Som Ježiš a prichádzam Vás potešiť vo vašej starobe.

Dsl: Ježiš? Neprišiel si k nám priskoro? Veď nie sme ešte na smrtelnej posteli!

(na javisko vybehnú tri deti a čosi sa hádajú)

1. Poďme sa hrať!

2. Ale ako?

3. Na vybíjanú, alebo na nahánačku!

1. Ale pozrite, ktosi k nám ide! (Ježiš prichádza)

JK: Volám sa Ježiš a chcel by som sa s vami hrať. Môžem?

1. Ježiš? No dobre. A je sa volám Tomáš! (podá mu ruku)

2. A ja zas Peter (podá mu ruku)

3. Ja som Jano (podá mu ruku)

1. Ak chceš, môžeme byt kamaráti, ale veliteľom som ja!

JK: Dobre! (úsmev)

1. Deti, poďte chytro, prišiel k nám Ježiš a bude sa s nami hrať!

(kývne na deti, ktoré sú pod tribúnou, oni vybehnú hore pochytajú sa za ruky, urobia kolesá, točia sa dookola, spievajú pieseň, všetci prežívajú radosť. Skončia spev, deti sa rozostúpia tak, aby bolo vidno na Ježiša. On pristúpi k mikrofónu a povie:)

JK: Ak nebudete ako deti, nevojdete do Nebeského kráľovstva!

 

 

Jasličková 004

Komentár: Pozrite sa! Anjelik! Sedí, kamsi sa pozerá a čaká. Čaká, podobne ako aj my čakáme, čo sa bude diať. Očakávame príbeh, ktorý sa stal, a ktorý si teraz znova pripomenieme. To čo evanjelisti podávajú v evanjeliách sa nám v mnohých prípadoch zdá ako bájka, vymyslená legenda, či rozprávka. Je to ale skutočná udalosť, ktorá sa stala pred 2000, keď na svet prišiel Jednorodenný Syn Boží. On bol ten, ktorého pred mnohými rokmi predpovedali proroci prisľúbený Vykupiteľ a Spasiteľ - Ježiš Kristus. On bol očakávaný celým izraelským národom a predsa už pri príchode na túto zem sa stretol s obrovským nepochopením a neprijatím. My sa však sústreďme na tých ľudí, ktorý ho s radosťou prijali, a ktorých jeho príchod potešil.

Ale teraz.... Anjelik sa pohol. Uvidíme, čo sa bude diať.

Anjel 1: Už mi je dlhá chvála takto čakať. " Ty si ešte veľmi malý anjelik, nemôžeš ísť s nami." Toto mi povedali, keď utekali cvičiť hlasy, spievať piesne, aby pri narodení Ježiškovom pekne spievali, ohlasovali ľuďom túto radostnú udalosť a spievali Bohu na slávu.

Anjelik sa zahladí do diaľky, postupne prichádzajú ostatní anjeli.

Na zemi v Judei ako vidím veľký pohyb je,

v Jeruzaleme krutý Herodes naďalej kraľuje.

V celej krajine roztrúsený vojaci rímski,

ktorí si podmanili a zotročili ľud izraelský,

vyplňujú rozkaz, ktorý cisár Augustus vydal,

chcejúc mať počet ľudí presný,

aby každý vo svojom rodisku sa zapísal.

Anjel 2: Anjelik, anjelik, čo nové vidíš?

Očakávaná udalosť sa stala?

Narodil sa kráľ a vládca náš Ježiš?

Anjelik 1: Nie, to nie, len v Palestíne cesty sú preplnené,

a Mária s Jozefom doputovali v meste Betleheme.

Po ceste unavení odpočinok u ľudí pýtajú,

no darmo klopú, prosia, ťažko nocľah zháňajú.

Anjel 3: Aké zvláštne býva ľudské srdce klamom opantané.

Pýcha do temnoty zrak jeho ponára.

Kráľa chce vítať, chytro dvere otvára,

príde človek - chudák klope, prosí - je zatvorené.

Anjel 2: Pútnikov vidím! Našli, čo hľadali,

Jozef pripravuje odpočinok v maštali.

Oslíka priviaže, slamu a seno do jasiel dal,

chudobný narodí sa Ježiš - neba i zeme Kráľ.

Anjel 3: Tajomná noc už začína, Ježiško na svet príde!

Poďme sa pripraviť, nech bedliacich nás nájde!

Pastierom radostnú novinu povieme,

Všetci anjeli: a pri jasliach zaspievame!

Poďme, poďme k Betlehemu, zaspievať Ježiškovi malému!

Stacho: Kde sa toľko bavíš, môj drahý Fedore,

dávno ta už hľadám tu po celom dvore,

I bača sa stará, či si pod skalami

nemusel zas brániť stádo pred vlkmi.

Fedor: Vy ste teda mali o mňa starosť mnohú,

a ja som pásol šťastne, chvála Pánu Bohu.

Nič sa mi nestalo, ba ovečky moje

porodili nám dnes jahniatka dvoje.

Jedno z nich je milé, oči má sta trnky,

vlnu kučeravú, nohy ako srnky.

Hneď som si umienil , že ho ku slávnosti

obetovať budem na oltár vďačnosti.

Že som tak neskoro vrátil sa do domu,

ty milý Stacho môj nečuduj sa tomu.

Bo, čo som dnes videl, viac vidieť nebudem,

Keď aj na tom svete sto rokov žiť budem.

Stacho: Rozprávaj Fedore, čo je to takého,

azda si ty videl draka nejakého?

Fedor: Ej, môj milý Stacho, to čo som dnes videl!

Nemalo to peria, ani žiadnych krídel.

Len si uši napni a daj dobrý pozor,

keď ja dorozprávam, potom až ty hovor.

Keď som si napojil stádo pri salaši,

chcel som ho aj napásť na tej dobrej paši.

Slniečko pálilo a ja už spotený,

sadol som do chládku pod javor zelený.

Tu čujem v doline veľmi silné hlasy.

Od strachu mi veru dupkom stáli vlasy.

Vybehnem na skalu hladím na vše strany,

a to išli samé ľudu karavány.

Keby si len vedel , koľko bolo toho,

hádam aj päť tisíc, nepoviem snáď mnoho.

Stacho: Nuž a nevieš bratku z ohľadu akého

prišli tí cudzinci do mesta našeho?

Hádam len neprišli , nech nás Pán Boh chráni,

aby násilnosťou lámali nám brány?!

Fedor: Ja som sa nepýtal, bo som nebol s nimi,

neboj sa však bratku, ich ciel bude iný.

Žiadnu zbraň nemajú, cestujú v tichosti,

možno, že aj budú pre nás vzácni hostia.

Stacho: Najlepšie nám bratku o tom Kubo povie,

bo zvedavosť jeho o všetkom sa dozvie.

On ich celkom iste z našich vrškov uzrel

a každému smelo do učí sa pozrel.

Budeš vidieť bratku, keď sa s poľa vráti,

že nám dnešný večer rozprávaním skráti.

Fedor: Ja si už len žiadam, čím skôr ho uvidieť,

aby nám povedal, čo sa zas dozvedel.

Sadnú si a vojde KUBO

Stacho: Vitaj nám Kubo, povedz, čo nového?

Čo si dnes videl a počul dobrého?

My netrpezlivo tu teba čakáme,

bo niečo dozvedieť od teba sa chceme.

Kubo: Aj ja som už túžil, čím skôr byt tu s vami,

ale som sa zdržal dlho za horami,

bo som dvom pocestným ukazoval cestu

a odprevádzal som ich až k samému mestu.

Fedor: Tak aj ty si videl ten ľud z cudzích krajov,

čo išiel do mesta a do našich hájov?

Kubo: Veru som ich videl a aj som sa s nimi

na ceste rozprával ako s príbuznými.

Stacho: Nebál si sa bratku, v pustej samotnosti

s tými cudzincami dať sa do známosti?

Kubo: čo som sa ich mal báť, povedz mi ty Stacho,

nemám strach jak ty, nebojím sa bracho.

Ty si ako zajac, aj ten keď ma zočí,

radšej hneď zďaleka pred odo mňa bočí.

Fedor: Nechaj bratku žarty, teraz niet čas k tomu,

radšej nám rozprávaj, čo ich viedlo k tomu,

tých cudzincov z tak ďalekých krajov,

že prišli do mesta a do našich hájov?

Stacho: Aj ja by rád vedel. Začni teda bratku,

ale nám to povedz všetko od začiatku.

Kubo: Keď som si napojil stádo pri salaši,

chcel som ho aj napásť na tej dobrej paši.

Slniečko pálilo a ja upotený,

sadol som si na chvíľu pod javor zelený.

V tom pes môj zašteká, ja sa rýchlo obzriem,

dvoch pocestných ľudí k sebe kráčať zazriem.

Idem im naproti, radostne ich vítam,

čo by si žiadali slušne sa ich pýtam.

"Ukáž nám ," hovoria," synáčku náš milý,

kde je tu cesta bo sme poblúdili.

My sme z Nazaretu, rodom Galilejci,

prišli sme sem teraz na rozkaz k vám všetci,

radi by sme si tam niekde nocľah našli,

a po dlhej ceste trocha si oddýchli."

Touto rečou ich, tak som bol dojatý,

že som išiel s nimi, bárs som bol ustatý.

Rozprával som s nimi o rozličných veciach,

pomáhal niesť batoh, tu na mojich pleciach.

Konečne rozlúčil sa s nimi na ceste,

keď som sa ocitol až pri samom meste.

Táto teda udalosť bola to príčina,

že som tak neskoro vrátil sa dnes s poľa.

(Príde bača)

Bača: Nuž čo je synkovia, o čom rozprávate,

čo to za akú reč, tu vospolok máte?

Čo vám Kubo zase doniesol nového,

keď s takou pilnosťou počúvate jeho?

Fedor: Ty azda nič nevieš, čo sa v meste robí,

že tam z cudzích krajov prišli veľké rady?

Kubo nám hovorí, že počul na ceste,

vraj akýsi zápis bude zajtra v meste.

Bača: Tak je. Rozkaz vyšiel od cisára daný,

by bol všetok ľud v krajine spísaný.

Stacho: No drahý bača môj, už som bez starosti,

ja som bol doteraz vo veľkej úzkosti.

Bo som sa nazdával, že ten ľud neznámy,

ako nepriateľ prišiel sem za nami.

Ale nech je preto chvála Pánu,

že nám zachoval od skazy rodinu.

Bača: Ty si teda strach mal, keď si ten ľud videl,

že to ide na nás nepriateľov kŕdel?

Veď ešte ten Mocný žije nad hviezdami,

čo tento svet riadi a bdie aj nad nami.

Hoc sa aj celý svet hneď oborí na nás,

čo zmôže proti nám, keď náš Boh je za nás?

Neraz som synkovia o tom rozprával s vami,

keď žijete Bohu, aj on je vždy s vami.

Fedor: Reč tvoju nedbal bych počúvať do rána,

bo driemoty nám ona večerné zaháňa.

Ale čas je bratia, aby sme už spali

a po denných prácach na pokoj sa dali.

Stacho: Tak je môj Fedore čas je už ísť k spaniu,

ale kým skloníme hlavu,

pozrime, či všetko sa uberá k pokoju.

Bača: Synovia moji, je tu čas k spaniu,

ale prv vzdajme vďaky Pánu,

že nás obhajoval a chránil od zlého,

by pokojne sme spali pod ochranou jeho.

(Všetci si kľaknú.)

Bača: Pane hlas môj dvíham ku trónu tvojmu,

bo si zas pridal deň k životu môjmu.

Tu kľačím pri lôžku pokoja nočného,

ďakujem ti a prosím teba Mocného:

Vzhliadni milostivo tu na synov mojich

jak odpočívajú už po prácach svojich.

Ty buď ich vodcom, daj im tej milosti,

aby svätý zákon mali v úctivosti.

(Pastieri spia, zastanú pri nich anjeli a zaspievajú.)

Stacho: Čis počul Fedore tie ľúbezné hlasy,

čo bolo počuť na našom salaši?

Fedor: Spi bratku v pokoji, to sa ti len sníva,

to sa len v dedine k ránu kohút ozýva.

Spi ty len v pokoji, nechaj spať druhého,

nezobuď zo sna aj Kuba starého.

 

Pieseň:

 

Kubo: Pozrite, čo sa to belie pred nami,

aký to duch ide s toľkými žiarami?

1. Anjel: čo sa ma bojíte, čo trápite seba,

Veď velikú radosť prinášam vám z neba.

Lebo sa narodil sveta Vykupiteľ,

budúci národov od Boha učiteľ.

On priniesol pokoj dobrej vôle ľudu,

všetky národy v ňom spasené budú.

2. Anjel: Pospiechajte teda rýchlo k Betlehemu

a vzdajte spoločne česť a chválu jemu.

Nech vám ku poznaniu slúži na znamenie,

nájdete dieťatko v jasličkách na slame.

Anjeli odchádzajú, pastieri vstávajú

Kubo: Aký je len dobrý náš Pán Boh z neba - výsosti,

ako nás potešil v tej úzkosti.

Nuž synkovia moji nemeškajme

a ku jasliam sa rýchlo ponáhľajme.

Komentár: Anjeli zobudili pastierov a títo nemeškali, vzali svoje chudobné dary a ponáhľali sa k maštaľke. Idú privítať a pokloniť sa novonarodenému Kráľovi. Nenarodil sa v paláci, ako by to mnohí očakávali, alebo v luxusnom dome, či vile, ale narodil sa v chudobe, leží v jasliach na slame. Takto pokorne prichádza na svet Syn Boží. Prišiel, aby patril všetkým, bez rozdielu v každej dobe a každom čase. I dnes sa rozdáva a prichádza aj k nám. Osobne chce prísť ku každému, klope na srdce každého človeka a čaká, kto ho príjme do srdca, kto ho v ňom zohreje.

Teraz sa však pozrime do maštaľky a priblížme si prvé stretnutie Krista s ľuďmi.

Jozef: Maštaľka sa betlehemská jasnou žiarou skveje,

v nej sa Dieťa v jasliach biednych nočným chladom chveje.

Láska ku nám v jasle biedne z nebies ho znížila,

by ta láska neskonalá, všetkých nás spasila.

Od nás za tú lásku jeho, buď mu vďaka stála,

vzdávaná i jeho Otcu vecná česť a chvála.

Mária: Búvaj Dieťa krásne, spinkaj len,

nechže sa ti sníva krásny sen.

Ja som ti už s láskou vystlala jasličky,

teraz ti zaspievam pekné pesničky.

Usniže mi sladko, môj drahý miláčik,

Veď si pod dozorom premilej mamičky.

Usni že a spinkaj pokojne, tíško lén,

a nech sa ti sníva pekný sen.

S láskou hladí na teba tvoj Otecko z neba,

každé Dieťa veriace, taktiež ľúbi teba.

Zlý svet mu v ceste hádže mnohé prekážky,

čo však je preň najcennejšie, ukáž ty.....

Bača: Pozrite, tam pacholiatko malé,

jak anjel zvestoval, v jasliach na slame.

Len teda synkovia pristúpte blíž k nemu,

učiňte poklonu a vzdajte česť jemu.

Stacho: Vitaj nám Ježiško od dávna túžený,

tys prišiel spasiť svet, od Boha poslaný.

Ja za to pred tebou na kolená padám,

by som bol účastný spasenie ta žiadam.

Fedor: K tebe sa utiekam, Spasiteľu drahý,

by som tiež dosiahol v nebi život blahý,

pre ktorý prišiel si z nebeskej výsosti

a sebou priniesol nám mnohé milosti.

Kubo: I ja sa tiež teším nad príchodom tvojím,

tebe sa oddávam celým srdcom svojím.

Neodchádzaj od nás, zostaň navždy s nami,

budeme pást ovce spolu pod horami.

Bača: Bárs mojím životom stojím už pri hrobe,

však predsa sa teším v tej mojej starobe.

Preto vitaj mi Ježiško milý a prijmi moje sklesnuté sily.

Komentár: Ale malému Ježiškovi sa nepoklonili iba chudobní a biedni pastieri, ale aj vznešení a múdri ľudia, ktorí museli prejsť veľmi dlhú a namáhavú cestu, aby sa s ním stretli a poklonili sa mu. Aj dary, ktoré priniesli boli oveľa Bohatšie ako dary pastierov. Ale Mária prijala tieto dary s rovnakou láskou. Ale najväčší dar sme predsa len dostali my, v príchode Ježiša na túto zem.

1. Kráľ: Jezuliatko, čo rozdávaš dary vždy s plným priehrštím,

dovoľ, aby sme ti aj my niečo dali:

zlato, kadidlo a myrhu, to najcennejšie, čo máme,

z čistej lásky prijmi od nás dary, ktoré dávame.

2. Kráľ: Ježiško maličký, čože ti dám,

ťažko je vyberať, keď málo mám.

Srdce ti darujem, láska je v ňom,

dávam ti v ochranu celý náš dom.

3. Kráľ: Za seba prosím aj za všetkých tiež,

čo sú tak ďaleko od domu, vieš.

Ježiško maličký, môj Boh a Pán,

šťastlivé Vianoce daj všetkým nám.

 

Prosby:

1. Pane Ježišu, zachovaj nám živú vieru a lásku k Tebe, požehnaj našich rodičov, starých rodičov a súrodencov.

2. Pane Ježišu, prosíme Ta za našich spolužiakov a pedagógov, aby ti aj oni slúžili.

3. Pane Ježišu, prosíme Ta za všetkých chorých, ktorí sa ti nemohli prísť teraz s nami pokloniť.

4. Pane Ježišu, Prosíme Ta za všetky deti na celom svete, aby Ta aj oni poznali a milovali.

5. Pane Ježišu, daj, aby sme čoraz lepšie chápali, že Mária je aj našou Matkou a s dôverou sa k nej utiekali.

6. Pane Ježišu, daj, aby sme milovali svojich rodičov a boli im vždy na radosť.

7. Pane Ježišu, prikáž svojím anjelom, aby chránili všetky deti na celom svete.

8. Pane Ježišu, požehnaj nášho svätého otca a všetkých kňazov Cirkvi.

9. Pane Ježišu, žehnaj všetkých ľudí na celej zemi, aby budovali pokoj vo svojich rodinách.

10. Pane Ježišu, zachovaj nás po celý život vo svojej svätej viere, aby sme Ťa čím viac milovali.

11. Pane Ježišu, navráť všetkých zatvrdlivých hriešnikov k živej viere.

12. Pane Ježišu, prosíme Ta za všetky hladujúce deti na svete, aby raz aj oni mohli prežívať veľkú radosť z Tvojho narodenia v kruhu svojich najbližších.

 

 

Jasličková 005

Rozprávač: Každý rok, dokiaľ Kristus Kráľ bude mať svoje kráľovstvo, každý rok na Božie narodenie Mária očakáva v raji tú pozemskú noc, kde v súmraku a smútku sa narodilo jej šťastie - najväčšie zo všetkých šťastí na svete. Tohto roku traja pocestní - svätá Rodina - prišli až z neba na zem. Prišli ako traja bedári, ktorých nik vo veľkomeste nepoznal.

(Jozef s Máriou a malým Ježiškom v perinke sa usadia na kraji hlavnej cesty veľkomesta. Jozef vstane...)

Jozef: Mária, počkajte na mňa tu, ja pôjdem a pohľadám nejakú stajňu. Možno tam budú nejaké jasličky so slamou, kde by si mohla uložiť malého Ježiška.

(Jozef odchádza zo scény. Mária so smútkom sa skláňa nad perinkou)

Mária: Ó môj Synček, drahý môj Pán, ak tu nikto netúži po Tebe ako po Učiteľovi, budeme sa musieť ešte tejto noci vrátiť do neba a nechať samu túto čiernu zem, ktorú tak ľúbim. Kdeže je len Jozef?

(Jozef prichádza veľmi smutný...)

Jozef: Už tu niet žiadnych stajní, Mária!

Mária: Nieto stajní ? Ach, či je to pravda, Jozef ?

Jozef: V celom tom obrovskom meste som nenašiel ani najmenšiu stajničku, ktorá by prichýlila unavených pocestných. A nikde tu nieto ani vola, ani osla. Teraz ľudia zatvárajú zvieratá vo veľkých budovách, zamknutých mocnými zámkami a strážených strážcami. Dnes vôl stojí veľa peňazí... Pýtal som aspoň trocha slamy, ale nemohli mi ju poskytnúť. Musel by som najprv predložiť žiadosť do akejsi kancelárie. Ukázali mi ten úrad, ale bol zatvorený. Bolo už po úradných hodinách. Nezarmucuj sa, Mária, vchod do mesta je rozbúraný a nikto ho nestráži. Nájdeme útulok tam...

(Jozef s Máriou a dieťaťom sa presunú do "pivnice" v meste)

Rozprávač: Svätá rodina s nádejou hľadá nejaký útulok vo veľkom modernom meste. Až po určitých ťažkostiach im dovolia uložiť sa v akejsi neútulnej pivnici. Mária s Jozefom sa s láskou skláňajú nad spiacim dieťatkom, ktoré je prichystané prijať tých, ktorí sa zakrátko - o polnoci budú vyberať k nemu z celého mesta, aby mu vzdali hold... Ale nikto v meste nevedel, že prišli sem a že tu čakajú na pastierov, a na troch kráľov. Nová hviezda síce žiarila na samom prostriedku neba, ale ktože hľadel na oblohu ? A nebolo počuť ani nijaký

zvon !

Mária: Čo vlastne teraz robia pastieri ?

Jozef: V takomto čase už nie sú pri stádach. To už nie sú niekdajší pokorní pastieri, ktorí svoje ovečky a

baránky mali radi a chránili dňom i nocou. Sú to nájomníci a pracujú za zárobok.

Mária: Bohužiaľ! Nepočujú ani hlas anjela! A králi? Či sa prídu pokloniť aspoň oni?

Jozef: Všetci králi vymreli. Už sa nemá kto starať o hviezdy!

Mária: Mária, či už niet spravodlivých, dobrých, núdznych, ktorí by vzdali česť môjmu Synovi? Či už niet na zemi takých, ktorí by sa nehanbili svoju vieru na verejnosti? Nepočujem hlas zvonov - či nikto nemyslí na to, že dnes je večer Božieho narodenia?

Jozef: Ale áno, Mária, oni sa zabávajú! Zažali stromček, prichystali darčeky, zjedia dobroty, ktoré si pripravili na štedrovečerný stôl. Ale nás už mnohí nepotrebujú! Veď čo mi im môžeme dať? Mier, pokoj, radosť... Vráťme sa späť do neba, odtiaľ nás nikto nemôže vyhnať! Keď nás už nechce prijať, opustíme ju. Tým horšie pre ňu!

Mária: Pozri, Jozef, ako sa malý Ježiš zachvel! Aj slzička sa mu skotúľala po tváričke. Moje Dieťatko chce zem! Ona mu patrí! Pre ňu sa narodil, pre ňu zomrel... Jozef, ty si určite nepozeral dobre. Naši pastieri sa skryli, naši králi sa schovávajú. Pýcha a jej sluhovia rozsievajú takú tmu, že v nej všetci blúdia, ale oni sú tu na zemi! Jozef, choď a hľadaj lepšie!

(Jozef zoberie palicu a odíde znova do mesta. Zo scény odchádza aj Mária s Ježišom. Zmenia sa kulisy. Medzitým rozprávač uvedie druhé dejstvo.)

Rozprávač: Jozef pomalým krokom, ale veľmi sústredene prechádza mestom, pozoruje ľudí, skúma ich správanie. Došiel až na kraj nejakého námestia a tu ho zaujal jeden človek. Smutný, ale nie bezradný vychádzal z obchodného domu a ubolenými rukami počítal biedny zvyšok peňazí, čo mu ostal z výplaty. Jozef si stál nebadane opodiaľ a sledoval, ako sa situácia vyvinie ďalej.

(Na scénu vystúpi muž s obviazanými rukami = Martin, a jeho priateľ = Juraj.)

Juraj: Ahoj, Martin! Čo sa ti stalo? Nebodaj si veľa poctivo pracoval a ruky si si zodral až po zápästie?

Martin: Nie, len som bol trocha nešikovný pri práci spôsobil som si dosť vážny úraz. Viac ma však trápi to, že peniaze sa od výplaty rýchlo míňajú a ja neviem ako dostatočne uživím rodinu... Vieš, teraz som zamestnaný u súkromníka a kým sa vyliečim z nemocenského, veľmi vyskakovať nemôžem. Vieš aké je dnes všetko drahé. A ktohovie ako to bude po Novom roku?!

Juraj: To si nevieš nejako šikovne pomôcť? Počúvaj, ja už vyše roka žijem na podpore a pritom na čierno pracujem u jedného súkromníka. Zariaď si to aj ty tak. Veď mnohí to dnes tak robia. Stačí, keď na úrade práce podpíšeš čestné prehlásenie, že nikde nepracuješ a basta!

Martin: Áno, ale to by nebola pravda. Nemôžem predsa podpísať klamstvo. Tým viac nemôžem žiť v pretvárke.

Juraj: Martin, nemôžeš? Ty žartuješ!

Martin: Nemôžem! Klamstvo by ma trápilo viac ako moja terajšia biedna situácia.

Juraj: Pozrime že sa! Aký výnimočný! Čo si to ty za človeka? Tebe snáď to tvoje svätuškárstvo poškodilo. S tebou sa nedá rozumne rozprávať, ty si jednoducho čudák!

(Juraj bez pozdravu odchádza nazlostený. K Martinovi podíde Jozef, položí mu ruku na plece.)

Jozef: Poď zo mnou .Hľadal som ťa. Ktosi ťa potrebuje.

(Jozef s Martinom odchádzajú zo scény. Medzitým sa vymenia kulisy.)

Rozprávač: Keď sa našiel jeden, iste sa nájdu aj dvaja. Jozef kráča spokojne ulicami a pravdu-povediac nie veľmi vie, ktorú z ulíc si vybrať, aby stretol nejakého oneskoreného obyvateľa. Avšak pozor! Tu sa niečo bude diať.

(Na scénu vystúpia dve dievčatá)

Eva: Hej, Lívia, počkaj! Kam sa tak náhliš? Azda nejdeš aj dnes, na Božie narodenie za Rudom?

Lívia: Nie, nemám s ním dnes žiadnu schôdzku, len sa ponáhľam domov, vyskúšať si požičané topánky k mojím novým červeným šatám. Veď vieš, že zajtra je štefánska zábava. Veľmi sa na ňu teším, rodičia ma pustili. Pôjdem tam aj s Rudom. Prídeš aj ty?

Eva: Aj by som šla, ale nemám čo na seba. Ani topánky! Tie staré, čo som si kúpila pred mesiacom sa mi už nepáčia. Keby som tak mala tie, čo si kúpila Iveta minulého týždňa, to by bolo!

Lívia: Práve tie som bola teraz vyskúšať! Iveta na zábavu nejde, lebo majú v rodine smútok. Požičala mi ich.

Eva: Čo si to povedala? Že ti ich Iveta požičala? Ty si ale! Ty si mi tie topánky vyfúkla spred nosa! To ti nestačia tie tvoje biele lodičky čo sa v nich tak parádiš? Ty sa nemusíš už starať, aby si sa niekomu zapáčila, veď Rudo s teba oči aj tak nespustí! Och ako ťa len nenávidím! Nenávidím všetkých, čo majú veci, ktoré ja nemám!

Lívia: To iste nemyslíš naozaj! Eva, ty len žartuješ!

Eva: Myslíš, že žartujem? Nie, ja to myslím úplne vážne! Keď ma môj chlapec na zábave nechá, to bude tvoja vina, áno tvoja!

(Eva sa rozplače)

Lívia: Eva, ty plačeš?!

Eva: Neplačem! Ja by som ťa...!

Lívia: Vieš čo, ja ti tie topánky prenechám. Rudovi naozaj nevadí čo mám obuté na nohách a v tých svojich topánkach som už zvyknutá tancovať. Prosím ťa, nehnevaj sa už na mňa, ja som naozaj nevedela, že si ich chceš od Ivety požičať ty. Tu máš...

Eva: Naozaj mi ich dávaš? Ach, ty si kámoška! Díki! Tak, ja si ich utekám domov vyskúšať!

(veselo, so spevom odchádza)

Lívia: Ježiš - malé Dieťa, obetujem ti to ako darček k tvojmu narodeniu. Nesmiem byť z toho smutná, však tebe a tiež môjmu Rudovi sa určite budem páčiť aj tak.

Jozef: Ježišovi sa určite bude páčiť tvoje dobrotivé srdce, Lívia! Poď s nami, spolu sa mu pokloníme.

(Jozef s Martinom a Evou odídu zo scény. Vymenia sa kulisy. Medzi tým rozprávač)

Rozprávač: Jozef so spoločníkmi radostne vykročil do ďalších ulíc mesta. Na cestu im svietila svetla žiara nezvyčajnej hviezdy. Jozef ešte musí nájsť tretieho kráľa. Je presvedčený, že ho nájde. Snáď to bude tu, medzi týmito hrajúcimi sa deťmi.

(chlapci hrajú hokej)

Tóno: Ahojte chalani! Môžem sa s vami hrať? Mám aj hokejku!

1. chlapec: Áha, Tonko prišiel! Miláčik našej triednej!

2. chlapec: Čo? Ty a hokej? A nevidíš, že sme práve štyria?

3. chlapec: Neviem kto by ťa vzal do partie! To by bola posila! Cha, cha, cha...

(Tóno smutne odchádza...)

Jaro: Chlapci! Čo mu vždy ubližujeme! Keď nám bolo treba opísať domku z matiky - tak nám bol dobrý?! To sa nepatrí!

1. chlapec : Pozrime sa! Tonko má už aj anjela strážcu! Že práve ty Jaro! Neviem, prečo sa ho tak zastávaš: Obaja ste boli na slovine pri tabuli - on dostal jednotku a ty štvorku! Na to si už zabudol?

Jaro: On si tu jednotku zaslúžil, veď všetko vedel. A ja som sa vôbec doma neučil!

1. chlapec: A vôbec! Len čo sme si pokazili hru!

Jaro: Ja ďalej s vami nehrám! Idem sa pozrieť za Tónom - určite niekde plače!

1. chlapec: Len si choď! Ty spravodlivý! Poďme aj my preč!

Jaro: Tónóóó... Kde si?

Jozef: Odišiel domov! Možno už na to ani nemyslí. Viem, chcel si mu pomôcť. Počúvaj, nešiel by si teraz so mnou?

Jaro: Azda vám treba v niečom pomôcť?

Jozef: Nie, mne nie. Komusi odomňa oveľa väčšiemu. Čaká na nás tu blízko. Poďme!

(odchádzajú zo scény, vymenia sa kulisy, medzitým rozprávač:)

Rozprávač: Hviezda zastala nad vymretou štvrťou mesta. Láskavým svetlom odkryla prah pivnice, kde Mária, zaodetá blankytným plášťom, očakávala spolu so svojím Synom Jozefa. Dieťatko ešte stále spalo.

Mária: Či tvoje kráľovstvo, ó môj Pane, umrelo ako tieto mŕtve ulice? Či sa budeme musieť vrátiť do neba, lebo sme nenašli na zemi ani jedinej duše, ktorá žije s tebou?

(zo zadu prichádza skupinka ľudí. Jozef s pútnikmi. Zastanú na kraji jaskyne - pivnice, kde sedí žena s dieťaťom)

Lívia: Och! Veď to je ...Ježiš: To je On!

(padnú na kolená v údive)

Jozef: Tu sme Mária! (v pozadí hudba) Hľa traja, ktorých som našiel, aby chránili Bohu jeho kráľovstvo:

Martin- čudák v očiach sveta, ktorý nechce využiť šancu a klamstvom si zabezpečiť blahobyt na zemi.

Lívia - s dobrým srdcom, ktorá sa nezháňa len za hodnotami pozemskými, ale vidí aj tie duchovné.

Jaro - ktorý spravodlivo hľadí na druhých a vie pomôcť trpiacemu.

Mária: Nech sú blahoslavení! blahoslavení tí traja a spolu s nimi všetci, ktorí na tomto svete v tomto modernom veku ochraňujú Kráľovstvo môjho Syna!

(pohladká tváričku Dieťaťa)

Mária: Zobuď sa Syn môj, hľa traja králi!

 

 

Jasličková 006

Účinkujú: Lektori: L1,L2; Mária-M; Jozef-J; Anjel-A; Alžbeta-Alž; cisár Augustus-Aug; Sluha-Sl; Kubo-K; Fedor-F; Stacho-ST; Bača-B; Dieťa-D

 

Pieseň: Veselé vianočné hody

(Počas nej zhasnú svetlá okrem vianočných stromčekov. Po skončení piesne môže hrať v pozadí jemná vianočná melódia)

 

L1: Sú Vianoce... V izbe žiari vyzdobený stromček, pod ním sa objavia darčeky- prejavy štedrej lásky, zaznejú koledy spievajúce o pastieroch, ľuďom zmäkne výraz tváre a všetko napĺňa zvláštny pokoj, v ktorom rezonujú už 2000 rokov staré slová evanjelia:" Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle." Naozaj. Vianoce sú najkrajším obdobím v roku. Veď vtedy prežívame znova chvíľu, keď bola Zem obdarovaná tým najväčším darom- Darom Božieho Syna, ktorý nám priniesol záchranu od vecnej záhuby. Príčinou pre ktorú sme sa dostali do strašnej tmy bol hriech prarodičov. Vo svojej pýche nepočúvli Boha a zaslúžili si trest vecnej smrti. Ale Boh vo svojom milosrdenstve neopustil ľudí a hneď po spáchaní hriechu prisľúbil Mesiáša, ktorý zotrie a odčiní vinu.

(osvetlí sa kríž s korpusom ukrižovaného Pána Ježiša)

(Nasledujúce slová sa prednášajú pomaly, dôstojne.)

L2: Pán Boh povedal hadovi: "Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a Ženou, medzi tvojim potomstvom a jej potomstvom. Ona ti rozšliape hlavu a ty jej zraníš pätu"

(Zasvieti ďalšie svetlo v kostole, príp. sa osvetlí socha Panny Márie.)

L1: Ľudstvo od počiatku svojej existencie cítilo pocit viny, ktorého sa snažilo zbaviť. Obetovávali preto Bohu zmierne obety. Ale kdesi v hĺbke cítili, že sami neočistia škvrnu hriechu. Preto v hĺbke túžili po Osloboditeľovi, ktorý by ich zmieril s Bohom a priviedol na novú cestu. Táto túžba sa asi najviac prejavovala v Židovskom národe, ktorému Boh prisľúbil a cez patriarchov uisťoval, že z neho vyjde Spása sveta.

A tak ľudstvo čakalo na svoju záchranu.

L2: Pane, aj my, hoc sme mladí či starší, sme už väčšinou zakúsili čo je hriech. Ako Adam a Eva. My však nemusíme čakať tisícročia, lebo Kristov príchod je už tu. Práve dnes. Pán Ježiš nás už vykúpil, ale ak nemá miesto v našich srdciach, bez našej spolupráce nás nespasí. Je čas prežiť Vianoce nielen navonok, ale aj v srdci.

 

Pieseň: Už je čas

 

L2: Poďme sa teda pozrieť do Nazareta, kde sa začal napĺňať prísľub vykúpenia, keď Mária povedala Bohu "Áno" - Nech sa vyplní Tvoja vôľa.

 

Pieseň: Mladá deva.

(Už počas predohry príde M, kľakne si na koberček, pričom si sadne na nohy skloní hlavu a modlí sa)

(do melódie predohry idú slová:)

 

L1: Bolo to veľmi dávno, možno je to dnes. Anjel nesie Márii radostnú zvesť. Takúto správu ešte nikto nedostal. Mária sa práve modlí. Tu zrazu prichádza zvláštny muž ožiarený nadmerným jasom. Je to anjel Gabriel.

(prichádza A)

M: Kto si? - Čo za pozdrav nesieš?

A: Neboj sa Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida a jeho kráľovstvo bude trvať naveky.

M: Ale ako sa to stane . Veď som dala sľub panenstva?

A: Duch Svätý zostúpi nad tebou a moc Najvyššieho ta zatieni. A dieťa, ktoré počneš bude Božím Synom. Veď aj tvoja príbuzná Alžbeta počala, hoci je už stará a hovorili o nej že nemôže mat deti.

(zbor: Ave Mária)

L1: V Márii sa ozve vnútorný hlas:

M: Moja teta čaká dieťa. Treba jej pomôcť. Áno Pane, idem.

(Vstane a odchádza)

L1: Mária sa teda púšťa na štvordňovú cestu s Ježišom pod srdcom. Je to prvý a najdlhší eucharistický sprievod. Ide ako služobnica v hlbokej pokore a vďačnosti. Skúsme sa pridať k nej.

(prichádza Alž. za ňou M)

L2: Keď Mária vstupuje do domu pozdraví Alžbetu. Ona, len čo zazneje Máriin pozdrav v jej ušiach, s radosťou zvolá:

Alž: Požehnaná si medzi ženami a požehnané je dieťa, ktoré nosíš pod srdcom. Lebo len čo som začula tvoj pozdrav, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. Blahoslavená si Mária, lebo si uverila všetko, čo ti Pán povedal.

M: (spieva) Velebí s radosťou...

(Spievať aj s choreografiou. V druhom verši sa pripojí do refrénu aj zbor. Po piesni M a Alž. Odchádzajú.)

L1: Mária zostáva u Alžbety asi 3 mesiace. Potom sa vracia domov.

L2: Píše sa rok 747 od založenia mesta Ríma. V tomto čase je cisárom Augustus, za ktorého panovania mala ríša dovtedy nevídané rozmery.

(prinesie sa kreslo)

Aug: Moja ríša je veľká. Taká ešte nikdy nebola. Vlastne ani neviem komu vládnem, koľko ľudí sa mi klania. Musím dať sčítať všetkých ľudí v mojej ríši. Hej pisár!

(pribehne pisár so zvitkom papiera, vtáčím brkom a ukloní sa.)

Sl: Tu som vznešený cézar!

Aug: Vezmi pero a píš:" Ja vládca Rímskeho impéria nariaďujem aby sa vykonal súpis ľudí. Každý sa musí dať zapísať v meste z ktorého pochádza jeho rod. Neuposlúchnutie tohto príkazu nech je potrestané.

(sluha-pisár podá listinu s brkom, ten ju podpíše a vráti. Potom odchádzajú.)

L2: Mária s Jozefom sa teda musia vydať na cestu do Betlehema, aby sa dali zapísať, lebo z tohoto mesta pochádzal ich rod. Jozef hľadá miesto, kde by sa mohli uchýliť na noc, ale všetky útulky sú preplnené. Darmo prosí:" Žena čaká dieťa," iba ktosi za mestom povedal, že za mestom je prázdna jaskyňa. Azda tam...

Jozef a Mária stále klopú aj na dvere nášho srdca. Na niektoré klopú už dlho, ale dvere ostávajú zatvorené. Buďme otvorení ako deti i pokorní ako mudrci, ktorí sa prišli pokloniť z ďalekých krajín Kráľovi kráľov.

 

Pieseň:

(Stacho leží pri ohníku spolu s Bačom, prichádza Fedor.)

 

L1: Neďaleko Betlehema pasú v tomto čase pastieri svoje ovce. Ich práca je náročná: Cez deň pásť, dojiť, v noci strážiť košiar pred medveďom či vlkom. To z nich vykresalo drsných mužov. No ich srdce ostalo úprimné a dobrosrdečné, bez pýchy a lakomstva.

St: Kde sa toľko bavíš môj drahý Fedor, dávno ta hľadám po celom dvore. I bača sa stará o teba.

F: Vy ste teda mali o mňa starosť mnohú?

Ja som šťastne pásol chvála Bohu!

že som sa tak neskoro vrátil do domu,

ty môj Stacho nečuduj sa tomu.

Bo čo som dnes videl, viac nebudem,

čo aj sto rokov žiť budem.

St: Rozprávaj Fedore, čo je to takého čo si ty dnes videl, povedz, čo zvláštneho!

F: Nuž, keď som napojil stádo na salaši, vyšiel som s ním hore, ku zelenej paši. Slniečko pálilo a ja upotený sadnem si do chládku pod stromom na zemi. Tu čujem v doline veľmi silné hlasy, od strachu mi veru dupkom vstali vlasy. Vybehnem na skaly pozriem na vše strany a tu vidím- samé karavány. Keby si len videl koľko ich tam bolo, hádam i tisíc...

St: A vieš bratku z akého ohľadu prišli cudzinci do nášho mesta? Hádam len neprišli aby nám násilnosťou polámali brány.

F: Ja ti neviem bo som nebol medzi nimi, neboj sa však Stacho ich ciel bude iný. Žiadnu zbraň nemajú, cestujú v tichosti, hádam budú pre nás i vzácni hostia.

(prichádza Kubo)

K: Nuž , čo je bratkovia, o čom rozprávate, čo to za zvláštnu reč tu máte?

F: A ty azda nevieš čo sa v meste robí, že tam z cudzích krajov prišli veľké rody?

K: Viem bratkovia! Rozkaz vyšiel od cisára, aby sa všetok ľud podpísal.

St: Nuž drahý Kubo môj, už som bez starosti, ja som bol doteraz vo veľkej úzkosti. Nazdával som sa, že ten neznámy ľud prišiel ako nepriateľ.

K: Ó môj milý Stacho! Mocný Boh je nad nami. Keď sa aj celý svet oborí na nás, čo zmôže, keď je Boh za nás.

B: Ej Kubo, neváhal by som ta počúvať do rána. Ale je čas aby sme už spali a po robote sa dali na odpočinok!

K: Tak je! Už je čas! Ale najprv vzdajme vďaky Pánovi za jeho dary a ochranu.

(kľaknú si do kruhu okolo ohňa. )

(oslabiť svetlá)

 

Pieseň:

(pastieri si zatiaľ ľahnú. )

(Svetlá zhasnúť)

(po piesni zasvieti betlehemská hviezda. Potom nasleduje pieseň.)

(osvetlený anjel hovorí)

 

A: Pastieri, deti, ľudia prečo spíte? Posiela ma Boh k vám oznámiť radostnú zvesť, že sa dnes narodil Boží Syn- dávno sľúbený Mesiáš. Tak prečo spíte?

 

Pieseň:

(pastieri povstávajú, sadnú si)

 

St: Bratia, čujete tie spevy anjelské?

K: Pravdu máš bratku. Nad hentou maštaľou. (ukáže vystretou rukou) 

B: Ej bratia, nemeškajme, berme dary. Privítajme nášho Kráľa.

(odchádzajú)

(prichádzajú J a M)

L1: Asi ste veľmi prekvapení, keď vidíte stáť Jozefa a Máriu pri jasličkách ktoré sú prázdne. Nebojte sa Ježiška neukradli. On si dnes našiel iné jasle. Narodil sa uprostred nás. Je v tých srdciach ktoré ho čakali a boli ochotné prijať Lásku. Tam sa mu veľmi páči. A predsa sú i takí, ktorí ho ešte nepriali do svojho vnútra. Tým ho prinesieme my svojim hrejivým slovom, úsmevom, príkladom či nepatrnou pozornosťou.

(prichádzajú pastieri s darmi. Vpredu ide bača, na rukách nesie Ježiška, položí ho do jasiel. Odovzdajú svoje dary a pokľaknú si.)

B: Hla, pacholiatko malé, ako anjel povedal, leží na slame. Nuž synkovia milí, pristúpte blíž k nemu a vzdajte mu poklonu.

St: Vitaj nám Ježiško od dávna žiadaný, od Boha poslaný. Pred tebou padám na kolená.

F: K tebe sa utiekam Spasiteľu drahý. 

K: I ja sa teším tvojmu príchodu, oddávam sa ti celým srdcom. Neodchádzaj od nás zostaň vždy s nami.

B: Vitaj Ježiško milý a prijmi všetky moje sklesnuté sily.

L2: Pastieri dali malému Ježiškovi svoje skromné dary: kus syra, trochu mlieka, oštiepok. Okrem toho mu poskytli trochu miesta v srdci. Za svitu štedrosť boli odmenení. Z jaskyne si odniesli trblietajúce zlato šťastia, masť pokoja na rany zloby a nenávisti, aj voňavé kadidlo lásky. Sami poznávame, že mnohí ľudia nie sú šťastní aj keď majú všetkého nadostač. Pre tých, ktorí sa dali opantať hnevom a nenávisťou stal sa život veľkou ťarchou. Ježiš prišiel na svet, aby nás zbavil takejto ťarchy zloby. Položme preto pred neho svoje srdcia. Postavme sa pred neho ako chudobní. To čo žiada je len úprimnosť a dôvera. Ostaňme chvíľu v rozhovore s Ježišom.

(chvíľa ticha)

 

Pieseň:

 

L1: Pane Ježišu, Láska všetkej lásky. Si stále vo mne. Si v moje blízkosti, v ľuďoch okolo mňa. Dokonca aj keď som sa od Teba vzdialil ty si na mňa čakal. Dnes je deň keď Ti môžem povedať: "Vitaj v mojom srdci! Cíť sa dobre!" Mám Ta rád. Pomáhaj nám, aby sme Ta milovali ako nás miluješ Ty.

 

 

Jasličková 007

Pieseň: Už je čas.

 

Rozprávač: Dnes v noci uplynulo takmer 2000 rokov od vtedy, ako prišiel Pán Ježiš medzi nás, na našu Zem. On, Boh, stal sa človekom ako som ja alebo ty. Mal také isté ruky, oči aj srdce, ktoré sa vie tešiť a radovať, ale ktoré aj bolí, keď je zranené. Tým, že sa stal, človekom a žil medzi nami, získal aj môj život i všetko s čím sa denne stretávam nesmiernu hodnotu. Už nie je nič všedné, bezcenné, lebo každá chvíľa prežitá s Ježišom má nekonečnú cenu. Už len to, že som človekom, je veľkým vyznačením, pretože z toho istého rodu, ako som ja, pochádza aj Boží Syn. Ale Ježišova prítomnosť medzi nami je iná, ako kohokoľvek z nás. On tým, že vstal z mŕtvych a premohol smrť, žije od svojho príchodu na našu Zem v každom človekovi. Tým, že prijal na seba ľudské telo, osobitným spôsobom sa spojil s každým jedným z nás. A tak odvtedy každý úsmev, pohár vody, ktorý podám smädnému, každé dobré slovo k druhému a všetko, čo robím je niečím novým, lebo ten, ktorému takto pomáham je Ježiš, ktorý je v každom človeku s ktorým sa stretávam. Preto všetko, čo niekomu urobím dobré, robím vlastne Ježišovi. Hovoríme, že Ježiš sa rodí na Vianoce. V skutočnosti sa narodil iba raz, v Betleheme, ale potrebuje sa ešte narodiť v mojom srdci. Keď Ho dokážem objaviť v sebe, v každom človekovi, aj v tom, ktorý je mi nepríjemný a nesympatický, vtedy začínajú pre mňa Vianoce a On sa rodí vo mne. Preto sa môže stať, že niekto v živote zažije aj 20 alebo 50 krát Vianoce, ale Ježiš sa v ňom vôbec nenarodí. Presne tak, ako to bolo v tú noc v Betleheme. Kto neotvoril Jozefovi a Márii dvere svojho príbytku, pre toho, sa v jeho dome Ježiš nenarodil.

Rozprávač: Tak, ako po iné roky, ale dnes troška ináč. Prišiel Ježiš, ale my si nechceme pripomínať len krásu, my nechceme len uspávať Ježiška. Chceme sa naopak, pozrieť na tých, ktorí pokojný spánok Ježiškovi nedožičili a chceme sa pozrieť ale aj na tých, ktorí, hoci vznešení neváhali padnúť pred ním v tesnej maštaľke. Skúsme sa cez túto jasličkovú pobožnosť zamyslieť nad tým, ku ktorej skupine ľudí patríme. Nie prežívať všetko ako divadielko na ktoré sa hneď zabudne! Naopak, prežívať všetko ako skutočnosť, ktorá sa pred nami denne odohráva a ktorej účastníkmi sme my sami.

 

Pieseň:

 

Báseň: (UŽ DÁVNO)

Už dávno došli pastieri k Betlehemským jasličkám.

Už dávno našli dieťatko, už dávno išli ktovie kam.

Aj mudrci sa ticho vytratili a hviezda spadla do šera.

Už dávno mlčí anjel číri a pieseň dávno doznela.

A zasa sú tu pastieri, čo idú k jasličkám.

A hviezda mudrcov, čo ožiarila nežné, detské líčka.

A slovo anjela, ktoré nám dáva sily,

aby sme za hviezdou k tým jasliam vykročili.

Kiež by sme došli, my, pastieri, ktorí sme toľkokrát

dvere do jaslí zavreli.

Kiež by sme našli cestu, my, mudrci, čo sme sa toľkokrát

na inú hviezdu dívali.

Z vďačnosti za lásku, čo sa k nám v jasliach sklonila,

z vďačnosti za spásu, ktorá nám vecnosť dobyla,

chceme ti Pane svoje srdce dať.

Prijmi ho, Najvyšší! Vyuč nás, Ježišu,

aby mal každý každého rád.

Dnes rovnako ako vlani sa tisíce sŕdc k jasliam skloní

a čaká nové zrodenie.

Čaká, že sa v tomto čase Božia láska skloní zase

a v jasliach srdce uložené zavolá k sebe duše stratené.

 

Pieseň:

 

Rozprávač: Za chvíľočku uvidíme Herodesa. Kto to bol, a akú úlohu zohral v živote Ježiša už zaiste všetci vieme, pretože každá dobrá mama o všetkom svoje deti učí, o všetkom im porozpráva. Herodes sa podvodom dostal na trón. Dal zavraždiť mnoho ľudí, aj sväté neviniatka. Kvôli moci dokázal zabíjať. My zasa pre moc dokážeme podrážať nohy aj svojím priateľom. Herodes chcel zabiť narodeného Ježiša. My ho zabíjame denne svojimi hriechmi. Nie sme mu aspoň v niečom podobní?

(Výstup na scénu - HERODES, RADCA, VELKNAZI)

H: Radca, kde si!

R: Tu som, pane.

H: Kde si bol minulú noc, Keď som na teba volal?

R: Bol som vo vedľajšej izbičke, ale nič som nepočul. Tvoj hlas je v poslednom čase akýsi slabý.

H: Môj hlas? Zapamätaj si, že môj hlas je najsilnejší v celej krajine!

R: Pane, nespal som, naozaj som nepočul tvoj hlas, ale túto noc som počúval niečo nezvyčajné.

H: A čo, ty rojko?

R: Spev anjelov.

H: Spev anjelov? Omŕzaš ma svojim táraním. A o čomže spievali títo anjeli?

R: O pokoji.

H: O pokoji? Tvoji anjeli spievali a klamstve! Veď život nie je pokoj, ale utrpenie. A čo sa ti zdalo, Keď si počul, že spievajú?

R: To, čo som videl, bolo zaiste nejaké zvláštne znamenie z iného sveta. Videl som na nebi krásnu hviezdu. Ba zdalo sa mi, akoby tá hviezda sama spievala.

H: Ja som ju tiež videl.

R: Pane, tá hviezda bola úžasná. Žiarila a svojimi paprštekmi akoby vyludzovala lahodné tóny. Žiarila nad celým mestom. Dnes celý Jeruzalem rozpráva o tomto zázraku.

H: Všetci ju videli?

R: Nie, iba tí, čo bdeli ju mohli vidieť. Ale zvesť o tom sa rýchlo rozšírila.

H: Teda všetci už o tom vedia. No to je krásne. Som zvedavý, ako mi to vysvetlia veľkňazi. A kde sú tak dlho? Dal som si ich zavolať už dávno.

R: Pane, veľkňazi práve prichádzajú.

V1: Odpusť, výsosť, že tak meškáme, ale mali sme súrnu prácu. Vieš...

H: Dal som si vás zavolať, pretože ma znepokojuje jedna vec.

V1:Áno, viem, hviezda na nebeskej oblohe.

H: Videli ste ju?

V1: Ja áno.

H: Vieš mi podať o nej nejaké vysvetlenie? V1:Ja nie, ale proroci. Hla, slovo Izaiáša, syna Ámosovho:" Ľud, ktorý chodil vo tme videl veľké svetlo. Nad obyvateľmi krajiny tône zaskvelo sa svetlo. Lebo chlapček narodil sa nám a syn nám je daný, a kniežatstvo je položené na jeho ramená a jeho meno bude Zázračný, Radca, Boh, Otec budúceho veku, knieža pokoja.

H: Veľkňaz, ty sa domnievaš, že tá hviezda minulej noci ohlasovala narodenie dieťaťa, ktoré istého dna nastúpi na tento izraelský trón a ten bedársky ľud ho zahrnie takou poctou a takou úctou, o akých sa doteraz vladárom ani nesnívalo?

V2: Tak vravia proroctvá. Minulej noci sa narodilo v Júdsku to predpovedané dieťa.

H: Ako to viete?

V1: Keď som videl hviezdu, rozposlal som svojich ľudí na všetky strany, aby zistili, čo sa vlastne stalo.

H: Ale veď v tomto meste sa narodilo zaiste viacej detí, alebo len toto jedno?

V2: Áno, ale predpovedané dieťa sa narodilo v Betleheme.

H: Prečo práve tam?

V2: A ty Betlehem, zem Júdska, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Júdska, lebo z teba vyjde vojvoda spravovať môj ľud Izraelský.

R: Počuješ, pane narodil sa náš kráľ!

H: Tvoj kráľ je tu, nevidíš? Kto môže byt väčší ako ja? Kto ma prevýši? Snáď to dieťa? To dieťa, čo sa kdesi narodilo má zaujať môj trón? Vraj hviezda! Výmysly! Výmysly hlupákov! Vraj anjeli! Kto to kedy počul! Anjeli by si robili starosti s nejakým dieťaťom. Smiešne. Všetko sú to výmysly! Výmysly! Počujete? Výmysly! Ja som kráľ! Nikto iný len ja, ja!

 

Pieseň: (HERODES)

 

Herodes je veľký pán, nad svetom by chcel vládnuť sám.

Rozčúlil sa práve. Proroctvá mu nie sú známe.

O svoj trón sa veľmi bojí, dieťatko sa zabiť strojí.

Dieťatko, spí sladko, stráž ho ty Božia Matko.

My Ježiška si nedáme, do srdiečka ho schováme.

Ježiško, príď ku nám. My ta radi privítame.

 

Báseň: (BOLO TO DÁVNO)

Bolo to dávno, alebo dnes? Bolo to u nás, bolo to v diali?

Čo odpovieš? Spýtaj sa v svojom svedomí! Kdeže to pre Krista nebolo miesta? Boli to ľudia ako my. To my sme, ktorí čakáme z inej strany spásu. Veď pre Krista nemáme ani len kúsok času. To ty a ja sme zavreli, Keď pri dverách srdca stál, to ty a ja sme nechceli aby v nás kraľoval. Ale hla, zasa stojí pri dverách a prosí: otváraj?! Prijmi ho rýchlo, neváhaj! Skôr ako pôjde v dial len preto, že si ho neprijal.

 

Pieseň: (HVIEZDA)

 

(Výstup na scénu - HERODES, MUDRCI)

R: Pane, prichádzajú vzácni hostia. Sú celí zaprášení a unavení, ale oblečení sú kráľovsky. Zaiste sú to králi.

H: V tejto zemi bude pomaly viac kráľov, ako oviec. Zavolaj ich, nech si ich obzriem.

M: Pane, volám sa Melichar. Prichádzam z východu, kde naši učenci už dlhšie pozorujú oblohu.

B: Ja som Baltazár. Na oblohe je napísaná pravda, ktorú vie u nás čítať každý mudrc.

G: Ja som Gašpar. Na oblohe sme spozorovali novú hviezdu. Sledujeme ju a čím ďalej ideme, tým je hviezda jasnejšia. Hviezda šla pred nami a tu náhle zastala.

M: Potešili sme sa , pretože zaiste je to už ciel našej cesty. Takýto nebeský div ukazuje, že sa musel stať nejaký zázrak, ktorý tu na zemi ešte nebol.

B: Áno, podľa písiem prorokov sa mal narodiť v Betleheme nový kráľ židovský, a my sme sa mu prišli pokloniť.

H: Neďaleko odtiaľto leží Betlehem. Vyberte sa tam, možno tam je ciel vašej cesty. Pred pár dnami narodilo sa akési nezvyčajné dieťa v jaskyni. Dnes som chcel poslať svojich ľudí, aby mu v mojom mene odovzdali dary a vzdali hold. Ale vyčkám ešte na váš návrat a na vaše správy. Bude pre mňa veľkou cťou, ak mi čo najviac správ prinesiete o tomto dieťati.

B: Pane, budeme sa ponáhľať.

H: Zistite všetko, čo sa len dá. Už vás budem netrpezlivo čakať.

 

Pieseň:

Báseň:

Pieseň:

Básničky:

1. Ježiš náš maličký, ty nebeské dieťa,

láskou a pokojom očká ti svietia.

Keď ľudí zármutok a bolesť súži,

po tvojom úsmeve celý svet túži.

K tebe sa modlíme, Ježiš náš milý,

v dobrom vždy vytrvať dopraj nám sily.

 

2. Ja som ešte maličká, ako drobné vtáčatko,

spievať ešte neviem, ale mám srdiečko.

Tým srdiečkom maličkým, ja Ježiša ľúbim,

že mu vernou ostanem, navždy rada sľúbim.

 

3. Ty si na zem z neba, prišiel ku nám dolu,

kde je tak veľa žalosti a bôlu.

Vystri svoje rúčky, požehnaj nás milo,

aby každé srdce len pre teba bilo.

 

Pieseň:  (VĎAKA)

Vďaka, náš milý otče v nebi, vďaka, že nás tak miluješ,

vďaka, že z tejto veľkej lásky Syna daruješ.

Vďaka Ježišu, Bože v jasliach, vďaka, že bratom si sa stal,

vďaka, že si sa slávy zriekol a chudobu vzal.

Vďaka matička, vďaka tebe, vďaka za slová stan sa mi,

vďaka, že si pokorou stiahla nebo ku zemi.

Vďaka pestún za starostlivosť, vďaka, vzal si si Máriu,

vďaka, že chrániš ju i seba a nám ľaliu.

Vďaka anjeli nad salašom, vďaka za váš spev polnočný,

vďaka za nadšený váš jasot a spev radostný.

Vďaka i vám pastieri milí, vďaka že proste veríte,

vďaka že v dieťatku v jasličkách Krista vidíte.

Vďaka vám králi od východu, vďaka za dary dieťaťu,

vďaka za vašu veľkú lásku a obetu.

Vďaka vám zvieratká v maštaľke, vďaka že pánu slúžite,

vďaka že svojim dychom v chlade zohriať túžite.

Vďaka Betlehem v Júdskej zemi, vďaka že si sa preslávil,

vďaka že Mesiáš v maštaľke sa nám narodil.

Vďaka vám ľudia dobrej vôle, vďaka vám, ktorí chcete mier,

vďaku a chválu Bohu vzdajte každý nový deň.

 

R: Traja králi prišli zdravie, šťastie, vinšovať.

Zdravie, šťastie, dlhé roky, z diaľky vedú ich kroky.

Oni hviezdu uvideli, pri tom Božskom narodení.

Tá hviezda ide pred nimi piesočnatými púšťami.

 

G: Bratia sme v cieli.

M: Nový kráľ v maštali? Rozumom to nechápem. Ale tu je náš krásny

znak, náš vodca, hviezda. Nepomýlili sme sa.

B: Tak je, tak je, bratia. Napĺňa ma akýsi zvláštny pocit.

Zaiste sme blízko Mesiáša.

M: Jak šťastný som, že sme došli do cieľa. Maštaľ je síce

pre statok, v nej samy nedostatok. Ale keďže nad ňou hviezda, tu budeme vítať Mesiáša.

G: Mesiáš, kráľ židovský mal by sa narodiť v maštali?

B: Ani na chvíľu nepochybujme. Tu je naša hviezda, poďme.

M: Za mnou poďte bratia moji. Vstúpme do maštale. kráčajme čo najdôstojnejšie, veď ideme k Mesiášovi celého sveta.

poklona

M: Ó, Kráľu králov. Tu si medzi nami. Drahé Božie Dieťa, vďačne ta velebíme.

Všetci: My sa ti klaniame.

G: Láskavý Bože. Tu ležíš na slame, drahé Božie Dieťa, vďačne ta vítame.

Všetci: My sa ti klaniame.

B: Drahý Bohočlovek, tu hla medzi nami. Drahý Vykupiteľ naveky chválený.

G: Drahý Ježišu, darujem ti z lásky rýdze zlato, lebo si mojím kráľom. Panuješ na zemi i v nebi. Daj mi prosím, silu k tomu, aby som dokázal plniť tvoju vôľu. Daj mi čisté srdce a lásku, aby môj život na zemi bol spokojný. Pomôž mi, aby moja láska k tebe nikdy nevyhasla.

B: Krásny Ježiš, dieťa malé, ruka moja myrhu skladá, lebo Vykupiteľ si náš, budeš mnoho trpieť za nás. To znamená táto myrha u prorokov zapísaná. jedno i mne prosiť dovoľ, by som ťažkosti svoje zniesol.

M: Milý Ježiš, dieťa malé. Ja ta v srdci nosím stále. Darujem ti toto kadidlo, aby podľa vône, ktorá sa z kadidla vznáša každý našiel svojho Mesiáša.

Mária: Milé a vzácne sú tieto dary. Syn môj iste sa vám zavďačí. Dá vám sily, dá vám zdravia a po smrti krásu neba.

G: Pozdravená buď, Mária, požehnaná medzi ženami. Tebe niet na svete podobnej. Nášho Stvoriteľa si nám porodila. matkou si sa stala a predsa si panna.

M: Prosíme ta, matka, oroduj u syna, za nás, hriešnych synov, ktorých veľká viny... By sme v láske žili a v porozumení, aby sme za dobrý život raz boli nebom odmenení.

B: O to ta prosíme, Matka Mária, aby si pomáhala srdcia otvárať pre nášho Spasiteľa. Nech jasné svetlo lásky pre nás stále svieti, by sme dokázali byt dobré Božie deti.

 

Pieseň: Vianoce, krásny čas

 

(Výstup na scénu - ANJEL A MUDRCI)

Anjel: Nevracajte sa späť k Herodesovi. Vyberte si najkratšiu cestu a vráťte sa späť do svojej krajiny.

(Výstup na scénu - ANJEL A SV. RODINA)

Anjel: Vstaň, vezmi dieťa i jeho matku a utekaj do Egypta. A zostaň tam, až kým ti nepoviem, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.

 

Báseň:

Pieseň:

 

 

Jasličková 008

Osoby:
1. Komentátor (chlapec) 2. Komentátor (dievča) 3. Panna Mária 4. Svätý Jozef 5. Žena - gazdiná 6. Gazda 7. Dievča (slúžka) 8. Starenka 9. Mladík 10. Bača 11. Pastier 12. Rabín 13. Aspoň traja pastieri

 

Pieseň: Ó, chýr preblahý, ó čas predrahý.

 

Rozprávač: (chlapec)
Jozef, tesár z Nazareta, 
prešiel pekný kúsok sveta, 
kým prišiel do Betleheme.
Lenže nocľah stále nemá.
Rozprávač: (dievča)
Prišla s ním i jeho žena. 
Dlhou cestou unavená,
odpočíva každú chvíľu,
ďalej kráčať nemá silu.

1. Kde si náš Mesiáš, - kde si, náš Pán? - V betlemskom meste ťa - vyhľadávam. - V kráľovskom dome ťa, - zrodené ty Dieťa, - vyhľadávam.

Rozprávač: (chlapec)
Jozef teda mladú matku
nechal sedieť na osliatku.
Odviedol ju do ústrania,
pred slnkom ju palmy chránia.
Rozprávač: (dievča)
V Betleheme muži, ženy, 
Jozef, pútnik unavený,
od domu sa k domu ťahá,
ale márna jeho snaha.
Teplé lôžko nájsť nemôže, 
ach, pomôž mu, dobrý Bože!

2. Alebo či niekde - u mešťana - zrodila Dieťatko - svätá Panna? - Ohlás sa, najmilší, - ty Kráľu najvyšší, - keď ťa hľadám.

Jozef: (k obecenstvu)
Ľudia, prosím ponížene, 
dajte nocľah mladej žene.
Čaká dieťa v každú chvíľu,
ukážte tvár lepšiu, milú!
(pri poslednej vete sa obráti k účinkujúcim)
Žena: (gazdiná)
Máme detí ako smetí,
domček malý, kopu vecí,
ťažko sa vojdeme všetci.
Gazda:
Je mi ľúto, veľmi, och,
mám už hostí v izbách troch.
žením syna v tento čas,
príďte potom, druhý raz.
Dievča: (slúžka)
Obráťte sa na rabína,
učiteľ má chleba, vína.
Má dom veľký na rázcestí,
tam sa veľa hostí zmestí.
Rozprávač: (chlapec)
Jozefova ďalšia cesta 
vedie k domom: Máte miesta?
Všade samá výhovorka: 
Plný je dom i komôrka!
Sklamania má v srdci dosť,
ďalej nesie tú starosť.
(Do popredia vystúpi rabín so zvitkom Písma, z ktorého si číta)
Jozef:
Veľmi prosím ťa, muž Boží,
radu daj, kde hlavu zloží
moja žena, mladá mať,
potrebuje trochu spať.
Túto noc, už zakrátko,
zrodí na svet Dieťatko.
Rabín: (zlostne) 
Ktože ma to zase ruší,
nedožičí mojej duši
ani doma pokoj, kľud.
Práve pútnik chodiť musí,
keď z Biblie čítam tu si 
ako treba učiť ľud,
kedy príde Mesiáš.
Prac sa z domu: Ber sa! Marš!
Rozprávač: (dievča)
Takto mnohí ľudia, veru,
držia si len mŕtvu vieru.
V modlitbe, v čítaní kníh
vidia seba, blaho ich.
Cudziu núdzu znesú ľahko,
nepoznajú lásku k bratom.
Rozprávač: (chlapec)
Jozef teda ďalej hľadá,
pýta sa a nocľah žiada.
Starenka:
Dobrý človek, čo hľadáš?
Manželku ty peknú máš.
Stojí tu tak bokom sama
a tuším, že bude mama.
Jozef:
Ach, starenka, netušíš
ako chcem len pri nej byť.
Áno, čaká Dieťatko,
kam ho schovám aj s matkou?
Starenka:
Ani u mňa miesta niet
zhrnul sa sem toľký svet.
Keď sa súpis skončí, synak, 
potom bude všetko inak.
Čím ti teraz pomôcť, čím?
Aspoň radou poslúžim.
Tu hľa, vedie úzka cesta,
kde sa končia hradby mesta,
nájdeš maštaľ opustenú,
pastieri tam ovce ženú.
Vždy, keď hrozí búrka kraju,
v tej maštali úkryt majú.

3. Nenachádzaj ťa ja - nikde tuto, - ako mi nemá byť - veľmi ľúto! - No, ešte len pôjdem, - azda ťa len nájdem, - keď ťa hľadám.

Jozef:
Ďakujem ti, dobrá žena.
Ak tam bude uložená 
kôpka sena, trochu slamy,
aspoň budeme tam sami.
Rozprávač: (chlapec)
Jozef náhli po Máriu.
V maštali sa svetu skryjú
tie dva skvosty našej zeme.
Vidia to len tváre nemé,
ako chvália Najvyššieho
a vítajú Syna jeho.
(Pastieri pochodujú okolo účinkujúcich a spievajú: "Pastieri, pastieri, hore vstaňte...") 
Pastieri, pastieri, hore vstaňte,
- do Betlehema sa ponáhľajte.
- [:Aby ste Ježiška privítali,
- pred ním na kolená pokľakali.:]
Rozprávač: (dievča)
Kde bežíte, pastieri,
prečo ten zhon bez miery?
Betlehem má spánok rád.
Všade nočný, pokoj, chlad,
a vy s piesňou na perách?
Bača:
Anjeli nám zvestovali,
narodil sa chlapček malý.
Vykupiteľ je sľúbený,
chudobných si veľmi cení,
jemu spievame.

Sem, pastieri, pospiechajte, - čujte túto zvesť: - Zjavila sa v Betleheme, - hviezda všetkých hviezd: - Panna počala, - Panna nosila, - Panna krásne Nemluvniatko na svet zrodila.

(pastieri odídu do pozadia)
Rozprávač: (chlapec)
Tu zas mladík, akýsi
náhle k mestu mieri si.
Musí na trh zavčas rána,
predať tovar svojho pána.
Vtom ho niekto zastavuje,
hľa, pastierik malý tu je.
Pastier:
Ja som pastier ešte malý,
ale bača ma už chváli.
Páčiť sa mu za čo mám,
s čriedou si viem pomôcť sám.
Mladík:
Tak čo bežíš zo salaša?
Bez teba sa ovce splašia.
Pastier:
Len sa mi ty neposmievaj!
Ty si doma, ty máš tu roj.
Ja však neviem, skadiaľ kam.
Stratil som sa, som tu sám.
Mladík:
Plakať budeš, robiť žiaľ?
Čo si v stajni neostal?
Čo ideš do Betlehema?
V meste nikto ovce nemá.
Pastier:
Tak ti poviem samotnému.
Preto bežím k Betlehemu,
že priateľov stihnem vari.
Oni všetci, mladí, starí
náhlili sa vítať Dieťa.
Je to Vykupiteľ sveta,
jak písali proroci.
Tu sa zrodil dnes v noci.
Mladík:
Od smiechu by som sa váľal,
kto ti toto narozprával?

Vstávajte, pastieri, berte sa hor!
- Aká to novina, dajte pozor!
- Aké to zázraky, - dejú sa na nebi!
- Nikdy som nevidel, - jak som starý, 
- na nebi vysokom takej žiary.

Pastier:
Prišli na salaš anjeli,
rozradostení, veselí.
To ti bola taká sláva,
že sa mi točila hlava.
Ešte mi to v ušiach znie,
to spevavé volanie:
(Tlmený spev anjelov:)

Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.
Sláva Bohu na výsostiach
- a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.
- Chválime ťa, velebíme ťa,
- klaniame sa ti, oslavujeme ťa,
- vzdávame ti vďaky, - lebo veľká je sláva tvoja, - Pane Bože, Kráľ nebeský,
- Boh Otec všemohúci...

Rozprávač: (dievča)
Prichádza sem stará žena,
vedrom vody obťažená.
Starenka:
Ťažko nesiem trochu vody,
po schodoch sa mi zle chodí,
podlomia sa mi kolená,
tuším padnem vysilená.
Rozprávač: (chlapec)
Obchodnícky učeň beží,
na iných mu nezáleží.
No pastierik pohotový
ujíma sa tejto vdovy.
Pastier:
Dajte vodu, teta sem,
ja vám odniesť pomôžem.
Starenka:
To mám radosť, veru áno.
Čo tu hľadáš skoro ráno?
Pastier:
Hľadám, kde je chasa naša.
Išli vítať Mesiáša,
ponáhľali opreteky,
pokloniť sa, dať darčeky,
pokloniť sa, dať darčeky.
A ja som tu ostal sám,
kde ich teraz pohľadám?
Starenka:
Môžem radou pomáhať,
tamto chodník vedie, hľaď!
Popri hradbách bež malý
až ku skalnej maštali!
Ja tušenie také mám,
sväté Dieťa bude tam.
Pastier:
Tebe ešte pomôcť chcem,
tak za Pánom pôjdem len.
Rozprávač: (chlapec)
Chlapec v duši má kus neba.
Zachoval sa ako treba.
Pána Boha uctil v žene,
a to nie je veru menej
ako modlitby a piesne,
vraví Písmo sväté presne.
Rozprávač: (dievča)
Chlapec našiel kamarátov
pri Dieťati s matkou svätou,
kľakne, syr dá, a čím skôr 
chce povedať príhovor.
(medzitým sa účinkujúci rozostúpia, vidieť Pannu Máriu s Dieťatkom v náručí, vedľa nej stojí sv. Jozef a pred nimi kľačia pastieri.)
Pastier:
Duša sa mi chveje celá,
pozdravujem Spasiteľa.
Vyplň, Matka, moje prianie,
prijmi skromné ďakovanie,
zato že... poviem to krátko,
že si jeho svätou Matkou.

Dieťatko spanilé, - nebeský kvet, - pre naše spasenie - prišlo na svet. - Prebývaj tu s nami - Ježiško láskavý, - z neba daný!

Rozprávač: (dievča)
Každý pred Ježiškom kľačí,
láska sa im z očí zračí.
Každý spieva, každý plesá,
všetci hľadia na nebesá.
Všetci:
Aj Vy k spevu pridajte sa!
(Všetci účinkujúci i veriaci, prítomní v kostole, spoločne spievajú: "Narodil sa Kristus Pán..." alebo inú vianočnú pieseň.) 
* * *
(Narodil sa Kristus Pán - veseľme sa! - Z ruže kvietok skvitol nám: - Radujme sa! [:Z života čistého, - z rodu kráľovského, - Kristus Pán - narodil sa!:])

 

 

Jasličková 009

Tento príbeh hovorí o odvahe a dobrosrdečnosti jedenásťročného  chlapca Martina. Stalo sa to cez jednu výnimočnú zimu. Prečo výnimočnú, dozviete sa z tohto príbehu. Celá krajina už v tom čase spala zamrznutá pod snehovou prikrývkou a hlbokým snehom sa brodili 3 postavy. Boli to traja králi – mudrci z ďalekých krajín.

(Traja králi kráčajú)

Gašpar: Už putujeme veľmi dlho. Potrebovali by sme si oddýchnuť.

Melichar: Ale nikde na okolí v šírom kraji nebadám žiadny ľudský príbytok, kde by sme sa mohli ohriať a odpočinúť si.

Baltazár: Pozrite! Tam vpredu vidím rozsvietené svetlá. Možno, že je to chalúpka.

(Idú ďalej a prídu k chalúpke)

Gašpar: Je to chalúpka! Poďme, zaklopeme na dvere a možno sa nám pošťastí a dobrí ľudia nás na chvíľu pritúlia.

(Zaklopú. Otvorí im Martinova Mama.)

Melichar: Pozdrav Pán Boh gazdiná.

Matka: Pozdrav Pán Boh aj Vás urodzení páni. Čo Vás privádza do týchto ďalekých krajín?

Baltazár: Sme traja hviezdozvestovatelia Gašpar, Melichar a Baltazár, prichádzame z ďaleka. Jeden večer sme pri pozorovaní oblohy uvideli nádhernú hviezdu čo veľmi jasne žiarila. Z múdrych kníh sme vyčítali, že práve takáto hviezda oznamuje, že sa v Betleheme narodilo dieťatko, ktoré s láskou zmení svet, zbaví ľudí biedy, strachu, krivdy a opustenosti.

Matka: Keď je tak, tak poďte ďalej a oddýchnite si. Nemáme síce veľa jedla, ale veľmi radi sa s vami podelíme o to čo máme.

(Vojdú dnu, dom sa otočí, Králi vo vnútri jedia.)

Martin: Vravíte, že putujete pozdraviť vznešené dieťatko. Ale ako ho nájdete?

Gašpar: Tá hviezda jasne svieti a vedie nás.

Melichar: Cesta je síce dlhá a namáhavá, ale my sa nevzdávame, pretože chceme pozdraviť nového kráľa, pokloniť sa mu a odovzdať mu vzácne dary.

Baltazár: Nuž, ale už je čas, aby sme sa pobrali ďalej.

Gašpar: Veľmi si ceníme, že ste nás na chvíľu pozvali ďalej. Ďakujeme Vám veľmi pekne a majte sa tu dobre.

(Vyjdú von, dom sa otočí.)

Melichar: Zbohom.

(Mama vojde dnu a Martin ostane vonku.)
Martin: Dieťatko, ktoré má zmeniť celý svet? Vo svete bude kraľovať láska?

(Martin ide za matkou, dom sa otočí.)

Martin: Mamička? Aj ja by som chcel privítať to vzácne dieťatko, nech aj mne ukáže hviezda cestu. Dovoľte mi prosím Vás, vydať sa do tých diaľav.

Matka: Ale – a nezablúdiš? Budeš dávať na seba pozor?

Martin: Áno, samozrejme. Len ma pustite.

Matka. Dobre, ale sľúb mi, že sa budeš správať a robiť tak ako som Ťa naučila. Buď k ľuďom milý a pomáhaj tým, ktorí Tvoju pomoc potrebujú.

(Vyjdú von, dom sa otočí.)

Martin: Ďakujem Vám, S pánom Bohom.

Matka: S Bohom a pokloň sa Ježiškovi aj za mňa.

(Mama vojde do domu, dom sa otočí a Martin ide ďalej. Príde do dediny.)
Žena: Íha, aký pocestný.

Martin: Dobrý deň tetuška.

Žena: Dobrý deň, chlapče, ako sa voláš?

Martin: Volám sa Martin.

Žena: A čo Ťa takého malého chlapca privádza do našej dediny? Alebo nebodaj tadeto len prechádzaš?

Martin: Putujem za jasnou hviezdou na oblohe, ktorá ma vedie do Betlehema.

Žena: Do Betlehema? Ale veď tam nedôjdeš, to je veľmi ďaleko. Nerozmyslíš si to? Uchýlime Ťa. Môžeš tu prespať a zajtra sa môžeš vydať na cestu domov, alebo môžeš tu zostať aj navždy.

Martin: Nie, ďakujem, nerozmyslím si to.

Žena: No dobre! Ale aspoň mi povedz, načo ideš do Betlehema?

Martin: Včera boli u nás traja hviezdozvestovatelia a zvestovali nám radostnú novinu. V Betleheme sa narodil nový Kráľ – Ježiško a on má svojou láskou zmeniť svet. A tá hviezda za ktorou putuje jasne svieti a vedie ma k nemu.

(Žena sa začne radovať a volať druhých ľudí. Všetci potom spievajú a tancujú.)
Žena: Poďte sem, rýchlo!! A oslavujte! V Betleheme sa nám narodil Spasiteľ.

(Spev)

Žena: Tu máš Martin. Vezmi si túto flautu. Jej tóny nech potešia Teba i každého koho stretneš i srdce dieťatka. Porozprávaj mu o nás, o tom ako sme ho vrúcne očakávali a že sa za neho budeme modliť.

Martin: Ďakujem pekne a majte sa tu dobre.

(Martin odišiel, ide popri dedkovi, ktorý vezie drevo. Prejdú popri sebe.)

Martin: Pán Boh pomáhaj.

Starec: Pán Boh uslyš!

(Starcovi padne drevo.)

Martin: Dajte dedko, pomôžem Vám som dosť silný.

Starec: Ďakujem chlapče, si veľmi milý. Ale už dlho tu žijem takto sám a za ten čas tadeto prechádzali rôzni ľudia, ale deti?? Kde si sa vybral sám takejto veľkej zime? Veď zamrzneš.

Martin: Ach, nebojte sa starký, idem do Betlehema privítať nového Kráľa, ktorý má zbaviť ľudí trápenia a zaplaviť celý svet láskou.

Starec: Nového Kráľa??

Martin: Áno – kráľa Ježiša. Predvčerom sa u nás zastavili oddýchnuť si traja králi – mudrci a tí nám zvestovali túto radostnú správu.

(Príde k chalúpke.)

Starec: Tu je moja chalúpka. Počkaj chvíľu, niečo ti donesiem.

(Starec vojde do domu a vynesie deku.)

Starec: Každé ráno ďakujem Bohu za každý nový deň a zato, že mi ešte slúži zdravie. Ľudia sa tadeto preženú a ak aj ostanú na noc, ráno zase utekajú preč. Ty si ma ale veľmi potešil. Ďakujem Ti. Keďže zima je studená a cesta ďaleká, vezmi si túto vlnenú deku, nech zohreje teba i dieťatko a porozprávaj mu o mne.

Martin: Ďakujem starký. Určite nazabudnem. Zbohom!!!

(Martin ide ďalej a vraví si.)

Martin: Akí sú všetci Ľudia milí, tešia sa z narodenia Ježiška a posielajú mu dary.

(Ide ďalej a príde do ďalšej dediny.)

Žena: Pozrimeže sa, aký zúbožený tuláčik. Čo tu hľadáš chlapče??
Martin: Idem do Betlehema privítať malého Ježiška, ktorý sa tam narodil.

Žena: Privítať Ježiška? Netáraj!! Kto Ti nahovoril také nezmysli?? Ľudia, počujete ako si vymýšľa??

(Prídu dedinčania.)

Martin: To nie sú nezmysly! Povedali mi to traja múdri hviezdozvestovatelia a ja im verím.

Žena: To by už len bolo, aby sa takú radostnú novinu dozvedel najprv malý chlapec. Nikto z dediny Ti neverí. Ak máš tárať takého nezmysly, tak sa radšej strať.

(Všetci odídu, až na jednu babku.)

Babka: Martin a ako sa chceš dostať do Betlehema??

Martin: Sledujem jasnú hviezdu na oblohe. Tá ma tam vedie.

Babka: Nič si nerob z toho, že Ti ľudia neveria, aj keď je to smutné. Tu máš. Vezmi Ježiškovi tieto topánočky, určite sa mu zídu a pozdravuj ho odo mňa.

Martin: Ďakujem babka. Zbohom.

(Martin ide ďalej.)

Martin: Priskoro som si myslel, akí sú ľudia všetci dobrí a milí. Ale aspoň, že je viac tých čo majú z Ježiškovho narodenia radosť.

(Ide ďalej, potom príde dievčatko.)

Martin: Čo to je? Ako by niekto plakal? Oh, dievčatko! Čo tu robíš? A prečo plačeš? Povedz, ako sa voláš?

Dievča: Volám sa Anička. Išla som do lesa aby som prekvapila mamičku a doniesla domov drevo. Uvidela som malú mačičku a chcela som ju chytiť, ona mi však ušla a ja som sa navyše stratila. A moja mamička sa určite o mňa strachuje.

Martin: Neplač už, pomôžem Ti nájsť cestu domov.

(Chytí dievča za ruku a idú ďalej.)

Dievča: Aha, tam je môj dom.

(Z domu vyjde mama.)

Matka: Ach, Anička! Kde si bola, veľmi som sa o Teba bála. Ďakujem Ti chlapče, že si mi ju doviedol späť. Ako sa Ti odmením?

Martin: Netreba ma odmeňovať ničím.

Matka: A kde si sa vybral tak sám?

Martin Idem privítať Spasiteľa, ktorý sa narodil v Betleheme a pomôže všetkým ľuďom.

Matka: Počkaj trochu, predsa Ti len niečo prinesiem.

(Ide do domu a vynesie chlieb.)

Matka: Tu máš tento bochník chleba. Odlom si z neho a zanes aj Ježiškovi. Povedz mu, že sme ho očakávali.

Martin: Ďakujem pekne.

(Ide ďalej, je fujavica.)
Martin: Och, obloha sa zatiahla. Kde je hviezda?? Kade mám teraz ísť? Napokon, čo ak sa hviezdozvestovatelia mýlili? Čo poviem ľuďom na spiatočnej ceste? Čím ich poteším?

(Martin spieva: Hviezdička betlehemská....  ;   Opona sa zatiahne a keď sa roztiahne, bude tam nastúpený Betlehem.)

Martin: Konečne!!! Predsa sa len mudrci nemýlili! Nemal som pochybovať o ich zvestovaní a o veľkej jasnej hviezde, ktorá ma doviedla až sem. Ďakujeme Ti hviezdička. Ó, koľko je tu ľudí. Sú tu traja králi, pastieri, anjeli a malý Ježiško s rodičmi.

Baltazár: Vitaj chlapče.

Martin: Pozdrav Pán Boh. Vítam Ťa Ježiško na tomto svete. Tu ti prinášam dary, ktoré  mi po ceste dobrí ľudia dali, ktorí na teba dlho čakali a modlia sa za Teba. Tento chlieb mi dala matka dievčatka, ktoré zablúdilo a ja som ho doviedol domov. Topánočky mi dala babka, ktorá ako jediná v celej dedine uverila, že si sa narodil. Teplá deka je od dedka, ktorý žije na opustenom mieste a modlí sa za teba. A flauta je od dedinčanov, ktorí sa za Teba tiež modlili a túžobne Ťa očakávali. Jej tóny majú potešiť Teba i všetkých ľudí dobrej vôle.

Mária: Ďakujeme Ti Martin a poďakuj sa za nás aj všetkým ľuďom, ktorí na nás myslia a pozdrav ich.

 

 

Jasličková 010

Rozprávač: Keď pastieri aj traja králi odišli  a nastalo ticho, Ježiško z jaslí zdvihol hlavu a pozerá k dverám. Stojí tam nesmelý chlapec. Celý sa chveje. Ježiško mu povie:

Ježiško: Poď bližšie. Prečo sa tak bojíš?

Chlapec: Neodvážim sa, nemám Ti čo dať.

Ježiško: Bol by som rád, keby si mi niečo daroval.

Chlapec: Nemám naozaj nič. Ak budem niečo mať, darujem ti to. Pozri! ... to je všetko čo mám. Ak chceš, dám ti to.

Ježiško: Nie. Len si to nechaj. Chcel by som od teba inú vec.

Chlapec: Veľmi rád, ale čo môžem pre teba urobiť?

Ježiško: Prines mi tvoj posledný výkres!

Chlapec: Nemôžem, môj výkres je príliš škaredý. Nikto ho nechce vidieť.

Ježiško: Ale práve preto ho chcem ja. Musíš mi vždy darovať to, čo druhý neprijímajú, to čo sa im na tebe nepáči. Chcel by som, aby si mi dal tvoj tanier.

Chlapec: Ale rozbil som ho dnes ráno.

Ježiško: práve preto ho chcem. Musíš mi darovať to, čo je rozbité v tvojom živote. A teraz zopakuj odpoveď, ktorú si dal rodičom, keď sa ťa pýtali, ako si rozbil tanier.

Chlapec: Ja som ich klamal. Povedal som, že tanier sa mi vyšmykol z rúk. Ale to nebola pravda, nahneval som sa a v zlosti som hodil tanier na zem.

Ježiško: Toto som chcel počuť. Daj mi vždy, to čo je zlé. Tvoje klamstvá, nepekné reči, neposlušnosť. Chcem ťa toho zbaviť. Chcem ťa urobiť šťastným  Vždy ti odpustím chyby. Chcem aby si odteraz každý deň prišiel ku mne.

 

 

Jasličková 011

Rozprávač: V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do Galilejského mesta, ktoré sa volalo Nazaret, k panne, zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho menom Jozef. Keď k nej anjel prišiel, takto sa jej prihovoril:

Anjel Gabriel: Buď pozdravená Mária! Pán s tebou! Boh Ťa požehnal najväčšími darmi, lebo si najkrajšou ženou na svete.

Mária: Ako tomu mám, rozumieť? Mňa si Boh vyvolil?

Anjel Gabriel: Neboj sa Mária! Prinášam Ti radostnú správu. Boh ma posiela oznámiť Ti, že si Ťa vyvolil aby si bola matkou spasiteľa, - Ježiša Krista. Narodí sa Ti chlapec, ktorý príde na tento svet aby ho zachránil. Preto mu daj meno Ježiš. Tvoj syn, Ježiš, bude kráľom na veky.

Mária: Ale kto bude otcom dieťaťa?

Anjel Gabriel: Sám Boh bude jeho otcom, preto ho budú volať synom božím.

Rozprávač: Máriu premkol pocit pokory a vďaky. Práve ona sa stane matkou Božieho Syna, ktorého príchod na svet predpovedali proroci už pred mnohými rokmi. Mária sklopila oči a riekla:

Mária: Hľa služobnica pána, nech sa mi stane tak, ako si povedal, tak, ako to chce môj Boh a Pán.

Rozprávač: Panna Mária prijala vôľu Nebeského Otca. Na Božie volanie odpovedala:

Mária: Nech sa mi stane podľa slova Tvojho.

 

Báseň:

 

Rozprávač: Vyšlo nariadenie od cisára Augusta, popísať celý Rímsky svet. Vybral sa teda aj Jozef do Júdska – mesta Dávidovho, aby sa dal zapísať s Máriou. Bola to dlhá a úmorná cesta. Jozef sa jej veľmi obával, preto že sa blížil čas, kedy Mária očakávala narodenie dieťatka. Preto sa ustarostený prihováral svojej manželke:

Jozef: Snáď by si mala ostať doma Mária.

Rozprávač: Mária však Jozefov návrh zamietla. Jozef viac neprotirečil, vyložil Máriu na osedlaného osla a vydali sa na cestu. Po dlhom putovaní dorazili do Betlehema. Čas veľmi pokročil a všetky hostince v meste boli obsadené. Usilovne hľadali miesto pre dieťa, ktoré sa malo narodiť.

Mária: Poď Jozef, svet čaká len na bohatých. Skúsme u tých, čo majú málo majetku, ale srdce bohaté.

(klopanie)

Hostinský: Poslednú posteľ sme už obsadili asi pred hodinou.

Mária: Och, prosím vás dobrý ľudia! Naozaj sa nenájde miestečko, kde by sa mohlo narodiť moje dieťa?

Rozprávač: Keď v slabom svetle uvidel hostinský rozrušenú a ustráchanú tvár mladej ženy, prišlo mu jej ľúto. Hlboko sa zamyslel a po chvíli odvetil:

Hostinský: Za hostincom je maštaľ. Ak vám nebude prekážať, že sa o ňu podelíte s dobytkom, môžete sa tam zložiť.

Rozprávač: Jozef sa hostinskému poďakoval a pobral sa k maštali. Neskoro v noci priviedla Mária na svet synčeka. Zavinula ho do plachiet a uložila ho na voňavé seno do jasličiek. Tak prišiel na svet Syn Boží – Ježiš Kristus.

 

Báseň:

 

Rozprávač: V tom čase na úbočí za Betlehemom pásli pastieri stádo oviec. Zimné noci boli veľmi dlhé a studené, ale dnešná noc sa im zdala akási iná. Znenazdania sa na oblohe zjavilo jasné žiarivé svetlo.

1Pastier: Hej, Ďuro, vstávaj!

2Pastier: Čo je, čo sa deje?

1Pastier: Blízka sa!

2Pastier: Ale kde? Ukáž! Nič nevidím! To sa Ti určite iba zdalo! Spi ďalej!

1Pastier: Ďuro, pozri znova!

2Pastier: Čo zasa? Ukáž! Fíha! Čo je to? Hviezda a ako žiari!

1Pastier: (Otočí sa k anjelovi) A ty si kto?

Anjel Gabriel: Ja som anjel, priniesol som vám radostnú správu. Dnes sa vám v meste Dávidovom narodil Spasiteľ, Mesiáš a Pán.

2Pastier: Počkaj, počkaj a ako ho spoznáme?

Anjel Gabriel: Nájdete v maštali v jasličkách uložené dieťa.

1Pastier: Tak Ti ďakujem za dobré správy. Poď Ďuro, zavoláme aj ostatných a zoberieme aj nejakú ovečku, ako darček.

Rozprávač: Pastierom netrvalo dlho, kým našli maštaľ. Už z diaľky zbadali manželský pár, skláňajúci sa naj jasličkami, v ktorých sladko spalo dieťatko. Pristúpili k jasličkám a v údive naň hľadeli.

 

Pieseň: Búvaj dieťa krásne...

 

Rozprávač: Vo vzdialenej krajina na východ od Betlehema, žili traja králi. Keď nad Judeou zažiarila nová hviezda, bolo to znamenie, že sa v Betleheme narodil nový kráľ, ktorého príchod očakávali. Traja králi si vzali pripravené cenné dary, osedlali ťavy a vydali sa na dlhú púť v sprievode hviezdy, ktorá ich zaviedla až do Betlehema. Tu zažiarila priamo nad maštaľkou a osvietila Jozefa a Máriu s Ježiškom v náručí. Na znak úcty pokľakli pred malým batoliatkom a odovzdali mu vzácne dary.

Baltazár: My sme traja králi, mudrci od východu. Ja sa volám Baltazár. Nesiem Ti kadidlo, ktoré naplní tvoj príbytok s vôňou. Nech sa dym tohto kadidla vznáša k nebu, ako by sa naše modlitby mali vznášať k Nebeskému Otcovi.

Melichar: Ja sa volám Melichar. Prijmi aj toto zlato, najcennejší kov na svete, nech krášli Tvoje okolie. Si pre svet tým najvzácnejším darom. Oveľa cennejším, ako hociktoré zlato na svete.

Gašpar: Moje meno je Gašpar. Dávam Ti túto myrhu, ktorá je cenná i trpká. Cenná ako dar – Spasiteľ – a trpká ako to, čo budeš musieť znášať od nás – ľudí.

Rozprávač: Potom sa uložili na odpočinok, aby nabrali čerstvých síl na návrat domov.

 

Pieseň:

 

Rozprávač: Život je ozaj krásny, ale iba vtedy, keď ho žijeme pre druhých. To je výzva jasiel, odkaz Betlehemského dieťaťa, na ktorý tak často v každodennom živote zabúdame. Keď človek vynaloží nejakú námahu a urobí druhému radosť, práve aj vtedy keď je unavený, necíti radosť a spokojnosť?

 

 

Jasličková 012

Pieseň: Toto je deň...

Báseň: Poďte milé detičky...

Pieseň: Tichá noc...

 

R: Sú Vianoce. Vonku panuje ticho a svetlá okien prezrádzajú, že dnešný deň je niečím výnimočný. Aj hviezdičky akoby dnes chceli byť štedrejšie. V každom dome vládne vianočný pokoj a radosť, len za jedným slabo osvieteným oknom je atmosféra poznačená smútkom. Matka tejto rodiny leží v nemocnici. Otec odišiel k nej, aby ju aspoň takto potešil. Doma za stolom sedia štyri smutné deti. Babička pomaly zaspáva v kresle, nevnímajúc rozhovor detí.

Z: No, čo urobíme? Pozri, Janko, babka už spí.

S: Veď, už sme poumývali riad a poupratovali hračky.

M: Ja som tiež poslúchal babku

J: A čo ešte urobíme, aby sme potešili mamičku?

S: Mám nápad, poďme poprosiť Ježiška, aby jej dal nejaký darček.

M: Áno, nech dá mamičke zdravie.

J: Ale kde ho nájdeme?

S: Čo neviete? Ježiško sa narodil v Betleheme.

M: Počkajte! Musíme tu nechať odkaz, aby sa o nás nestrachovali.

J: Ja napíšem; išli sme do Betleheme, za Ježiškom, aby dal mamičke zdravie.

Z: Pst! Potichu decká, aby sme nezobudili babku.

Z: Ahoj, babka, aj tebe niečo prinesieme.

 

Pieseň: Poďme bratia

 

M: Nie ste unavený?

Z: Sadnime si teda.

S: Čo je to?

J: Ja počujem nejaký spev.

Z: To spievajú anjeli.

R: Deti naďalej počúvajú silnejúci spev anjelov, keď tu sa jeden pristaví a prehovorí k nim.

A: Deti, deti, kamže idete?

Z: Do Betlehema.

S: K Ježiškovi, poprosiť o zdravie pre našu mamičku.

A: My tiež letíme k Ježišovi – nášmu pánovi.

Z: Ježiško je váš Pán?

A: Áno, veď je syn Boží, Boh je stvoriteľom celého sveta. Boh je našim otcom, o všetko sa stará, všetkých má rád.

J:  Dobrý anjel, povedz nám: je do Betlehema ešte ďaleko?

A: Nie je. K Ježišovi majú vždy blízko tí, čo majú dobré srdce.

R: Deti povzbudené od anjelov kráčali už veselšie popiskujú si pieseň, ktorú sa naučili od anjelov, keď tu zvuk trúby preruší ich zasnené myšlienky a zbadajú ako sa k nim blížia traja majestátni králi. Jeden z nich deti milo oslovil.

G: Zdravím vás, milé deti, smieme vedieť kam putujete?

S: Ideme do Betlehema k Ježiškovi.

Z: A vy ste kto?

Me: Ďakujem za opýtanie. My sme traja králi z ďalekého východu. Toto sú králi Gašpar a Baltazár. Ja som Melichar.

M: Prepáčte, vy idete do Betlehema?

B: Nie, my putujeme už veľa dní a nocí za hviezdou veľkého kráľa, ktorý sa v tomto čase narodil.

M: A kde sa narodil?
G: To nevieme. Hviezda sa nám stratila. Preto sme sa dohodli, že poputujeme do židovského mesta Jeruzalema a tam sa spýtame.

Me: Spýtame sa, kde sa môžeme narodenému kráľovi pokloniť. Nesieme mu aj vzácne dary: zlato, kadidlo a myrhu.

B: Milé deti, nepočuli ste o tomto kráľovi?

V: Nie, nič sme nepočuli.

J: My ideme za našim pánom. Možno pomôže aj vám.

G: Nie my pôjdeme svojou cestou.

B: Nech sú požehnané dni vášho putovania a my pôjdeme do Jeruzalema.

R: Deti sa rozlúčili s kráľmi a vykročili smerom k Betlehemu cesta im rýchlo ubiehala a čoskoro zazreli prvé betlehemské salaše, keď zazreli pri kolibe oheň a pri ňom niekoľko pastierov, začali sa k nim opatrne približovať. Keď boli už celkom blízko, videli ako bača sedí na lavičke a rozpráva s valachmi.

Bača: No, valasi moji, dnes ste dobre ovce pásli. Za odmenu vám poviem nejaké novoty. Rozprával som sa so susedným bačom. Včera vraj k nemu prišli dvaja galilejčania a uchýlili sa v jeho maštaľke.

1Valach: Počkajte, ja vám tiež poviem čo sa mi prihodilo keď som zaháňal ovce do košiara, zastavili sa pri mne traja králi a opýtali sa ma, kde sa narodil židovský kráľ. Boli v Jeruzaleme u kráľa Herodesa zistili, že mesiáš sa narodil v Betleheme.

2Valach: Židovský kráľ v takej diere ako je Betlehem králi predsa bývajú v Jeruzaleme. Ale tuším, že muž boží predsa hovoril o našom Betleheme, keď píše: z teba Betlehem vyjde vojvodca, ktorý bude spravovať môj ľud izraelský.

J: Dobrý večer, dobrí ľudia.

1Valach: Dobrý, čo vás k nám privádza?

J: Chceme sa opýtať ako sa dostaneme do Betlehema.

Bača: Aj vy idete do Betlehema? A prečo tam idete?

Z: Ideme k Ježiškovi, chceme ho o niečo poprosiť.

Bača: Ježiš! Také meno vraj dali narodenému židovskému kráľovi.

M: My vieme, že sa narodil v Betleheme, aj anjeli nám to hovorili.

2Valach: Anjeli hovoríte? Potom viem, kde to je. Keď som išiel od oviec, počul som spev v jednej opustenej maštale.

R: Idú pastieri lesom, horou a s malými priateľmi majú v srdci takú veľkú radosť, až skoro utekali. Nemohli sa dočkať, kedy budú na mieste. Pánov príchod ich natoľko očaril, že nemohli odolať jeho volaniu a strácať čas.

M: Konečne sme došli. Čo to vidím? Pozrite kto je pri Ježiškovi!

Z: To sú traja králi. A akí sú šťastní.

J: Aj anjeli sú tu, ale kde je Ježiško?

Z: Čo vidíš v jasličkách.

S: Počkajme ešte teraz sú pri ňom traja králi.

Gašpar: Ježiško, my z diaľky sme prišli, zlato, kadidlo a myrhu priniesli.

Melichar: To všetko tebe dávame a s úctou sa ti klaniame.

Baltazár: V poklone nech vyznievajú naše tiché chvály sláva ti Ježiško 

R: Teraz nadišiel čas poklony pre deti. Kľakli si na kolená a predniesli svoju prosbu.

J: Ježiško doma nám je veľmi smutno.

S: Lebo mamička je v nemocnici

M: A preto sa nemôže s nami radovať.

Z: Že si prišiel medzi nás.

J: Prosíme ťa, daj nech sa uzdraví.

S: A my ti za to sľubujeme ...

M: ...že ťa budeme mať veľmi radi.

Z: A budeme sa s tebou v modlitbe rozprávať.

R: Milé deti, naši malí pútnici prišli k Ježiškovi a prosili za svoju chorú mamu. Aj vy máte veľa prosieb, ktoré by ste mu chceli predložiť. Ježiško, ktorí sa narodil pred dvetisíc rokmi, čaká teraz na vaše prosby v bohostánku. Preto neváhajte, otvorte svoje srdiečka a oslavujte ho veselými piesňami a básňami.

 

 

Jasličková 013

Deti sú pri stromčeku, stavajú ho a čakajú starú mamu.
Dieťa l: Keby už prišla stará mama ...
Dieťa 2: Však ešte chvíľu počkáme, kým príde vlak.
Dieťa 3: Aha, aj sneh začal vonku padať!
(3. dieťa ukáže prstom na okno a 4. a 5. k nemu pribehne.)
Dieťa 4: Zajtra si postavíme snehuliaka. 
Dieťa 5: A ja sa budem sánkovať!
Zazvoní zvonček a deti vykríknu: 
Deti: "Stará mama prišla!" 
Pribehnú ku dverám. 
Stará mama: Deti moje, dobrý večer, taká som rada, že som už tu. 
St. mama vyobjíma deti a položí kufor, ktorý potom deti odnesú do izby.
Dieťa 3: i, už sú Vianoce ako majú byť. (Nesie kufor)
Dieťa l + Dieťa 2: Sadni si stará mama. (Ťahajú st. mamu za ruky)
Dieťa 4: Rozprávaj rozprávaj, stará mama, ako to bolo s tými Vianocami.
Dieťa 5: Áno, rozprávaj ...
Stará mama: No to vám bolo takto ... Bolo to dávno, veľmi dávno, keď svet očakával Spasiteľa, ktorý mal oslobodiť ľudí od hriechov, o Ríme panoval pyšný cisár Augustus a v Jeruzaleme ukrutný Kráľ Herodes. Vtedy prišiel do Betlehema spravodlivý muž menom Jozef so svojou ženou Máriou, ktorej sa malo narodiť dieťatko. Dobre počúvajte, čo sa stalo tej noci ... 
(Reflektor na jasličky.)

 

Pieseň: Pozri na to dieťa v jasliach.

 

Báseň:

 

Anjelik 1: Prišla z diaľav do sveta, tá najkrajšia kométa. Nik nevidel takú vari, zastal? nad jaslami a len žiari, krásne žiari.
Anjelik 2: Žiara padla na salaše, osvietila hory naše. Vy, pastieri nemeškajte, do Betlema utekajte!

 

Pieseň: Dobrá novina /5. sloha/. Zatiaľ prídu k Ježiškovi pastieri a ovečky.

 

Báseň: Hvezdári si lámu hlavy, čo nám nová hviezda vraví?

 

Anjelik 3: Hvezdári si lámu hlavy, čo nám nová hviezde vraví?
Anjelik 4: Zo starých kníh vyčítali, že sa také niečo zjaví, keď sa rodia veľkí králi; 
Anjelik 5: Nuž poďme a nájdime Ho, berme preňho vzácne dary. Veď Mu patrí úcta naša - mocným hlasom vraveli.

 

Pieseň: Do hory, do lesa (3. sloha)

(Zatiaľ sa králi poklonia Ježiškovi.)

 

Dieťa 2: Stará mama, nech ej k nám príde Ježiško!
Staré mama: Á poslúchali ste?
Všetky deti: áno!
Dieťa 3: Pozri sa, koľko darčekov sme pripravili pre Ježiška z našich dobrých skutkov. 
Stará mama: No, dobre. Skúsme Ho zavolať.

 

Báseň:

(Deti si kľaknú na kolená)

Dieťa l: 
Ježiško malučký,
skladám k prosbe rúčky. 
Príď k nám, prosíme Ťa, 
príď k nám potichúčky.

Dieťa 2: 
Pravda, mnohí majú
pre Teba zimu, chlad. 
Nauč ich Ježiško, 
tiež trochu milovať.

Dieťa 4: 
Len trochu spočiatku, 
potom sa priučia 
s sami padnú Ti 
do Tvojho náručie.
Dieťa 5: 
A keď k nám prídeš sám 
bude tak najkrajšie 
a budú Vianoce 
krajšie než vlaňajšie. 
(Chvíľka ticha)
Dieťa 5: Jéj, pozri stará mama! On je tu! On naozaj prišiel!

 

Pieseň: Búvaj dieťa krásne

 

Báseň:

 

Zvieratko l: Prišiel si k nám, zostaň s nami, Ježiško náš narodený, Nám si daný.
Zvieratko 2: Predtým sme Ťa nepoznali. 
Zvieratko 3: Keď si prišiel, len maštaľku sme Ti dali. 
Pastierik: Ale dnes príď, dáme dom, mohol by si bývať v ňom. 
Kráľ l: Viem, chceš viacej, dušu celú a v nej veľkú silnú vieru. 
Všetci: 
Nechceme zlo v našom srdci, ani zvady, hnev žiadny.
Ty maj naše duše v moci, príď, Pane, a u nás vládni.
A vládnuť máš, vecí si Kráľ, nebo si nám prichystal.

 

Pieseň: Tichá noc . (melódia pokračuje)

 

Báseň:

 

Dieťa 3:
Ďakujem za všetko,
Ježiško malý môj,
nakoniec prosím Ťa,
stvor v ľuďoch zas pokoj. (pokojne a slávnostne)

(Melódia dokončí. POKLONA: všetky deti sa uklonia)

 

 

Jasličková 014

Tomáško otváraj očká, už je nový deň, nie je to rozprávočka, čo rieknuť Ti chcem. Kedysi dávno žila raz deva menom Mária ...

 

1/   Boh anjela do Nazareta posiela,

a tak sa dielo spásy začína.

Už máme čakať Spasiteľa,

a preto advent naše srdcia zmeniť má.

 

R: Prísť má, keď naplní sa čas čakania,

tak priprav mu cestu a príde k nám.

 

2/   Teraz svetom znie Magnifikat,

chválospev Panna čistá,  

Pánovi   spieva   za   to,  

že   sa   Matkou Spasiteľa stane

a vôľu Otca takto splniť má.

 

R: Prísť má, keď naplní sa čas čakania,

tak priprav mu cestu a príde k nám.

 

1/   Ave Mária, Pán je s Tebou,

Ave, Boh Ťa má rád.

Tvoje dieťa stane sa Kráľom.

Dievča prestaň sa báť.

 

 

R: Služobnica svojho Pána, požehnaná ...

Ave, Ave, Ave, Mária.

 

2/    Teba národy chváliť budú,

Boh Ti výsadu dal.

Matkou Ťa všetci volať budú, 

z Teba zrodí sa Kráľ.

 

R:     Služobnica svojho Pána, požehnaná ...

Ave, Ave, Ave, Mária.

 

Mamička a kto bola tá Mária?
Prečo si Boh vyvolil práve ju?

Vieš,    kedysi    dávno    žili    dvaja    nábožní    manželia
Joachim a Anna.  Narodilo sa im dievčatko,  ktorému
dali meno  Mária.  Už dávno pred jej  narodením Boh
určil,   že   sa  narodí  bez  dedičného   hriechu  a že  sa
stane Matkou Ježiša.

Mária vyrástla a zasnúbila sa s Jozefom, chudobným tesárom.    Keď   nadišiel   čas,    Boh    poslal    k   Márii archanjela Gabriela, ktorý jej oznámil Boží plán.

 

1/    Snáď to už niekto aj pozná,

hoci skrýva a chráni to v duši,

že zvláštne sú zásahy Boha,

lebo zákony prírody ruší.

Keď Mária dieťatko nosí

a nie je to dielo ich oboch,

tak Jozef chce snúbenke vrátiť sľub,

až sa k otcovstvu priznáva Boh.

 

2/    Známa je príčina,   ktorá  oboch  nútila  túlať sa, blúdiť.  Ten prípis,  čo poslali zhora,  aby  sčítali zástupy ľudí. Čas pôrodu stále sa blíži, no zákon tu výnimky nemá. To Máriu s Jozefom núti ísť do ich rodiska Betlehema.

 

1/   Kto klope tam? My dvaja chudobní.

Čože Vám dám? Len nocľah chatrný prosíme si ponížene, z ďalekej sme prišli zeme. Ja neznám Vás! Prosíme, pustite nás! To nemôže byť. Veď izieb je nazbyt. Podaromná je vaša reč. Nieto miesta, choďte preč!

2/   Nebúrte ma! Nechceme už prosiť. Nezlobte ma! Len ráčte poradiť. Kde pre Syna Boha jesto v meste dáke skromné miesto.

Hen   maštaľ  dám!   Ó,  jedna   z   mnohých   rán. Žobrač sieň chce! Len pre Božské srdce. Nevyberá žobrácky hosť, pre Vás je aj maštaľ dosť.

 

- Mami,   a   to   sa   naozaj   nenašiel   nikto,   kto   by   im ponúkol nocľah aspoň na jednu noc?

- Vieš,   ľudia   sú   rôzni.    Niektorí   sa   boja   takýchto nočných  návštev,  no  sú  aj  takí,   ktorí  sa boja prísť o svoje pohodlie, alebo ich jednoducho nezaujíma, že niekto  potrebuje  pomoc.   Ktovie,  ako  by to  dopadlo, keby v noci, nečakane zaklopali na dvere nám...

 

-Od sĺz Matka doráňaná,

 nenachádza dôvery,

pýta nocľah, prosí Pána

on ju ženie od dverí.

 

- A tak sa to opakuje,

asi dva, či štyrikrát,

nikto nemá miesto pre ňu,

nikto nocľah nechce dať.

 

- Svätý Jozef prácu sľúbi,

 i tak ho dnu nevolá,

v jeho žilách hnev mu prúdi

nestačí Vám stodola ?

 

- Do tmavej sa pustia noci,

 idú kde - kto radu dal,

a možnože z Božej moci

natrafili na maštaľ.

 

- Zamýšľam sa nad Betlemom,

rád by som tam, ver mi šiel,

prečo vlastne pre teba sa,

 tam príbytok sa nenašiel ?

 

- Ó, ľudia nevďační, pre svojho Krista,

nemáte kútika, nemáte miesta?

Prišiel Vám získať stratený raj,

vy ste mu dali chladný chliev, staj...

 

Glória, glória in excelsis deo

glória, glória, aleluja, aleluja

 

1/   Sláva Bohu na výsosti, ľuďom dobrej vôle mier! Narodený z láskavosti, s Otcom celé ľudstvo zmier!

R:    Boh sám prišiel nám na pomoc, stal sa jedným z nás táto noc. Sláva Ti, vďaka Ti, Bože presvätý.

2/ Povedzte to všetkým ľuďom: Záchranca je blízko nich. Koniec tme a všetkým bludom, preporodí úprimných.

-Mamička, čo to je za krásne dieťatko, to roztomilé
pacholiatko ?

To Ježiško je maličký a to sú jeho jasličky.

Kto je tá Panna spanilá, prekrásna ako ľalia ?
To je zas jeho matička, Mária, Božia Rodička.

Aká to hudba zneje tam a kto tie spevy peje nám ?
To anjeli sem zleteli, by Jezuliatko videli.

A aké sú to zvieratká, čo ležia vedľa dieťatka ?
To múdry oslík s hoviadkom zohrieva vzduch nad
dieťatkom.

A hen zas ktosi uteká, ba mnohí sú, aj pes šteká.
To valasi sú z údolia, sem bežia, tu sa pomodlia.

A hľaď tam tomu sprievodu, jak svieti hviezda
 z východu.

To svätí traja králi sú a vzácne dary sem nesú.

Ó, Ježiš, milé dieťatko, čo driemeš v jasliach tak sladko, nesú tí darček maličký i slová tejto básničky.

A starček, ktorý tam stojí a usmieva sa v pokoji, je svätý Jozef blažený, za pestúna mu zvolený.

 

Pieseň:  

/:O chýr preblahý, ó čas predrahý:/ Zasľúbený dávno svetu, Vykupiteľ, hľa je už je tu, ó chýr preblahý, ó čas predrahý.

/:Zvuky nebeské, spevy anjelské:/ Hlásia, že Syn Boží z neba v telo ľudské odel seba. Ó chýr preblahý, ó čas predrahý.

/:V kraji betlemskom, v lone panenskom:/ Syn sa zrodil prevznešený, človek s Bohom zjednotený. Ó chýr preblahý, ó čas predrahý.

 

Krásni malí anjelici z neba na zem zletujú]
počúvajte milé deti, novinu vám zvestujú.

V Betleheme v maštalôčke narodil sa Ježiško,
malý Janko, malá Hanka, otvorte mu srdiečko.

Akéže to jasličky, iba chladné múry,
pre dobytok sena tam asi zo dve fúry.

Stáročia sme, Ježiško, na Tvoj príchod čakali
a teraz sme nechali narodiť Ťa v maštali.

 

 

- Noc tajomná, buď pozdravená! Nám bije spásy hodina. Anjeli niesli pastierom zvesti, keď bdela svätá rodina.

 

1/   Spev z neba krásny ticho vznáša sa,

 žiar osvetľuje stádo salaša.

/:Hor pastieri, rýchlo vstaňte,

do Betlema pospiechajte, privítať Pána:/

 

2/   Nuž hor sa, bratia, anjel volá nás,

či nečujete zvučný jeho hlas?

/:Zvesti jeho isto verné,

na cestu sa rýchlo berme. Dieťatku česť vzdať:/

 

3/   Ach vitaj, Dieťa, dávno túžené,

prorokmi dávno predpovedané.

/:Vitaj ako dieťa malé, prijmi naše srdcia vrelé,

Vykupiteľ náš.:/

 

Mamička, kto je ten biely ujo?

Je   to   anjel,   ktorý   prišiel   pastierom   oznámiť   tú
radostnú zvesť - že sa nám narodil Ježiško.

 

l /   Aký je to svit, čože to má byť v Betleme?

/:Hore sa majme, hneď povstávajme zo zeme:/

 

2/    Ej, ej pastieri, aké to chýry, aký hlas ?

/:Či sa mi sníva, či anjel spieva a zve nás?:/

 

3/ No nemeškajme, hore sa majme, je iste

/: Niečo nového, neslýchaného, pri meste:/

 

l/    Kdeže to bežíte pastuškovia,

čo to tam nového oči vidia?

/: Ideme k Betlema, k dieťatku malému,

 chceme mu zaspievať piesne nové.:/

 

2/    Kto Vám to oznámil v nočnej chvíli,

že ste hneď ovečky opustili?

/: Spievali anjeli na nebi veselí,

že sa nám narodil Ježiš malý.:/

 

Pokojné a krásne prajem Vám Vianoce,
tichú a úprimnú radosť v noci svätej.

 

Bielych vločiek šťastia všetkým na tisíce,
za priehrštie lásky po ľuďoch ukrytej.

 

Poďme ho privítať, Ježiška malého,
snežnou cestou zvony do chrámu nás zvú.

 

V polnočnom stretnutí v slame ležiaceho
poprosme ho o pomoc a o nádej novú.

 

l/    Poďme spolu do Betlema, dúj - daj,

dúj - daj, dúj - daj dá.

 

R:    Ježišku, milučkú, ja ťa budem kolísati,

Ježišku, miláčku, ja ťa budem kolísať.

 

 

Kam idú všetci? Prečo sa tak ponáhľajú?

Aj   oni   idú   privítať   malého   Ježiška.   Ponáhľajú   sa
preto, lebo sa nemôžu dočkať, až ho uvidia. Nesú mu
rôzne dary, ktoré mu zložia, pri jasličkách, pohladkajú
ho, zaspievajú mu uspávanku...

Mamička, poďme aj my privítať malé Jezuliatko.

Ja mu darujem svoju najobľúbenejšiu hračku, aby mu bolo aspoň trošku veselšie, keď už sa musel narodiť v maštali a v takom chlade.

 

1/   Prišli sme k Vám pozrieť,

čo je to tu za zvesť, ktorú oznamoval Pán,

Vraj celkom blízučko, blízko k Vám,

blízučko tam, narodil sa dnes malý Kráľ,

ktorého oddávna Boh sľuboval

Boží Syn zostúpil, aby všetkých nás výkupu.

Vzdajme mu chválu, Česi, dajme mu srdcia hneď.

 

2/   Našli ste Dieťatko, nazvané je Ježiš, tak ako si to Boh prial Na súhlas dcéry, svojej dcéry, Otec skutkom odpovedal a otvoril nám stratený raj. To je tá, ktorá vo svätosti vyrástla. Vzdajme jej chválu česť, dajme jej srdcia hneď.

 

- Vitaj nám, vitaj, dieťa milé, z prečistej Panny nám zrodené! Z lásky si zlietlo na túto zem, splnilo dávnych túžob sen.

 

Vitaj nám, vitaj, dieťa útlučké, skláňaš sa ku nám také slabučké. Prichádzaš k nám. Ty sveta kráľ, ktorému znie spev večných chvál.

 

- Vitaj nám, vitaj, dieťa chudobné! Vystieraš k nám rúčky túžobne. Na slame ležíš, zimou sa trasieš, lebo nás, Synu Boží, tak veľmi miluješ.

 

Vitaj nám, vitaj dieťa - Spasiteľ! Zlého hada premožiteľ.  Vyveď  nás  z  hriechu  otroctva  tmy,   daj, nech nám svitnú spásne dni.

 

- Všetci k nemu pospiechajme, dary svoje mu dávajme, radostne mu zaspievajme, láskou svojou zohrievajme.

 

1/  Jak si krásne Jezuliatko, uprostred biedy úbožiatko. Pred Tebou padáme, dary Ti skladáme.

2/    Ja Ti nesiem dve kozičky, by Ti zohriali nožičky. Ja zas mliečka málo, by sa líčko smialo.

3/    Ja Ti nesiem veselého baránka zo stáda svojho. S ním sa môžeš hrávať, veselo zabávať.

4/   A my biedni čo Ti dáme, darovať Ti nič nemáme. My Ti tu zahráme, pieseň zaspievame.

 

- Jezuliatko, čo tak štedro dávaš svoje dary, dovoľže nám, by sme Ti tiež niečo darovali.

 

- Priniesli sme ku jasličkám nádeje a túžby, svoje srdcia, svoje duše, úsilia a služby.

 

- Svoje túžby a radosti i spoločné smútky, i slabosti, i sklamania i hrdinské skutky.

 

- Ježiško - Dieťa - nebies dar, Ty láskou zlobu sveta zmar. Nech ľudstvo už pozná omyly, čo Ťa až k smrti dobili.

 

- Ježiško   -   Dieťa   -   Boží   Syn,   zmy   ťarchu   našich mnohých vín a v dušiach zapáľ viery svit a nauč nás s vierou život žiť.

 

- Ty nám svieť ako slniečko, vykoreň so sveta bludy, prijmi dar - tu - moje srdiečko, nech Ťa vždy verne ľúbi.

 

- Ježiško náš, milé dieťa, pozri jak nám očká svietia. Prišli sme Ti utrieť slzy, zaspievať Ti v tejto tvŕdzi. Prijmi, prijmi tento dar.

 

- Urobže nám túto radosť, splň nám za to skromnú žiadosť. Prosíme o najmenšiu z výsad, chceme Ťa tíško pokolísať, zaspievať Ti v jemnom vánku, svoju milú uspávanku.

 

Pieseň: Búvaj Dieťa krásne...

 

- V štedrý večer stromček rozžiarený svieti, Lásku Boha pod ním obdivujú deti.

 

- Strom-ten štedrosť Otca - Boha pripomína, čo v jasličkách skromný nám daroval Syna.

 

- Nielen v čase Vianoc by sme mali zapaľovať svetlá Nielen v čase Vianoc by sa mali roztopiť ľady našich sŕdc - Veď sviatky lásky trvajú stále.

 

 

Jasličková 015

Pieseň:
Privítanie - kňaz privíta detí a veriacich
Pieseň:

 

(Rozhovor P. Márie - P. Mária príde)
Hlas: Buď pozdravená, Mária. Požehnaná si medzi ženami!
Mária : čo to povedal? Azda ja? Požehnané medzi ženami? 
Hlas: Neboj sa, Mária! Prišiel som, aby som ti priniesol radostnú správu. Boh ma poslal za tebou. Nepotrhá dlho a narodí sa ti syn, ktorému dáš meno Ježiš. Keď dieťa dorastie, stane sa kráľom a bude navždy kraľovať.
Mária: Už rozumiem. Spasiteľ? /no, bude to Spasiteľ, o ktorom hovorili proroci. Požehnaná? Áno, budem matkou dieťaťa, ktoré prinesie ľuďom šťastie a radosť! Ale ako sa to stane?
Hlas: Otcom bude Pán Boh. To nebude obyčajné dieťa - to bude Boží Syn. Mária: Boh otcom? Ó, rada budem matkou takému dieťaťa, nech sa to stane tak, ako si povedal.
Komentár: Mária bola šťastná, mala takú radosť, akú azda na svete nikto nikdy nemal. Veď práve ona- chudobná - dostala tú milosť, hoci mnoho rodín čakalo, že z ich domu vyjde Syn Boží. S touto radosťou sa išla podeliť so svojou príbuznou Alžbetou a tam za všetko velebiť Pána.

 

Pieseň: Velebí radosťou duša moja Pána (spieva Mária)

 

Báseň: 
Mária tvoju dušu naplňuje jas,
si plná nepredstaviteľných krás. 
Si bytosť prvá, hodná plnej chvály, 
si plná našej, ale i Božej slávy.

Ježiš je Boží Otcov vlastný Syn, 
z tvojich rúk pre svoj život jedol, pil.

Mária dobrá mama, nie si tu celkom samá, 
lebo aj Boží dych, ti prispôsobil sluch,
aby tá Božia vôľa, radosťou tvojou bola.
Mária, nauč nás počúvať Boží hlas, 
v ktorom nám úkon Boží do našej duše 
vloží ten číry Boží jas.

 

Báseň: 
Cisár Augustus rozkaz píše:
sčítať ľudí z celej ríše, na cestu sa dajte hneď!

Ide Matka z Nezaretu,
lebo vyšší rozkaz je tu!
splniť Božiu predpoveď.

 

Vojak: Na rozkaz nášho rímskeho cisára Augusta dáva sa na známosť, že každý je povinný dať sa zapísať v tom meste, z ktorého pochádza jeho rod.
Mária: Jozef, počul si to? Každý musí ísť do svojho mesta podľa rodu, z ktorého pochádza. 
Jozef: Áno, Mária, mojím dávnym predkom je náš slávny kráľ Dávid ,vyberieme sa teda na Ďalekú cestu. Opustíme Nazaret a pôjdeme do Betlehema. Či si nespomínaš, čo hovoril prorok? A ty, Betlehem, zem Júdska nijako nie si najmenší, lebo z teba vyjde Spasiteľ sveta.
Jozef a Mária hľadajú miesto:
Mária: Konečne sme v Betleheme. Už som ustatá po dlhej ceste. Jozef, skús nájsť vhodný príbytok. 
Jozef: Je tu veľa ľudí, ťažko nájdem miesto pre narodenie dieťatka, Ale opýtať sa skúsim... Prosím, mohli by ste nás prichýliť? 
Domáci 1: .. veľmi radi, ale veď viete, dnes skutočne nemôžem.... Jozef: Prosím mohli by....
Domáci 2: ...choď odo dverí! Pre žobrákov tu nieto miesta!.... 
Jozef: Prosím..... 
Domáci 3: ..ale samozrejme! Aha.. no viete ... sme po celodennej práci unavení, dnes radšej nie. Choďte k susedovi, ten dnes nič nerobil...
Jozef: Prosím mohli 
Domáci 4: oooó, k službám! A peniaze máš ? Mlčíš ? Haha, si bez peňazí a chceš niečo od ľudí? To teda nie!...

 

Pieseň:

 

Komentár: I porodila svojho jednorodeného Syna, zavinula ho do plienok a uložila v jasliach. V útulku totiž nebolo pre nich miesta.

 

Báseň:
Betlehem mesto nádeje, 
tu naše radosť zazneje, 
Pán nás tu prišiel vykúpiť, 
a všetkým nebo zatúžiť.

Pozdravujem ťa jaskyňa,
tu sa tá radosť začína, 
tu v tomto kúte chudobnom 
stala sa naša nádej snom.

Tu leží dieťa na slame, 
jemu sa všetci klaniame, 
on je tá nádej, naša slasť, 
tu bude našej duše vlasť.

Odkiaľ to ide záchrana,
tu hľaďte ľudia na Pána, 
ktorý nás prišiel vykúpiť 
a začať novú ľudstva niť.

Tu začal život pre večnosť, 
tu rastie našej spásy čnosť, 
Pán Ježiš prvý vkročiť chcel, 
narodil sa nám Spasiteľ.

Komentár: A boli v tom kraji pastieri, ktorí v noci strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich anjel Pánov a povedal im:
Hlas: Nebojte sa, hľa, zvestujem Vám veľkú radosť, lebo dnes sa Vám v mesta Dávidovom narodil Spasiteľ, Mesiáš a Pán. Nájdete nemluvniatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.

 

Pieseň:

 

Báseň:
Raz v noci betlemských pastierov
zo sna budí anjelov hlas: 
Vstávajte pastieri, vstávajte hore! 
prichádzam potešiť vás!

Za mestom v maštali
Ježiško malý tej noci prišiel na svet. 
Choďte ho privítať, je to náš Spasiteľ, 
Okrem neho iného niet!

Pastieri s radosťou vstávali hore, 
keď počuli anjelskú zvesť. 
Nechali salaše, pobrali dary, 
na cestu sa dali hneď.

 

Komentár: Pastieri sa teda vybrali a našli Máriu, Jozefa a nemluvniatko uložené v jasliach.

 

Pieseň:

 

Báseň: 
čo ti priniesť na dar?
Ja som len malé dieťa, 
rumenec padá na tvár.
Ja láskou objímam ťa.

Pozemské dary nemám, 
mám iba svoje žitie, 
ku všetkým ľudským cenám,
priložím svoj dar skryte.

Svoj život tebe dávam,
ctím si ťa ako brata 
s tebou sa pekne hrávam, 
tvár mi je rozosmiatá.

A ty ma k sebe dvíhaj, 
to svoje ja ti dávam, 
a všetko poobstríhaj, 
čo tebe nie je k sláve.

Do Betlehema mesta aj, 
ja sa k tebe blížim
taká je moja cesta, 
ku výškam našich nížin.

(Traja králi:)
Pocestný: A vy ste kto? Kam idete?
Baltazár: My? My sme mudrci z východu.
Melicher: A kam ideme ? To sami nevieme, to táto jasná hviezda nám ukazuje
cestu. Lež jedno vieme, že tá hviezda nie je obyčajná. 
Pocestný: A čo si nesiete ? 
Baltazár: Nuž dary. Dary pre kráľa, lebo tak predpovedali proroci. Hľa, ja prinášam zlato, lebo zlato krášli príbytky kráľov. 
Melicher: A ja nesiem kadidlo, aby jeho dom príjemne voňal. 
Gašpar: Ja prinášam myrhu - najdrahocennejšiu masť z orientu, ale aj najtrpkejšiu.

(Herodes:)
Sluha: Kráľ Herodes! Naše hranice prekročili akísi mudrci. Nie sú ozbrojení, ale... 
Herodes: Čo ale ? Sluha: Naši vojaci počuli, keď sa zhovárali, že hľadajú nového kráľa Júdska. Vraj to bude najmocnejší kráľ na svete.
Herodes: Kráľ? Ako to že kráľ? Veď ja som kráľ! A nie som vari dosť bohatý? Kto sa mi chce vyrovnať? Nedovolím nikomu prevziať moc v mojom kráľovstva. Chcel by som vidieť toho kráľa, čo by sa mi chcel rovnať peniazmi, majetkom. Chcem ho vidieť! Sluha: Kráľu, traja mudrci prosia o prijatie, 
(prichádzajú mudrci) 
Kráľ 1: Priali sme, aby si nám poradil. Chcem poznať tajomstvo hviezdy. Hľadáme toho, ktorý má vládnuť svetu.
Herodes: Ó, aká vzácna novina. Teda budeme mať nového kráľa?! 
Kráľ 2: Áno, kráľa, čo zjednotí všetkých ľudí dobrej vôle. Herodes: /potichu/: Sluha, dáme uväzniť týchto ľudí a budeme mať pokoj od nového kráľa. 
Sluha: (potichu): Nie, nechajme ich ísť, nech nájdu toho kráľa, a potom ich môžeme dolapiť aj s ním. Herodes? Dobre teda, keď nájdete toho kráľa, ,príďte mi povedať, aby som sa mu aj ja mohol ísť pokloniť. 
(Králi odchádzajú ku jasličkám)

 

Pieseň:

 

Báseň: 
Poďme deti, ideme sa Ježiškovi pokloniť,
ktorý z neba na zem prišiel ľudí z hriechov vykúpiť. 
Keď sa pred vekmi narodil len v chudobnej maštali, 
klaňali sa len anjeli, pastieri a králi.
Takto všetci vyznávali Ježiško je Syn Boží,
aj keď ako malé dieťa v chudobných jasliach leží.
Aj my v jasličkách vidíme iba sošku drevenú, 
ale v oltárnej sviatosti klaniame sa živému.

 

Pieseň:

 

(Požehnanie detí: spievajú deti a aj ľudia.)

 

 

Jasličková 016

Ty dnes sa pýtaš, Pane,

aký mám pre teba dar.

Ja však mám len prázdne dlane,

v nich prosbu nesiem na oltár.

 

Prosbu tichú ...

Odpusť nám našu pýchu,

odpusť, že myslím len na seba

a zabúdame na Teba.

 

Tento svet nás zaslepil,

hriech nám oči zalepil.

Odpusť, že nemám pre teba čas,

tak príď a posilni nás ...

 

Každý z nás má v sebe malé jasle.

Možno čisté, však chladné ako kameň.

Jasle, v ktorých svieti slabé matné svetlo.

Preto prijmime dnes teplo Ježišovho dychu

a žiaru Ježišovej lásky a radosti,

aby raz a navždy i v tých našich jasliach

sa narodil Ježíš Kristus.

 

Pieseň:

 

Rl: Veľa "Dobrých správ", "radostných zvestí" už prešlo týmto svetom. Králi ohlasovali radostným slovom svoj nástup, víťazi svoje vojenské úspechy, učenci úspechy svojej vedy a techniky ...

R2: Radostné zvesti - kto by po nich netúžil?

Veľmi rýchlo sa rozniesli, prešli svetom a zanikli. Postihol ich typický ľudský údel: zomreli spolu so svojimi pôvodcami.

Rl: Len jedna zvesť pretrváva dlhé roky, nesie sa už dvadsať storočí svetom, podáva sa z úst do úst, ohlasuje sa z pokolenia na pokolenie: "ZVESTUJEM VÁM VEĽKÚ RADOSŤ, - LEBO SA VÁM NARODIL SPASITEĽ, MESIÁŠ A PÁN."

R2: Táto jednoduchá zvesť nesie v sebe veľkú pravdu: Boh nám dal najväčší dar - svojho Syna. Naše vzájomné obdarúvanie sa - také typické pre tento čas - je len slabým odbleskom Božej lásky, s ktorou nám bolo darované Božie dieťa.

Rl: Boh k nám prichádza ako človek, aby nás naučil žiť životom lásky, obety a služby. Jediný dar, ktorý čaká ako našu odpoveď na svoju lásku, je dar nášho srdca. Možno práve taký, o akom hovorí i tento príbeh:

 

Pieseň:

 

(Deti zdobia stromček a čakajú starú mamu.)

Dieťa 1: Keby už prišla stará mama ...

Dieťa 2: Však už chvíľu počkáme, kým príde vlak.

Dieťa 3: Aha, aj sneh začal vonku padať. (Ukáže prstom na okno.)

Dl: Zajtra si postavíme snehuliaka ...

D3: A budeme sa aj sánkovať. Už sa tak teším!

(Zazvoní zvonček.)

D2: To bude určite stará mama.

(Deti pobehnú smerom, odkiaľ príde stará mama.)

D1,D2,D3: Stará mama, stará mama!

Stará mama: (SM vyobjíma deti.) Deti moje, Pozdrav Pán Boh. Taká som rada, že som už tu.

D 1: Odložím ti ten veľký kufor.

D 2: Stará mama sadni si. (Núka stoličku.)

D 3: A už sú Vianoce ako majú byť!

D 2: Stará mama, naposledy si sľúbila, že nám porozprávaš nejaký pekný príbeh.

D 3: Áno, starká, sľúbila si.

D 1: Už sa neviem dočkať.

SM: Ach vy! Nenecháte ma ani chvíľku vydýchnuť! Sadnite si teda a počúvajte. Rozpoviem vám príbeh o štvrtom kráľovi, ktorý sa vybral do Betlehema, aby sa tiež poklonil novonarodenému Kráľovi.

 

Pieseň:

 

(Králi sú okolo stola, na ňom veľké mapy, papyrusové zvitky ...)

Melicher: Priateľ milý, kráľ Baltazár, ty si taký múdry a zbehlý v astronómii. Čo si sa dozvedel z hviezdnej pozície a výpočtov?

Baltazár Kráľ Melicher, hviezdy naznačujú, že práve v tejto dobe sa majú splniť Písma, predpovede dávnych prorokov, o ktorých sme čítali. Práve teraz sa má narodiť Spasiteľ sveta. Z výpočtov som sa dozvedel, že onedlho sa zjaví na oblohe zvláštny úkaz - akási silná hviezda, ktorá nás k nemu dovedie.

Melicher: Bratú, Gašpar, ty zasa dobre poznáš spisy prorokov, povedz nám, čo o tom vravia oni.

Gašpar: Mám tu zvitok knihy dávneho proroka Micheáša. Počúvajte, čo hovorí: "A ty, Betlehem, v Júdejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Júdey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud Izrael."

Baltazár: Toto mesto, ten Betlehem bude veľmi ďaleko. Pripravme sa poriadne na cestu.

Gašpar: Ja som Gašpar a nesiem malému novonarodenému Kráľovi zlato. Je to veľmi cenný kov. Chcem mu povedať, že ho uznávam za večného Kráľa, za Kráľa všetkých kráľov a jeho kráľovstvo bude trvať večne.* Tak ako' zlato sa neskazí, ani jeho kráľovstvo sa nikdy nerozpadne.

Melicher: Ja, kráľ Melicher, nesiem novonarodenému Kráľovi vzácne kadidlo. Je to živica získaná z istého stromu. Keď sa nareže kôra toho stromu, vytečie z neho táto živica a keď sa potom položí na žeravý uhlík, vytvorí sa biely dym, ktorý stúpa nahor a krásne vonia. To znamená, že tak budú stúpať naše modlitby k Bohu. Chcem mu týmto darom povedať, že ho uznávaní za veľkého a večného Boha.

Baltazár: Ja som Baltazár a nesiem novonarodenému Kráľovi vzácnu myrhu. Je to tiež živica zo stromu, z ktorej sa vyrába tento voňavý olej. Ním boli pomazaní kňazi. Chcem týmto darom dieťatku povedať, že ono bude aj najvyšším kňazom, ktorý prinesie svoj život ako obetu za všetkých ľudí.

Gašpar: Bratia, poďme teda. Ja sa už neviem dočkať, kedy uvidím toho nového Kráľa. Mám v sebe takú túžbu po ňom, že ju už neviem udržať

Melicher: Aj ja cítim veľkú túžbu stretnúť sa s ním.

Baltazár: Tak poďme. Všetko sme pripravili, rýchlo poďme do Betlehema, aby sme neprišli neskoro.

 

Pieseň:

 

D3: Stará mama, ale troch kráľov predsa pozná každý ...

D2: A každý vie aj to, že prešli dlhú cestu a priniesli mu zlato, kadidlo a myrhu ...

Dl: To áno, ale teraz už vieme i to, čo tie tri vzácne dary znamenali.

SM: A počúvajte ďalej...

Traja králi sa teda pobrali do Betlehema. Cestu im ukazovala žiarivá hviezda. Silné svetlo tejto hviezdy však zbadal ešte jeden kráľ. Tiež sa vybral za ňou, aby sa aj on poklonil narodenému Kráľovi. I on vzal kráľovský dar - tri veľké biele perly. Jeho cesta bola ešte dlhšia ako cesta troch kráľov. Nedostihol ich, a tak šiel sám.

Mal veľmi dobré srdce a cestou si všímal ľudí, pozoroval ich. Stretol ľudí, ktorí trpeli a plakali, ktorí si nemohli vlastnými silami pomôcť a boli odkázaní na pomoc druhých.

Keď raz oddychoval v hostinci, prihodilo sa mu niečo veľmi zvláštne. Videl tam na smrť chorého žobráka, ktorého hostinský vyhodil von na ulicu, lebo už nemal peniaze, aby mu mohol zaplatiť za jedlo a bývanie.

Hostinský: Prac sa preč! Dokedy ťa budem opatrovať. Nie som žiadny boháč, aby som ťa zadarmo kŕmil a nemám ani miesto pre teba. Pozri, koľko urodzených ľudí sa potrebuje u mňa ubytovať.

Žobrák: Pane, prosím ťa, zľutuj sa nado mnou! Nevyhadzuj ma von. Kde sa podejem?

Zahyniem bez strechy nad hlavou. Prosím, prosím!

Hostinský: To je tvoja vec. A prac sa! Počuješ?! Nech ťa tu už nevidím.

4. kráľ: Počkaj, hostinský, nevyhadzuj toho žobráka, zaplatím ti zaňho. Tu máš, dám ti vzácnu perlu, vystačí ti, aby si tohoto žobráka doopatroval až do jeho smrti. Vezmi perlu a postaraj sa o neho.

Žobrák: Ďakujem, pane, veľmi vám ďakujem.

 

Pieseň:

 

SM: Dobrý kráľ sa pobral ďalej. Mal už len dve vzácne perly pre betlehemské dieťatko. Bolo mu aj trochu ľúto. že sa tej jednej musel zrieknuť a že ju nedá dieťatku, ale v srdci ho veľmi hrialo, že pomohol nešťastnému žobrákovi. Nevedel prejsť okolo biedy bez toho, aby nepomohol.

Ako kráľ putoval ďalej za betlehemskou hviezdou, prechádzal úzkou skalnatou dolinou, kde videl ako zbojníci obkolesili bezbranného pocestného, chceli ho ozbíjať a nakoniec zabiť.

Zbojník1: (Hrozí mu, sáca.) Dávaj peniaze a všetky do posledného!

Pocestný: Už viac nemám, verte mi. Nemám a prosím, pustite ma!

Zbojník2: Ešteže čo! Aby si nás išiel žalovať. Tu skončíš!

Pocestný: Všetko som vám dal. Aspoň holý život mi nechajte.

4. kráľ: Počkajte! Neubližujte tomu človekovi! Tu máte za neho cenu. Vezmite si túto perlu a pustite ho na slobodu. A ani vy už nemusíte viac zbíjať!

Zbojníkl: (Vezme perlu, obzerá šiju aj s druhým zbojníkom, sotí do pocestného.) Choď teda! Rýchlo, kým si to nerozmyslím.

Zbojníkl: Dvíhaj sa a zmizni!

Pocestný: Ďakujem, pane. Nech vám to Boh odmení. Zachránili ste mi život. Budem vám vďačný ja i moja rodina.

 

Pieseň:

 

D 3: Starká a čo bolo ďalej? Daroval štvrtý kráľ aj poslednú perlu?

D 2: Keby ju daroval, čoby potom priniesol Ježišovi do Betlehema?

D l: Nechajme starkú, nech nám to dopovie ...

SM: Už dobrému kráľovi ostala pre betlehemská dieťatko iba jedna perla. Ale neľutoval. Veď zachránil život tomu nešťastnému pocestnému. Musel sa poponáhľať, aby do Betlehema prišiel načas, ale prihodila sa mu cestou ešte jedna zvláštna udalosť.

Keď prechádzal neveľkým mestečkom, práve ho podpálili Herodesovi vojaci, bili ľudí a malé deti, chlapčekov hádzali do ohňa. V tom zazrel, ako vojak trhá matke z rúk malého chlapčeka. Matka sa mu hodila k nohám a prosila ho, aby jej ho vrátil a neubližoval mu. Lenže jeho srdce bolo ako z kameňa.

Vojak: Daj sem to dieťa! To je rozkaz kráľa Herodesa.

Žena: Zľutuj sa, nechaj mi moje jediné dieťa, čo komu urobilo, že musí zomrieť. Prosím, prosím ťa!

Vojak: Dávaj dieťa! Počuješ?! Zomrieš aj ty s ním!

Žena: Zabi radšej mňa ako dieťa, mňa zabi!

4. kráľ: Počkaj, vojak. Daj dieťa jeho matke a pusti ich. Tu máš za nich túto vzácnu perlu.

Vojak: (Berie perlu, obzerá.) Tak bežte, rýchlo bežte preč!

Žena: Boh ťa požehnaj, dobrý človek. Ďakujem ti ja aj moje dieťa.

 

Pieseň:

 

SM: Štvrtý kráľ už mieril k Betlehemu, ale začal sa v duchu hanbiť, že nemá vôbec nič pre dieťatko v jasličkách. Dávno už rozdal všetko, čo mal. Ako sa mu len predstaví pred oči s prázdnymi rukami.

Prichádza posledný, pomaly a bojazlivo otvára dvere, za ktorými odpočíva malé dieťatko. Pri nôžkach sa mu ligoce zlato, cítiť príjemnú vôňu z kadidla a myrhy. Kráľ si kľaká pred dieťatko a ukazuje mu prázdne ruky.

4. kráľ: Odpusť mi, Pane, že prichádzam posledný. Zďaleka idem, veľmi zďaleka. Cesta bola dlhá a toľko biedy som cestou videl, toľko bezprávia, toľko krivdy a bolo treba naprávať toto zlo, zachraňovať nevinných, pomáhať biednym. Zdržalo ma to, veľmi. Chcel som ti priniesť i dar - tri vzácne biele perly. Ale cestou som ich porozdával, aby som pomohol úbohým. Nemám teraz pre teba nič, ostali mi len prázdne ruky. Prepáč mi to.

Panna Mária: Vzácny kráľ, vidíš ako sa milo na teba usmieva moje dieťatko. Vystiera k tebe, rúčky. Nahni sa trošku. Chce ťa pohladiť a chce ti povedať, že tvoje srdce plné lásky a troje dobré skutky, sa mu veľmi páčia. Dokonca viac ako tvoje cenné perly. Keď si pomáhal chudobným a biednym, jemu samému si tú službu preukázal. Skutky lásky sú Bohu milšie ako všetko zlato sveta.

(Spieva.)

Dar je to, čo z najhlbšej hĺbky srdca dáš,

dáš navždy a nič nepýtaš späť.

Hodnotu nemá to, čo z nadbytku daruješ,

vzácny dar z toho je, čoho dosť niet.

 

Pieseň:

 

SM: Páčil sa vám príbeh o štvrtom kráľovi?

D1: Mne veľmi.

D3: Štvrtý kráľ bol veľmi dobrý.

D2: Jeho dobré skutky boli naozaj najkrajším darom..

SM: A čo vy? Prichystali ste i vy darčeky pre Ježiša do jasličiek? Máte aj vy také biele perly?

Dl: Ja perly nemám, ale som celý advent poslúchala na prvé slovo a pomáhala som mamičke pri pečení koláčov.

D2: Ja som sa tiež usiloval, aby som bol dobrý. Vôbec som sa nehádal so sestrou a splnil som všetky úlohy, ktoré som dostal. Aj pani učiteľka ma pochválila.

D3: Aj ja som, starká, pomáhal mamičke. Vôbec som ju nehneval a vždy som po sebe upratal.

SM: To mám z vás radosť. Mamička mi aj písala, že sa veľmi snažíte. Keď sa spolu všetci naobedujeme, pôjdeme do kostola, dobre? Bude tam jasličková pobožnosť, krásne vianočné koledy, básne detí a my tam nesmieme chýbať.

Dl,D2,D3: V žiadnom prípade, starká.

Rl: Hej, ľudia, čo stojíte pred bránou vlastného srdca? Zopnite ruky a vojdite! Hľa, tu v jasliach, na slame vašej duše leží On, ten zázračný dar nebies, pravá Láska, pravý Boh.

R2: Vojdite a viďte pokoreného Boha, ktorý sa ponížil, lebo nás miluje. Chce, aby sme sa i my milovali navzájom a jedným veľkým spoločným srdcom milovali Jeho - Nekonečnú Lásku.

Rl: Od čias, čo sa narodil Ježiš, platí úžasná pravda - kde sa ľudia milujú, tam je On medzi nimi.

R2: Kresťanské Vianoce preto nie sú rok po roku sa opakujúcim pohľadom do minulosti. Sú pokusom zažiť spolu s tým, čo bolo, to, čo sa stále uskutočňuje - príchod Krista do života každého človeka teraz a konkrétne. Ak sa toto odohrá v ktoromkoľvek srdci človeka, môžeme hovoriť o Vianociach.

 

Keď sa ráno zobudíš so želaním milovať Boha a v ňom bratov - v ten deň sú Vianoce. Keď v sebe spozoruješ vnútornú pohnútku podať ruku tomu, kto ťa urazil - toto vnuknutie sú Vianoce. Keďv kostole, doma alebo, na pracovisku cítiš nutnosť zamyslieť sa nad tým, ako sa chováš k Bohu, k rodine, k druhým - ten okamih, to sú Vianoce. Keď sa stretneš s človekom , ktorý potrebuje pomoc a ty mu pomôžeš - v tej chvíli sú Vianoce. Keď začneš slúžiť tomu, kto nikoho nemá, komu zlyháva hlas a nemá už silu - tie hodiny sú Vianoce. Keď vychovávaš svoje deti, aby sa zriekli zbytočných a drahých hračiek, aby ste mohli pomôcť tomu, kto je v núdzi - ten postoj, to sú Vianoce. Keď si ochotný darovať seba Pánovi, ktorý trpí v ľuďoch chudobných, opustených, chorých, potom jasaj radosťou - žiješ Vianoce. Ak však zistíš, že celý tento svet dobra ťa necháva ľahostajným a že nie si schopný myslieť na nič iné ako na seba a na svoje záujmy, potom sa prestaň usmievať: Vianoce od teba odišli.

 

 

Jasličková 017

Pieseň:

Privítanie kňaza:

Pieseň:

 

Komentár: Boh posiala anjela do Nazareta k Panne Márii, aby jej oznámil, že si ju vyvolil za Matku svojho Syna.

Mária: Bola som v izbe sama, keď ma zhora ožiarilo veľké svetlo.

Anjel: Raduj sa, obdarená milosťou, Pán s tebou, Ty požehnaná medzi ženami.

Mária: Kto je to? A aký pozdrav nesie?

Anjel: Neboj sa Mária, som anjel Boží. Zvestujem Ti veľkú radosť, našla si milosť u Boha. Hľa počneš v živote a porodíš Syna a nazveš ho menom Ježiš. On bude veľký. Synom Najvyššieho sa bude volať. Boh mu dá trón jeho otca Dávida.

Mária: Ako sa to stane? Keď nepoznám muža?

Anjel: Duch Svätý zostúpi na Teba a moc Najvyššieho Ťa zatieni a preto aj to dieťa bude sväté, bude sa volať Synom Božím.

Mária: Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa Tvojho slova.

Komentár: Vtedy Mária pocítila ako ju naplnil Duch Svätý.

Mária: (kľakne) Bože, Svätý, Najvyšší, chválim ťa, velebím celou dušou, že som vyvolená, požehnaná, jediná zo žien.

Komentár: Vyšla von a díva sa na svet. Obyčajný život vidí a v ňom stojí ona sama s nesmiernym bohatstvom. Dýcha vzrušením, od napätia nevládze hovoriť.

Jozef: (prichádza Jozef) Mária, Mária, čo sa stalo?

Mária: Boh sa mi zjavil. Neslýchaná udalosť! Boh poslal anjela ku mne Jozef! Boh prišiel ku mne!

Jozef: Mária, čo to hovoríš? Prečo by Syn Boží mal prísť z tela človeka, veď môže prísť z neba. Čo budeme robiť?

Komentár: Jozef odíde za mesto a takto uvažuje.

Jozef: Stalo sa to naozaj? Ak je to skutočnosť, tak je Mária svätá žena. Nemôžem byť jej mužom, ona patrí Tebe. (Sadne si.) Musím ju prepustiť!

Komentár: Sedel a čakal. Zotmelo sa a prišla už noc. Zaspal v tom boji, zaspal únavou. Vo sne prišla odpoveď. Zjavil sa mu ten istý anjel ako Márii.

Anjel: Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu za svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš.

Komentár: Zobudil sa, ale nebola to zima noci. Triaslo ho Božie tajomstvo.

Jozef: Panna počne a porodí Syna! Je to pravda. Mesiáš sa narodí v mojom dome. Je to pravda!

 

Pieseň: K Judskému Betlehemu.

 

Mária: Jozef, pozri! Pomaly je už tma a ...

Jozef: Neboj sa Mária. Do Betléma už nie je ďaleko. Ešte nejaký kilometer a vstúpime do mesta.

Mária: Jozef, ja sa nebojím. Len neviem, či nájdeme nocľah, keď ideme tak neskoro. Veď na sčítanie ľudí príde do Betléma veľa pocestných.

Jozef: Dúfam, Mária, že si nocľah ľahko nájdeme. Veď v Betléme mám celú rodinu. Okrem toho je to môj rodný kraj.

Mária: Len aby tvoje slová sa stali skutočnosťou.

Jozef: Mária, pozri sa! V tomto veľkom dome sa ešte svieti. (Zaklope na dvere.) Dobrí ľudia, nenašlo by sa u Vás miesto pre dvoch pocestných? Prešli sme dlhú cestu až z Nazareta.

Mária: Nikto neodpovedá.

Jozef: Skúsim zaklopať na dvere iného domu. Možno že sa nad nami zľutujú.

Mária: Ani tu sa nikto neozýva. Iste už majú všetko obsadené.

Komentár: Nikto im neotvoril. Nenašlo sa pre nich miesto, kde by si mohli v noci oddýchnuť. Neďaleko od Beltéma našli maštaľ, do ktorej sa uchýlili a tam sa narodil dlho očakávaný Ježiš.

 

Pieseň:

 

(Donesú Ježiška do jasličiek a anjeli)

Kom.: Betlémskych pastierov v noci budí zo sna anjelov hlas.

Anjel: Vstávajte pastieri, vstávajte hore! Prichádzam potešiť Vás! Za mestom v maštali Ježiško malý tej noci prišiel na svet. Choďte ho privítať, je to náš Spasiteľ.

Kom.: Pastieri sa vybrali do Betlehema a našli Máriu, Jozefa a nemluvniatko uložené  v jasliach.

 

Báseň:

Valasi vstaňte! Ešte spíte?

Hore sa, chlapci, anjel budí!

Hľa, aká žiara, nevidíte?!

Mesiáš, prišiel spasiť ľudí!

Hľadajme jasle a v nich Dieťa

chudobné plienky šatia Kráľa.

Vykvitlo z Panny krásne kvieťa

Božia ho láska svetu dala.

 

Pieseň:

 

(prídu pastieri)

 

Piesne: Poďte aj vy, ...  Tichá noc .....

 

 

Jasličková 018

(V kostole je prítmie, osvetlený je len živý obraz - jasličky, sv. Rodina, anjeli, pastieri, králi - pesnička -Tajomné ticho 129 1. verš - Solo, potom deti K Ježiškovi miláčkovi 93 príde dievča, obkukuje Betlehem, nazerá doň, krúti hlavou a pýta sa:)

Ľuba: A toto je zasa čo? Odkedy je v strede pozornosti maštaľka a v nej uložené dieťa?

(Jeden anjel ostane - ostatní odídu za oponu.)

Anjel: To mesto je Betlehem. A tá maštaľka je vlastne jaskyňa, v ktorej sa narodil Vykupiteľ sveta. Jeho matka Mária ho oslovovala nežne: Môj milý synček Ježiš. Počula si už o ňom niečo?

Ľuba: Ó áno. O Ježiškovi som už počula. Babka často spomínala jeho meno, keď som bola ešte maličká. Odvtedy však čo babka zomrela, nikto mi o ňom nerozprával.

Anjel: A čo rodičia?

Ľuba: Kto sú rodičia?

Anjel: To sú predsa tí, čo ti darovali život.

Ľuba: Lenže ja nemám rodičov. Mala som iba starú mamu a odkedy ona zomrela, dali ma do sirotinca.

Anjel: Si smutná, ale neboj sa Boh sa vždy postará o svojich maličkých, aby im mal kto hovoriť o jeho láske. Áno, život bez ľudskej lásky je chudobný. Veď i my anjeli i vy ľudia sme stvorení pre lásku.Máme radi jeden druhého, ale predovšetkým Boha! Život bez Boha je prázdny. I vaša ľudská rodina bez Boha a lásky je len niekoľko ľudí, čo idú za svojimi záujmami. Len Boh a láska vytvára rodiny a ichporozumenie a pokoj. Aj v živote takých ľudí je bolesť, ale Boh im ju pomáha niesť. Dnes nemôžeš byť smutná, dnes oslavujeme narodenie toho, ktorý sníma všetky starosti e dáva duši pokoj. Chcela by sivedieť niečo viac o tomto Dieťati v jasliach?

Ľuba: Ó, a ako veľmi! A kto si, Čo sa mi prihováraš?

Anjel: Ja som anjel, posol Boží. Strážim Betlehem a všetky mestá a dediny i všetkých ľudí, čo v nich bývajú.

Ľuba: Zvláštna úloha - chrániť ľudí - a kto ti ju zveril?

Anjel: Povedal som ti, že patrím Bohu. Vlastne je nás veľký zástup. Patríme Bohu. My anjeli robíme to, Čo chce Boh a robíme to radi, lebo Boh je múdry a dobrý.

Ľuba: Vie Boh aj o nás sirotách? Vieš, my siroty sme ako stratené veci, ktoré nik nehľadá, ba ktoré sú skôr iným na ťarchu. Je nás veľmi veľa. každému štvrtému dieťaťu na svete chýba otec alebo mama.

(Prichádzajú deti.)

Peter: Ľuba, Čo tu stojíš taká zamyslená?

Ľuba: Peter, tak sa zdá, že ma nepochopíš. Ale moje srdce naplnila veľká radosť a pokoj. Lebo viem, že je niekto, kto ma má rád. Kto bdie nad mojimi cestami a ktorý je nekonečná láska.

Peter: Zas nejaké radosť na pár okamihov? A potom prídu bezsenné noci a tieseň samoty. Nás siroty nik nepohladí a neopýta sa, čo nás bolí a trápi.

Anjel: Nie tak Peter. Je tu niekto, kto stojí o teba - je to to dieťa, ktoré si videl v Betleheme.

Peter: Anjel, pri tvojich rečiam pociťujem niečo zvláštne, ale keď ja tak málo viem o Pánu Ježišovi.

Anjel: Deti existuje jedna vzácna kniha - Sv. Písmo - v ktorej z Ducha Svätého boli zaznamenané všetky udalosti o zvestovaní, narodení a živote P. Ježiša. Pozorne s Petrom počúvajte ako to vlastne bolopred skoro dvetisíc rokmi, keď sa Pán Ježiš narodil:

(Deti sa dajú bokom, začína výstup zvestovania.)

(Hudba vážna z pásky, komentár z chóru.)

Kom. : V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, menom Nazaret, k Panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozef. A meno Panny /bolo/ Mária. A keď k nej anjel vstúpil, povedal :

Gabriel : Zdrav buď /Bohom/ obľúbená!   Pán s Tebou!

Kom.: Ona sa zarazila nad touto rečou a rozmýšľala, čo je to za pozdrav. I povedal jej anjel:

Gabriel: Neboj sa Mária! Našla si obľubu u. Boha. Hľa, počneš a porodíš Syna a nazveš ho menom Ježiš  On bude veľký a Synom Najvyššieho sa bude volať. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida; i bude kraľovať nad rodom Jakubovým naveky a jeho Kráľovstvu nebude konca.

Kom .: Mária povedala anjelovi:

Mária: Ako sa to stane, keď ja muža nepoznám?

Kom. : Anjel jej odpovedá:

G.: Duch Svätý ťa zatieni; a preto aj to Sväté, čo sa /z teba/ narodí, bude sa volať Synom Božím. Hľa, Alžbeta, tvoja príbuzná, tiež počala syna vo svojej starobe a je už v šiestom mesiaci, tá, ktorú nazývajú neplodnou. Lebo u Boha nič nie je nemožné.

Peter: Ľuba, teraz ťa už chápem. Je to úžasné. Tie slová naozaj vzbudzujú -dôveru. Lebo u Boha nič nie je nemožné! Oplatí sa túto vetu zopakovať najmä v bezradných chvíľach. A predsa ma tu niečo zaráža. Bude Bohom,  Synom Najvyšieho  a leží v maštali.   Či  nebolo  preň iného miesta?

Anjel: Áno, je to presne tak. Keď prišiel Jozef s Máriou do Betlehema, chodili z domu do domu a prosili nocľah. Ale nikto ich nechcel prijať.

Ferko: A prečo sa Ježiš narodil práve v Betleheme?

Anjel: To, že sa Ježiš narodil v Betleheme, to nie je náhoda, lebo Pán Boh si ešte dávne predtým vybral toto mesto za miesto narodenia Pána Ježiša. A tak Jozef a Mária, keď nenašli nikde miesto, uchýlili sa do maštale a tam porodila Mária Ježiška a uložila ho do jasiel. O jeho narodení, sme my anjeli ihneď rozniesli správu. Veď sa nám predsa narodil Pán. Prvým sme to zvestovali pastierom:

(Vážna hudba z pásky.)

Kom: Boli v tom kraji na poli pastieri, ktorí v noci strážili svoje stádo. Zrazu zastal pri nich anjel Pána a sláva Pánova ich ožiarila, takže sa ich zmocnil veľký strach. Ale anjel im povedal:

Anjel 2.: Nebojte sa! Hľa, zvestujem vám veľkú radosť, ktorá platí všetkému ľudu, lebo dnes sa vám v meste Dávidovom narodil Spasiteľ, Mesiáš a Pán. A toto bude znamením: Nájdete dieťa zavinuté do plienok a uložená v jasliach.

Kom. : A hneď sa pridružil k anjelovi zástup nebeského zboru, ktorý velebil Boha slovami...

Glória, glória...

Kom. : Keď! anjeli odišli od nich do neba, povedali si Pastieri:

Pastieri: Nože, zájdime do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, ako nám zvestoval Pán.

Zuzka: Škoda, že sa Ježiško nenarodil u nás.

Anjel: Mohol, čoby nie, ale Pán Boh chcel tak, aby sa narodil v Betleheme. Vieš čo, Zuzka, ja ti to vysvetlím takto: Už vtedy, keď sa narodil Ježiš, ľudia dávali mestám rozličné názvy, ktoré vždy niečo znamena­li. A tak slovo Betlehem znamená Dom chleba. A dobrý Boh to nariadil tak šikovne, že ten Dom chleba je všade tam, kde je kostol a kde sa koná sv. omša. Tam je náš pravý Betlehem a tam ho aj máme hľadať, lebo vo sv. omši prichádza k nám Pán (Ježiš každý deň v podobe chleba aj vína, takisto ako prišiel aj v Betleheme. Však je to krásne? Tam ho vždy môžeme nájsť. Vzormi pre tých, čo chcú nájsť Boha sú Traja Králi, nazývaní aj Mudrci v Východu.

(Hudba.)

Keď sa teda narodil Ježiš v Betleheme v Júdsku za čias Kráľa Herodesa, hľa mudrci z Východu prišli do Jeruzalema a pýtali sa:

Králi: Kde je novonarodený kráľ židovský? Videli sme totiž jeho hviezdu na Východe a prišli sme sa mu pokloniť..

Anjel: Postojte na chvíľu Traja králi. Naše deti by vám chceli položiť niekoľko otázok a dozvedieť sa prečo ste začali hľadať Boha?

Baltazár: Ja som Baltazár, kráľ z ďalekého Orientu. Dlho som žil bez starostí a užíval som život. Ale zrazu naplnil moje vnútro nepokoj. Totiž dovtedy som ešte nič nevedel o Bohu, A kým Človek nepozná Boha, dovte­dy ho veľmi trápia otázky, odkiaľ sme, kam smerujeme, prečo toľko utrpenia. Potom som našiel Boha a môj život našiel zmysel a pravú múdrosť.

Melicher: Ja som Melicher.

Ferko: Kráľ Melicher chcel by som sa opýtať: Čo je múdrosť?

Melicher: V Božích knihách sa píše: počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom. Pravá múdrosť od Boha zažína a k nemu smeruje.

Baltazár: Povedal si veľkú pravdu, Melichar. Ľudia stratili bázeň pred Bohom a so stratou bázne stratili aj lásku k múdrosti a pravde.

Andrej: Ale nie, sú to tak trocha staromódne reči? Veď ani neviem, čo je to tá bázeň. Ale ak je to strach, všetci vieme, že život v strachu, nie je pekný život.

Melichar: Andrej, bázeň nie je strach. Bázeň je skôr úcta a rešpekt. Bázeň je poznanie hraníc - toto môžem, ale toto už nie!

Andrej: Už sa mi rozvidnieva!

Zuzka: Gašpar išli  ste  za hviezdou, ktorá mala byť znamením nového kráľa - a nájdete Dieťa - nie  je to sklamanie?

Gašpar: Nie. To by bol omyl, do ktorého upadáte vy. My putujeme dlho a ďaleko, aby sme zažili blízkosť Boha. A my traja králi sme dôkazom, že kto hľadá, ten nájde Boha. Cesty k nemu sú rozličné,. ale pri cieli je veľká radosť, že sme našli Boha.

Helenka: Mňa zaujímajú tie vaše dary, čo nesiete Svätej Rodine, teda zlato, kadidlo a myrha.

Baltazár: To naša drobná pozornosť chudobnej rodine, ktorá začína vlastne mimo domova a čaká ju ešte veľké súženie.

Gašpar: Ja skôr upozorním na symboliku týchto darov. Zlato - predstavuje vznešenosť nášho poznania o Bohu. Voňavé kadidlo zasa úsilie žiť podľa svedomia, teda mravnú snaživosť. A myrha ako konzervujúci olej symbolizuje stálosť a vernosť na Božích cestách. Ale deti, my už musíme ísť ďalej.

Peter: Škoda, že sme my nemohli byť pri jeho narodení... aj my by sme mu niečo darovali.

Anjel: Len nebuď smutný, Peter. Ja ti pomôžem. Pre Ježiška nie je hlavné to, čo má, čo dostal na svoje narodeniny, ale to je dôležité, čo mu chceme ponúknuť. Jemu, dnes nie je zime, ani nie je hladný, ale chce našu lásku a našu čistú detskú radosť. Milé deti, preto najkrajší dar pre neho bude, keď si kedykoľvek každý zájdeme do Betlehema, ktorý máme v kostole alebo aj doma, alebo aj sami v lavici, alebo pri sv. omši a povieme tu tieto alebo podobné jednoduché slová: Ježiško, ja mám veľkú radosť z toho, že si prišiel k nám medzi ľudí. Aj ja chcem byť takí ako boli pastieri a králi. Oni keď ťa videli, poklonili sa Ti a mali veľkú radosť, že ťa našli. Pomôž mi milovať všetkých, ľudí a byť vždy radostným a rozdávať radosť, ako si ju rozdával Ty. Ježiško, mám ťa rád.

Peter: Už teraz vieme, prečo sú stredobodom dnešných dní jasličky s Ježiškom. Boh prehovoril. Mnoho ráz a mnohorakým spôsobom. Jasne a definitívne skrze svojho Syna. V Ježišovi Kristovi je odpoveď na smer a kvalitu života. Pri oslave jeho narodenia, sa aj my zamyslime nad svojím životom. Hľadajme, vítajme a uctime svojho Pána. Pozývam pred oltár všetkých, ktorí sa mu prišli pokloniť. Stretneme sa tam s tými, ktorí tam boli už pri jeho narodení.

 

Pieseň: Poďme rýchlo k Betlemu...

 

Poďte milé detičky,

nachystajme pesničky...

Ježiška pozdravíme,

a úctou ho oslávime.

 

Chlapci a dievčatá

s veselým úsmevom

poskočte k jasličkám

za malým dieťaťom.

 

Mária:

Búvaj dieťa krásne, spinkaj len,

nechže sa ti sníva krásny sen.

Mamička ti s láskou vystiela jasličky

s úľubou pozerá do tvojej tváričky.

Usni že mi sladko, môj drahý, maličký,

veď si pod dozorom premilej mamičky.

Usni že a spinkaj pokojne, tíško len,

a nech sa ti sníva pekný sen.

Jozef:

S láskou hľadí na teba tvoj Otecko z neba,

každé dieťa veriace, taktiež ľúbi teba.

Zlý svet mu v cestu hádže mnohé prekážky,

čo však je preň najcennejšie ukáž Ty...

 

Vítaj nám Ježiško, drahý kvietok,

chystáme pre teba príbytok.

Srdce ti nesieme ku obeti,

nech náš spev radostný k tebe letí.

Dieťatko milostné nebeských krás,

niekedy tiež do neba vezmi si nás.

 

Ježiško maličký čože ti dám,

ťažko mi vyberať, keď málo mám.

Srdce ti darujem, láska je v ňom,

dávam ti v ochranu celý náš dom.

 

Za seba prosím aj za všetkých tiež,

čo sú tak ďaleko od domu vieš.

Ježiško maličký môj Boh a Pán

 

Ja som ešte maličký ako malé vtáčatko,
spievať ešte neviem, ale mám srdiečko.
Tým srdiečkom maličkým ja Ježiška ľúbim,
že mu verným ostanem navždy, navždy sľúbim

 

Ty si ó Bože povedal, že rodičov si treba ctiť,

poslušným deťom sľub si dal, že budú šťastne žiť..

Rodičov mojich chráň ty sám láskavým okom na nich hľaď,

Vysielam prosby k nebesám za tých, čo vždy milovať mám.

A mne daj srdce chápavé, do duše vlej mi oddanosť,

daj mi vždy vôľu k náprave, nech som im vždycky na radosť.

 

Ďakujeme teraz
nielen za darčeky,
ale najmä za to,

že máš rád, nás deti..

 

Aj keď mnohí ľudia

zabudnú na teba,

my kresťanské dietky milujeme Tebe,

 

Poďme rýchlo, pospešme,

dieťa darmi potešme.

Prinesieme lásku vrelú,

obetavú dušu celú.

Dáme srdca poklady,

veď Ježiška máme tak radi.

 

Pieseň:

 

Kom.: Priatelia, do nášho sirotského života prišla radosť. Poviem presnejšie: Kristus prišiel potešiť a poláskať zabudnuté deti. Ale aj vy všetci mu ukážte svoje rany a boľačky, či sme si ich zapríčinili sami, alebo ich spôsobili iní. Spasiteľ sveta nevyšetruje, ale lieči. Jeho anjel ohlásil pokoj všetkým ľuďom.. Naučme sa pozerať na seba nielen ako náhodne poschádzaní ľudia, ale ako na bratov a sestry v Kristovi. Dnes sme sa dozvedeli najkrajšiu pravdu: Nás všetkých miluje dobrotivý a múdry Boh. O tom svedčí najkrajšie Dieťa z Betleheme a najmocnejšie Dieťa, ktoré kedy prišlo na svet. Ak sa obávame budúcnosti - tak to len preto, že sa príliš spoliehame na seba a zabúdame na Pána Boha a jeho pomoc. Bez Boha a bez Kristovej náuky sa premení celý svet na siio-tinec, ale s Kristom sa staneme veľkou rodinou, ktorú prežaruje Božia láska a jeho pokoj. Utekajme zo sirotincov hriechu a sebectva a nechajme sa objať dobrotou Ježiša a jeho Otca..

Prajem vám všetkým rodinné porozumenie a teplo, všetkým rodičom zdravé a dobré deti, všetkým deťom obetavých a nábožných rodičov, nech vládne v našich radoch porozumenie a zhoda, nech sú naše srdcia pohotové k odpúšťaniu a k obetám, nech tohoročné Vianoce posilnia našu vieru, dôveru i lásku k Trojjedinému Bohu.

 

Pieseň: Tichá noc...

 

 

Jasličková 019

Pieseň: Radostná zvesť

 

Kňaz privíta veriacich

 

Komentár: V tom čase vyšlo nariadenie od cisára Augusta, popísať celý svet. Vybral sa aj Jozef z Galilejského mesta Nazaret do Júdska mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehém, aby sa dal zapísať s Máriou svojou manželkou, lebo pochádzal z rodu Dávidovho.

 

Pieseň:

 

Komentár: I porodila svojho jednorodeného Syna, zavinula do plienok a uložila v jasliach. V útulku totiž nebolo pre nich miesta.

 

Pieseň: Anjel vedľa jasličiek

 

Komentár: A boli v tom kraji pastieri, ktorí v noci strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich anjel Pánov a povedal im:

Gabriel: Nebojte sa! Hľa, zvestujem vám veľkú radosť, lebo dnes sa Vám v meste Dávidovom narodil Spasiteľ, Mesiáš a Pán. Nájdete nemluvniatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.

Všetci anjeli: Sláva Bohu na výsosti, pokoj ľuďom buď v hojnosti.

 

Pieseň: Zvony nám

 

Báseň:

Sláva Bohu na výsosti

spev na krajom nesie

pokoj ľuďom dobrej vôle

v radostnom znie plese.

 

Sláva Bohu! Spievajme aj my

radostne dnes s nimi,

privítajme Spasiteľa

zbormi anjelskými.

 

Tieto zvesti oznamuje,

radostné a krásne,

anjelov zbor nad Betlemom,

všetkým ľuďom hlasne.

 

S pastiermi mu dajme dary,

najdrahšie čo máme,

s anjelmi mu spievajme piesne,

najkrajšie, čo známe.

 

A to Božské Jezuliatko,

nevinné a krásne

za to prijmi nás tá, v ríše,

nebies večne jasné!

 

Komentár: Keď odišiel od nich anjel do neba povedali si pastieri: (anjeli odídu)

Pastieri: Zájdime do Betlehéma a pozrime tú vec, ktorá sa stala  a ktorú nám oznámil Pán.

Komentár: Chytro sa teda vybrali a našli Máriu, Jozefa a Nemluvniatko uložené v jasliach.

 

Báseň:

Chudoba v maštaľke, chudoba okolo,

chudobní pastieri nablízku pásli,

toľko však radostí na svete nebolo,

koľko je okolo chudobných jaslí.

Chudobným blaženosť sľubuje v Písme,

vo svojej chudobe, my spokojní sme.

 

Jasličky premeňme na kolísku,

vďačnosťou naplňme chatku nízku.

Podušku vysteľme snami,

jasavú vianočnú pieseň stíška

položme pokorne pred Ježiška.

Ježiško ostaňže s nami.

 

Láska Božia, láska veľká

deťom vkladá hrdielka

pieseň o jasličkách.

Dieťa čo sa narodilo

radosťou ju obdarilo.

Zažalo jas v jasličkách.

 

Ovečky beľavé, ovce čierne,

ovečky stratené, ovce verné,

už je tu pastier nový,

poďteže pozrieť sa do mašťaľky

poskočte, zazvoňte na hrkalke malému Ježiškovi.

 

Pieseň: Kubo počuješ (pastieri odídu)

 

Komentár: Traja králi na znamenie hviezdy sa vydali na cestu a začali hľadať novonarodeného Vykupiteľa. Zašli do Jeruzalema ku Herodesovi a pýtali sa:

Traja králi: Kde je novonarodený kráľ židovský? Videli sme totiž jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.

Komentár: Keď to kráľ Herodes počul, dal si zavolať všetkých veľkňazov a zákonníkov a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. V spisoch zistili, že sa má narodiť v Betlehéme. Tu im kráľ povedal:

Herodes: Choďte a presne sa vypytujte na dieťa, a keď ho nájdete oznámte mi to, aby som sa mu aj ja išiel pokloniť.

Komentár: Tí však, keď vypočuli kráľa, vydali sa na cestu.

 

Báseň:

Traja králi jednou z hviezd

dávajú sa cez púšť viesť.

Idú k Ježiškovi.

Veď ma hviezda, pusť ma púšť.

Aj ja idem pusť ma pusť,

začať život nový.

 

Pieseň: Hviezdička

 

Komentár: A hľa, hviezda, ktorú uzreli na východe išla pred nimi a zastavila sa nad miestom, kde sa narodil Pán Ježiš.

Melichar: Sme tu na mieste! Tu hviezda jasne svieti a stojí na jednom mieste.

Baltazár: Naozaj? Veď sa pozrite! To dieťa je celkom chudobné a na slame v jasličkách. Ani postieľku nemá. Kdeže je kráľovský palác?

Gašpar: Pozri len na krásne čisté očká tohto dieťatka! Či v nich nevidíš odblesk Boha?

(Kľaknú si spolu a jeden po druhom odovzdávajú dary.)

Melichar: Ježiško, aj keď si chudobné dieťa, si kráľ všetkých sŕdc. Tebe patrí zlato, ako dar, ktorý sa dáva kráľom. Klaniam sa ti a chcem ti pošepkať, že sme na teba túžobne čakali.

Gašpar: Ježiško, aj keď máš ľudské telom a dušu ako my, predsa si Božím Synom, preto ti patrí kadidlo ako dar, ktorý sa dáva iba Bohu. Klaniam sa ti a chcem ti pošepkať, že ťa mám rád.

Baltazár: Malý Ježiš, raz keď budeš veľký, zlý ľudia ťa z nelásky pribijú na kríž. Na pamiatku tvojho pohrebu ti chcem darovať myrhu, ktorou ošetria tvoje mŕtve telo. Klaniam sa ti, lebo viem, že tú smrť prijmeš z lásky k nám, aby si nás zmieril s Nebeským Otcom, a aby sme sa zmierili medzi sebou.

 

 

Jasličková 020

Osoby: Anjel v bielom rúchu, na hlave zelený veniec alebo červená stužka: na lavom lakti nesie Betlehem - z papiera urobený kostolček (chrám); mládenček ľúbeho hlasu, Bača, Stacho a Fedor, pastieri v krátkych ovčiarskych košeliach, v opaskoch a chološnich, v súkenných nohaviciach, na hlavách vysoká papierová čapica s krídlom, cez plece cedidlá, na nohách krpce či bačky, v rukách osekance či kyjaky. Kubo, pes; Pšocha, rečený tiež pastier v kožuchu naruby obrátenom, starú zodratú baranicu - čiapku na hlave, vatráľ v ruke; tvár má začiernenú a bradu dlhú.

 

(Všetci prichádzajú do domu v pitvore a zaspievajú:)

Pieseň: Pán Boh daj večer dobrý, veselý tohoto domu hospodárovi!

 

Anjel: (vstúpi prvý sám do izby, osvetlený Betlehem položí na stôl a zaspieva:)

Sem, sem, kresťane, k jasličkám Páne, sem pospiechajte, kráľa vítajte, neb sa narodil, ktorý žiadan byl, v meste Betleme, v tom tmavom chlieve.

Fedor: (vojdúc kráča dokola) I kto tu spieva? Či sú vtáčkovia. čiže žiačkovia?

Ja neznám, kde som sa tu vzal. A snáď som z neba spadnul. Chodiac, blúďac po Betlehemských horách, fujaru som stratil; Kto by mi ju navrátil, draho bych mu zaplatil; dal bych mu tri turáky, k tomu deravý peták, čo by zaň nekúpil ani máčny mak.

Ale nie to, milí páni.

Keby ste vy vedeli,

z jakého som rodu,

posadili by ste ma k vášmu stolu.

Ja som z rodu kráľovského

a zo stavu valašského;

mám troch bratov, všetci sú mi radní páni:

jeden chodí za kravami,

druhý chodí za sviňami,

tretí chodí popod múry,

kole hady, žaby a kocúry.

Lež, moji milí páni,

nemôžem sa tu dlho s vami zhovárali,

musím k môjmu bratovi Stachovi pospiechati.

(Zabúcha tri razy kyjakom na dvere.)

I poď, poď dnu, bratku Stachu!

Bo som tu vo veľkom strachu.

Stacho (vstupujúc):

Čo sa strachuješ, brat Fedore?

Nie si zajačieho srdca, veď si rástol na hore!

Ale ťa tu niekto hádam kyjom vyhasil,

Či ti vlk po Betlehemských horách ovce rozprášil?

Fedor:

I nikto ma tu kyjom nevyhasil,

ale mi vlk po Betlehemských horách ovce rozprášil,

vzal mi beránka, ovcu kudlatú,

preto si zaspievam tuhľa tú: (spieva):

Ovce, moje ovce, nach vás pasie, kto chce;

ja vás pásť nebudem, radšej na zboj pôjdem.

Stacho: Ale ťa tam povýša na úrad.

Fedor: Na jaký, hádam na slúžnodvorského pri stolici?

Stacho: Hádam nie; ale na vysokú šibenicu.

Fedor: I nechcem ti ju, čobys' mi ju i darmo dal.

Bratku Stachu, nevidel si niekde nášho brata baču?

Stacho: (zatiaľ čo bača vchádza)

Hľa, tu sa ti vlečie,

hrudu syra v cedidle nesie.

Bača: (dookola)

Ja som bača z Rimavskej Soboty,

nenaučil som sa žiadnej roboty,

kremä bučky, pníčky preskakovať

a švárne panenky milovať.

Jedna ma zavolala do svetlice,

dala sa mi objesť šošovice.

Bol som tiež v takom lacnom kraji,

kde holba vína po dukáte a bočka po peniazi,

a tam som sa tak opil,

že bych sa i teraz na zem potočil.

Fedor: (na ktorého sa bača pootočil)

I nepotáčaj sa, ty oslopanec!

Aby ťa nevyváľal tento môj osekanec;

ale staň si vedľa Stachu, brata svojho,

a užívaj trunku valašského.

(Fedor vezme pohár zo stola, ak im ho domáci prihotujú, alebo si oni so sebou donesú a pripíjajú si teraz radom)

Fedor: Salus tebe, Stachajku!

Stacho: Ďakujem ti, Fedorku! Salus tebe, bačajku!

Bača: Ďakujem ti, Stachajku! (Kubo prichádza dverami a bača k nemu s pohárom) Salus tebe, starý pse!

Kubo: A vy psi mladí! Žerete, pijete a na mňa starého nepamatujete.

Bača, Fedor a Stacho spievajú:

Nie pre Hrica tá sklenica, dobrá jemu kyselica;

nie pre Janka tá skleňanka, dobrá jemu mädovanka.

Bača: Keď sme sa najedli, napili, poďme si zatancovať. (Kubo si stane do prostriedku okolo neho tamtí traja držiac dohora osekance tak, že sa ich konce voľne spájajú, "od zeme" a spievajú)

Pásli ovce valasi pri Betlehemskom salaši:

hajdom, tidlichom, tidlichom, tidlichom.

Anjel sa im ukázal, do Betlema ísť kázal: hajdom atď.

Vstaňte hore a choďte, Pána Krista nájdete: hajdom atď.

Nájdete ho v jasličkách, ovitého v plienočkách: hajdom atď.

Kubo: Mária ho kolembá a Jozef mu tak spieva: hajdom atď.

Na husličkách ju, ju, ju a na gajdách du, du, du: hajdom atď.

(Ľahnú si na zem tak, že Kubo slúži bačovi a Stachovi za podušku.).

Fedor: (Preskakujúc baču a Stacha, podpiera sa na kyj, ktorý pri každom skoku medzi spiacich strčí, spieva)

Valasi, valasi, čo to na salaši?

Spať ste políhali, ovce ste nahali.

Zbohom spočívajte, na to nič nedbajte,

veď máte Fedorka, bystrého paholka.

Ovce moje, ovce, nech vás pasie, kto chce,

ja vás pásť nebudem, radšej svetom pôjdem;

ovce moje, ovce, len samé belice,

veru si vyslúžim pri vás šibenice;

ovce moje, ovce, majú zlaté zvonce,

srdcia mosadzové, retiazky strieborné;

ovce moje, ovce, pod košiarom stoja,

dobre ony vedia, že mňa zabiť stroja. (Stanúc naprostred, sám k sebe hovorí):

Už tri dni a tri noci som nespal,

len svoje ovce pilne vartoval;

teraz počína sa mi driemati,

musím si i ja málo pospati.

Anjel: Glória!

Fedor (ponáša sa mu spevom):

Ešte len líham, už ma vlk trhá.

A ty, starý pse, čo sa tu hniezdiš a mykáš?

Kubo: Izu, izu, blchy ma hryzú. Atom, bátom, za kabátom.

Anjel (spieva):

Glória! Glória in excelsis deo!

Kubo (múmie, ponáša sa): Dolina! Dolina!

Anjel (spieva): Vzhúru, pastúši, Kubo, Matúši i Šima!

Pastieri: Proč na nás voláš, spätí nám nedáš, ty Klimo!

Anjel: Proč dlúho spíte a neslyšíte spívaní?

Vidzte z pilnosti svetlo radosti nad vami.

Stacho (vstane): Kubo, Kubo, Kubánku, dlho spíš! Anjel kričí, baran bľačí, neslyšíš?

Fedor (vstane):

Vstaň, Kubo, a hľaď na nebe,

to anjel vraví o tebe;

to nejaká novina

od vekov neslýchaná.

Vstaň, budeš mať syra dosti,

i žinčice do sýtosti,

i urdy čo najvíce,

Vstaň, už svitá dennice!

Kubo (vstane a spieva):

Dobre bolo Kubovi, Kubovi, počím bol mladý.

Preskakoval bučky, pníčky i staré hrady;

len to zle urobil,

že sa neoženil.

tento pes starý.

Fedor (k anjelovi): Odkiaľ si ty?

Anjel: Z toho...

Fedor: Zdali z mesta Dávidovho?

Anjel: Nie z toho.

Fedor: Ej no, ja ťa neznám. Či ho ty znáš, Stachajko?

Stacho: Neznám. A či ho ty znáš, bačajko?

Bača: Ja ho neznám. Či ho neznáš, pes starý?

Kubo: Akože by to bolo, žebych ho ja neznal? Moja hlava po všetkých školách vycvičená samým papierom vybíjaná!

Bača: (vstanúc) No, keď sme sa najedli, napili, natancovali, naspali, poďme nášmu Ježiškovi oferovať.

Všetci (spievajúc):

Nuž my teda pastuchovia do Betlema poďme,

pomaličky, potichučky, dieťatko nezbuďme!

Každý pekne k nemu kľakne

a dôverne jemu riekne:

vitaj, vitaj, králi, vitaj!

Fedor (predstúpi pred jasle):

I ja Fedorík,

bystrý pacholík,

oferujem ti také jabĺčko

jako mé srdiečko.

Vem sebe a hryz!

Stacho (pred jasličkami):

A ja tebe oferujem hrozna za košíček,

ešte k tomu medu hrnčíček,

ešte k tomu takú klobásu,

čo ťa trikrát ňou opášu:

vem sebe a hryz!

pred jasličkami):

A ja tebe oferujem takého barana,

čo ho nezješ od večera do rána;

k tomu ešte celú hrudu syra,

aby teba vychovala tvoja matka milá:

vem sebe a hryz!

Fedor (ku Kubovi, ukryvšiemu sa v kúte):

Poď, starý, na oferu, tam pálenku predávajú.

Kubo: Pôjdem, pôjdem, napijem sa!

Fedor: Ba či ťa musím hľadať, psa starého, po všetkých čertoch, kútoch skrytého.

(Vlečie ho na kyji sťa na koni sediaceho): Pes starý, na oferu!

Kubo (sediaci tak na kyji pred jasľami):

Jezu, Jezu, čo ti dám,

keď sám chudák nič nemám.

Mám tu jeden bačkôr nový,

čo som vzal nášmu bačovi,

darúvam ti, darúvam ti!

Akže sa ti bude ľúbiť,

môžeš s nami na sálaš ísť;

budeš mati bryndze dosti

i žinčice do sýtosti,

Ježišu spanilý!

Anjel (ďakuje pastierom):

Boh svätý, slávny, panovník večný,

za váš dar hojný, pastieri vďační,

zaplať vám štedré,

pri vašom statku

by ste úžitku

mali hojného

času každého.

(Na to domáci obdarujú hercov peniazmi, koláčmi, ovocím. Títo, poberajúc sa z domu, ešte zaspievajú): 
Všetci:

Ďakujeme vám za vaše dary, ktoré ste nám dnes preukázali.

Alebo:

Šťastia, zdravia vinšujeme vám,

hospodyni, hospodári i vašim dietkam.

Ďaleko sa berieme, noviny vám nesieme do Betlehema.

 

 

Jasličková 021

Pieseň: Radostná zvesť

 

Kňaz privíta veriacich

 

Pieseň:

 

Báseň: (Betlehemský večer)

Do mesta to Dávidovho Betlehema

množstvo ľudí putuje,

spísať celý svet, cisár Augustus si praje.

 

Večerné šero je im v pätách,

unavenosť z chôdze dennej ich ťaží,

otázka je, kde sa v spánok uložiť Boží.

 

Útulky plné všetky sa už byť zdajú,

len pútnici dvaja, hlavu kde skloniť nemajú.

 

Ona – stavom požehnaním jest ozdobená.

Ozdoba jeho – tvár starosť o ňu zvrásnená.

 

Kdeže síl v deň zajtrajší naberú?

Kde ešte klopať, kde o zľutovanie prosiť,

kam sa na tú noc chladnú poberú?

 

Hviezdnatá klenba nebeská vysvetliť si to nevie.

A snáď tam u Betlehemčanov tamtých nájdu pochopenie.

 

Jozef: Poď Mária, možno že Pán im obmäkčí srdce a oni nás príjmu v pokoji.

Mária: Poďme Jozef, nech sa splní vôľa Božia.

Jozef: Čo ak Pán takto trpezlivosť moju skúša. Zlyhať nesmiem. Veď ako by pred Tebou Pane mohol som sa postaviť, veď akoby pred pohľadom jej mohol som stáť?

(Klopanie)

Jozef: Nech Pán zošle pokoj na tento dom i na všetkých čo ho obývajú. Pre vyrušenie z pokoja nočného na chudobných pútnikov zlé srdce nemajte.

Domáci: Menej reči a k príčine pristúp.

Jozef: Telá naše cestou z Nazareta ukonané sú. Chlad noci ženie nás k vám, prosiť sme prišli, aby ste nám teplo príbytku svojho poskytli. Aj malý prístelok uspokojí nás. Prosím vás.

Mária: Pán vás odmení, pomôžte nám.

Domáci: Trápenie vaše vidím ja, pomôcť by rád, no veľa nás, deti spia. Čo ja biedny urobím, ak na teba žena bolesti prídu. Nie nemôžem. Nech mi je Pán svedkom, že ja rád, ale nedá sa.

Jozef: Aspoň radu v ktorú stranu obrátiť sa máme, kde pomoc a ochranu hľadať.

Domáci: Ja hlboko rozmýšľam, no neviem akú radu dať.

Jozef: Pán nech vás za unúvanie vaše odmení.

Mária: Pokoj s vami nech ostáva. (odchádzajú)

Domáci: Hej vy dvaja čujte! Aj bych dačo mal, no neviem či páčiť bude sa vám to. Hen za múrami, ktoré mesto hradia jest búda pastierska. Schýliť sa môžete tam. Nočný chlad a vietor na pokoji vás tam nechajú.

Jozef: Nech vás Pán bohato odmení.

Mária: Meno Pánovo nech je zvelebené.

Jozef: A či ty Mária vari chceš Mesiášovi očakávanému prvý príbytok na zemi takýto dať?

Mária: Nechcem Jozef, veru nie. No vôľa Božia nech sa stane.

Jozef: Pane, prečo, prečo práve teraz som taký slabý, keď Tvoja služobnica ma najviac potrebuje, prečo teraz pomôcť som nevedel, teplo príbytku zaobstarať nedokázal.

Mária: Jozef! Cítim, že už čas prichádza, no neboj sa, Pán nám pomôže. Velebím Ťa Pane za túto pokoru s akou musím Božie dieťa na svet priniesť, ale vieš, že som slabá služobnica Tvoja, že krehké je moje telo, a preto Tvoju pomoc potrebujem. Neopusť ma verím v Tvoju pomoc Pane.

(potom odídu po Ježiška)

 

Pieseň: Keď tá jasná

 

Komentár: I porodila svojho jednorodeného Syna, zavinula do plienok a uložila v jasliach. V útulku totiž nebolo pre nich miesta. (nesú Ježiška do jasličiek)

 

Pieseň: Narodil sa spasiteľ

 

Komentár: Raz v noci betlemských pastierov zo sna budí anjelov hlas:

Anjel: Vstávajte pastieri, vstávajte hore! Prichádzam potešiť vás! Za mestom v maštali Ježiško malý tej noci prišiel na svet. Choďte ho privítať, je to náš spasiteľ. Okrem neho iného niet!

Komentár: Pastieri s radosťou vstávali hore, keď počuli anjelskú zvesť. Nechali salaše, pobrali dary, na cestu sa dali hneď.

 

Pieseň: Na nebíčku

 

Báseň: (Báseň v Betleheme)

Čo sa to deje v Betleheme,

za mestom, kde sa ovce pasú?

Jasanie, spevy neba, zeme,

zvestujú ľuďom radosť, spásu!

 

Z neba sa vlny svetla lejú

anjeli zlietli nad košiare,

slávnostné piesne znejú,

pastieri nótia na fujare.

 

Ponáhľaj sa pastier ku jasličkám,

pokloň sa Bohu – jezuliatku,

nešetri bozky jeho líčkam,

pozdrav aj jeho svätú Matku.

 

A poďme všetci do jedného,

nech nikto bokom neostane,

čaká aj na mňa biedneho

hoci sú prázdne moje dlane.

 

Komentár: Pastieri sa vybrali do Betlehema a našli Máriu, Jozefa i Nemluvniatko uložené v jasliach.

 

Pieseň: Bola tichá svätá noc

 

Báseň: (Vítame ťa Jezuliatko)

Ach, aké si krásne – drahé Božie Dieťa.

Prinesiem Ti k jasliam vonné čerstvé kvieťa.

Požehnaj ma, prosím, drahé Jezuliatko,

príď mi do srdiečka, spi v ňom, snívaj sladko.

 

V chudobných jasličkách Ježiško spočíva,

na svojich ctiteľov vďačne sa podíva...

štedro im nadelí z mnohých darov svojich

a aj v Bohostánku zavše sníva o nich...

 

Jezuliatko, čo rozdávaš dary

vždy s plným priehrštím dovoľ,

aby sme Ti aj my niečo dali:

My kladieme Ti k jasličkám

srdcia svoje, svoje duše, úsilia a služby...

 

Pieseň: Leží tu pred nami

 

Báseň: (Vianoce radostné)

Ó, Ježiško maličký, vítam Ťa tu z neba –

výmenou za jasličky ponúkam Ti seba...

Láskou prišiel si zasvietiť na cestu nám ľuďom,

by nedali sa zaslepiť šťastia len preludom...

 

Vianoce sú radostné sviatky všetkých detí,

keď stromček sa slávnostne štedrosťou rozsvieti...

Dieťa – Ježiš prináša radosť všetkým deťom –

je to radosť i naša, čo šíri sa svetom.

 

(plač dieťaťa)

 

Pieseň: Ježiško hajaj a spi

 

Pieseň: Matka s dieťaťom

 

Požehnanie detí a rôzne veselé detské piesne.

 

 

Jasličková 022

Pieseň:

 

Báseň: (Vianoce)

 

Ja nie som pastier na horách júdskych,

ani ma anjel neposlal.

No v týchto rokoch deväťdesiatych -

po devätnástich storočiach

je život taký prázdny a pustý,

že by som sa rád opýtal:

ako nájsť, DIEŤA, cestu k tebe,

ako to spraviť, Bože môj,

aby na tejto spurnej planéte ožila láska a pokoj?

Ako to bude, keď prídeš opäť?

To by som sa chcel opýtať:

Bude s tebou aj dobrý muž, Jozef?

Bude aj tvoja dobrá mať?

Keď ako blesk raz celou oblohou -

od východu až na západ -

všetko ožiariš svojím príchodom.

A oslnený ľudský zrak

spozná, že láska na zem prichádza.

A milujúci všetkých strán, - .

a svieži život - radosť i krása, -

DIEŤATKO, v tebe stretnú sa.

Či tam budeme ako pri jasliach?

Či nás tam anjel zavolá?

A či sa, Bože, vo vonkajších tmách zavrie pred nami obloha?

Ja nie som pastier na horách júdskych,

ani ma anjel neposlal.

Len vzdychnúť dovoľ, - len jediný vzdych:

 

Pieseň:

 

 

Pred mnohými rokmi v krajine zvanej Palestína, žil ľud, ktorý zo srdca uctieval Pána Boha, Stvoriteľa sveta a darcu živote. Pán Boh prijímal jeho úctu i lásku a prisľúbil, že sa z neho narodí Mesiac, Spasiteľ ľudstva. Pán Boh splnil vždy ľuďom všetko, čo prisľúbil. Preto poslal anjela Gabriela do Galilejského mestečka Nazaret, aby navštívil Máriu a zvestoval jej radostnú správu: "Raduj sa Mária, Pán Boh si Ťa obľúbil, preto sa Ti narodí chlapček a Ty mu dáš meno Ježiš." Mária bola zasnúbená s tesárom Jozefom, preto nechá­pala ako sa to všetko stane. Bola však veľmi dobrá a poslušná, Pána Boha milovala viac ako seba, preto sklonila hlavu a prisľúbila anjelovi, že splní všetko, čo si Boh želá. V dňoch, keď Márii nadchádzal čas rodiť, nariadil cisár Augustus popísať celý Rímsky svet. Vybral sa teda Jozef z galilejského mesta Nazeret do Judey, do Dávidovho mesta Betlehem, aby sa dal s Máriou svojou manželkou, zapísať. Do Betlehema sa prišlo zapísať veľmi veľa ľudí. Každý sa ponáhľal čím skôr si nájsť miesto na nocľah. Keď do Betlehema dorazila Mária s Jozefom, všetky hostince už boli obsadené. Takí utrápení a zmorení márne blúdili po mestečku, nikde pre nich nebolo miesta. Našiel sa však istý človek, ktorý im predsa len pomohol. Poradil im, že za mestom je stará opustená maštaľ v ktorej pastieri občas ukryjú svoje stáda pred nečasom. Jozef a Mária ako ľudia, ktorí uctievali Boha boli skromní. Prijali ponuku a zložili sa v maštali vedľa kravičiek a oviec. Len Čo sa veru uložili, nadišla hodina pôrodu a Mária priviedla na svet krásneho chlapčeka. Ovinula ho mokrými plienkami a uložila do jaslí na seno, ktorým sa živil všetok dobytok. Kravičky a ovce ho potom v studenej noci zohrievali spojím dychom.

Všetok ľud, ktorí sa v tom čase zhromaždil okolo maštale, oslávil príchod Ježiška. Boli to prvé Vianoce v ľudských dejinách

 

Pieseň:

 

Aké boli v skutočnosti prvé Vianoce, zostáva tajomstvom. O narodení Syna Božieho a o Svätej rodine napísali evanjelisti sv. Lukáš a Matúš. Ich stručné správy veriaci neskôr rozvinuli a tak vznikli prekrásne kresťanské legendy a nábožné zvyky. Preto naše vianočné koledy tak živo a podrobne rozprávajú o pastieroch, ktorí prišli ako prví pozdraviť Božieho Syna, dieťa Ježiša. Mudrci od východu zaujímali kresťanov. Hoci v Písme Svätom nie sú ich mená, ani ich počet, kresťanská tradície ich spomína ako troch kráľov, ktorí sa volali Gašpar, Melichar a Baltazár.

"Budú nám vždy vzorom človeka, ktorý hľadá pravdu a tým vlastne hľadá Boha. Najviac sa však rozšírila úcta sv. Rodiny prostredníctvom mladej, zbožnej ženy, Panny Márie a život spravodlivého muža, ktorý neváhal uveriť Božiemu posolstvu, sv. Jozefa. Svätého Jozefa kresťania v dejinách nielen obdivujú, ale i nasledujú.

 

Pieseň:

 

Členovia sv. Rodiny sú nám sympatickí, či už pre ich krehkosť alebo hrdinstvo, najmä však pre ich život nám takí blízky. Mali zvláštne poslanie a úlohu, napriek tomu však žili proste ako ostatní. Sv. Rodina - ideál kresťanskej rodiny - svojím životom je príkladom pre domáci pokoj a porozumenie. Príkladom pre nás však majú byť i všetky čnosti nazaretskej rodiny; poníženosť a poslušnosť Ježišova, ako i viera, nábožnosť a vzájomná láska Preblahoslavenej Panny Márie a sv. Jozefa. Položme si teraz všetci otázku. Sme aj my tak trochu Svätá rodina ? Ak nie, prečo je to tak ? Odpoveď možno nájdeme v nasledujúcom príbehu.

 

Rozprávač: Dávnejšie žila rodina s dvoma dievčatkami - Ani­čkou a Elenkou. Otec dosť skoro zomrel. Krátko po jeho smrti ochorela i matka. Keď cítila, že sa blíži jej posledná hodina, poslala Aničku za pánom farárom, aby ju po sv. omši prišiel pripraviť na ďalekú cestu. Keď pán farár odišiel, mladšia Elenka sa Aničky spýtala:

Elenka: "Prečo bol dnes pán farár pri mamičke tak dlho ?"

Anička: "Mamička ma poslala, keď si ešte spala, aby k nej prišiel a priniesol so sebou aj Pána Ježiša."

Elenka: "Prečo teda prišiel bez Ježiška ? Ja som videla iba Ferka Nižných, ktorý prišiel s pánom farárom ako miništrant. A nás netreba pripraviť na tú ďalekú cestu? Nevezme nás mamička so sebou ?

Anička: "Neviem. Azda nás mamička sama pripraví, lebo by sme nerozumeli, keby nám to hovoril pán farár. A Pána Ježiša veru so sebou priniesol. V takej bielučkej obalôčke, ako ho mamička prijímala, keď chodievala s nami do kostola. "

R: Dievčatá potom idú k mamičke s otázkou:

D: Mamička, ty už pôjdeš na tú ďalekú cestu, čo ťa pán farár na ňu pripravil ? A nás nevezmeš so sebou?

Mamička: "Nie drahé deti, vás musím nechať tu! Ale veľmi budem prosiť nebeskú matku, aby vás vzala pod svoju zvláštnu ochranu. Anička, dcérka moja, koho to máte vyhľadať, keď už nebudem s vami ?"

R: Anička jej s plačom hovorí:

A: "Strýčka Viliama Lesiackeho v Podhorí"

R: Deti sa rozplakali. Matka ich zavolala bližšie k posteli. Po­žehnala dcérky znakom kríža. Posledné jej slová boli:

M: Bože, opatruj mi ich. Nebeská Matka, ochraňuj mi ich.

R: Po týchto slovách zomrela. Elenka s plačom hovorí:

E: "Mamička prečo nám už nič nepovieš? Anička, prečo mamička nič nehovorí? Prečo neotvorí očká?

R: Anička Elenke vysvetľuje, že mamička zomrela.

E: "Čo to znamená ? Už mi mamička nepovie, koľko ráz sa ešte vy­spím, kým príde Ježiško ?"

R: Dobrí ľudia zo susedstva sa postarali o pohreb nebohej. Po po­hrebe susedia rozmýšľali, čo bude s dievčatkami ďalej. Sused Juraj hovorí susedovi Michalovi:

J: "Michal veď si bol povedal, že nebožká mala muža z majetnej rodiny a má niekde neďaleko zámožného švagra ! Čo by sa sta­lo, keby si deti jednoducho tam dopravil?"

M: "Hej, veru tak urobím, lenže zajtra je štedrý deň. Akože ich, úbožiatka, vyženiem z domu? Do Podhoria, kde ich strýc býva, je predsa kus cesty.

J: "Aké vyhnanie ? Akýže to bude Štedrý večer, keď aj vlastné de­ti môžeš posadiť len k prázdnemu stolu? A máš dobrú príleži­tosť. Toť sused František musí ešte zajtra zaviesť do mesta vlnu. Tie dve čiperky veľa nezavážia, keď ich odvezie na ráz­cestie, odkiaľ za nejaké dve hodiny budú v cieli. Zima toho roku je mierna.

M: "Ej , to sa povie. Aj by sa mi uľavilo, ale sú to predsa len malé deti! Staršia Anička je sotva 6-ročná a Elenka nemá ešte ani štyri rôčky. "

R: Sused Michal pochyboval o tom, čo mu susedia radili. Zo slov nebohej vycítil, že ten ich strýko je čudák, ktorý zanevrel na svojho brata, lebo si vzal chudobné dievča.

R: Napriek tomu sused František zobral obe dievčatká, keď viezol vlnu a na rázcestí ich z voza zložil. Deti mu pekne poďakovali slovami Pán Boh zaplať.

A: Pod Elenka, musíme vykročiť, lebo by nám bolo zima, keby sme postávali. (Povzbudzuje Anička sestru.)

R: Elenka sa sťažuje:

E: "Mne už je zima." Nožičky mám studené!" Aj ručičky! Aj v brušku mi je zima.

A: "Neplač Elenka. Keď rýchlejšie pôjdeme, nožičky sa nám zohrejú. Jednu ručičku si dáš do vrecka, druhú ti ja zohrejem. A bruško sa ti zohreje, keď nám strýčko Viliam dá teplé mliečko.

R: Elenka sa nedôverčivo pýta Aničky.

E: "A dá nám strýčko teplé mliečko?" mamička hovorila, že nemá srdce. Ako to je Anička, že strýčko nemá srdce, a predsa žije? Veď mamička vravela, že len čo srdce prestane byť, už nie sme živí."

R: Anička zobrala Elenku na chrbát a chvíľu ju niesla. Potom udychčané hovorí : A: "Naproti nám ide nejaká tetuška, azda ťa kúsok odnesie, ak ju pekne poprosíme."

R: Deti neznámu pozdravia:

D: "Pochválený buď Ježiš Kristus, tetuška."

R: Anička ju pekne poprosí, či by kúsok Elenku neodniesla, lebo ona už nevládze. Žena odpovie:

Žena: "Ba ešte čo? Prečo sa dnes túlate po svete? To ste museli ujsť z domu, veď na Štedrý deň by vás rodičia neboli pus­tili na vandry!"

R: Anička smelo hovorí:

A: "Tetuška, my sa netúlame, len ideme za strýčkom Viliamom, ako nám to kázala naša mamička. Viete, my už nemáme ani otecka ani mamičku, Nechceme to zadarmo ! Dáme vám túto retiazočku aj smedajlónikom. Naša mamička vravela, že je zlatý."

R: Žena ožije.

Ž: "To už hej. Nedbám, daj sem retiazku! A ty malá, poď na chrbát."

R: Po krátkej chvíli tetuška hovorí:

Tetuška: "Ďalej už ísť nemôžem. Musím sa vrátiť domov. Štedrý deň je štedrý deň. Pozrite sa, pár krokov odtiaľ je dom. Choďte tam. A ty , dievča, tu máš svoju retiazku s medai­lónikom, veď je to zaiste celý váš majetok.

A: "Tetuška dobrá ďakujeme vám, nech sa vám Pán Boh odplatí."

R: Pred domom na dvore bol pes. Elenka bola taká hladná, že k nemu podišla, zobrala si z jeho misky zemiak a jedla ho. Pes ani nezaštekal. Potom sa dievčatká pobrali k domu. Zbadali nejakého muža a pozdravili ho. Neláskavý muž iba odvrkol.

M: "Čo tu hľadáte? Nehanbíte sa žobrať? Už sa aj practe!"

R: Zrazu si uvedomí, že dievčatá boli pri Hektorovi, ale ten sa ich ani nedotkol. Deti dostali strach a rozplakali sa. Gazda sa spamätal a hovorí:

Gazda: "Nie, neodchádzajte, nechcem byť horší ako môj pes Hektor.

Maličká, odhoď ten zemiak! Dostanete poriadne jedlo. Pôjde­me dnu."

R: Gazda bol bezdetný. Na gazdovstve žil ešte paholok s rodinou, ktorý sa mu staral o hospodárstvo. Už z diaľky volá.

G: "Zuzka, prichystaj večeru, máme hostí."

R: Zuzka, paholkova manželka, je prekvapená. Ktože to k nám prišiel, uvažuje, keď sa gazdu každý bojí? Ale gazda hovorí:

G: "Máme hostí!" Dones im teplú mliečnu polievku a z toho tvojho pečiva."

R: Zuzka donesie polievku.

Zuzka: "Drobčeky moje, tu je dobrá mliečna polievka s buchtičkami. Iba trošku si zajedzte, aby ste mohli večerať. Veď dnes je Štedrý večer. Vy ste ho priniesli do tohto domu, vy vtáčatká moje."

G: "Zuzka, a vari máš niečo pripravené aj na večeru?!"

Z: "Pravdaže, hoci ste mi to zakazovali."

R: "Gazda ihneď prikázal, aby zadovážili peknú jedličku, lebo sa to patrí, keď deti budú v dome. Dievčatká sa najedli a pekne sa poďakovali.

A: "My už musíme ísť. Teraz bude vládať aj malá Elenka. Ďaleko je ešte do Podhoria?"

G: "A čo urobíte, ak vás ten strýčko, ktorého hľadáte, odoženie, ako som to spočiatku aj ja chcel urobiť?" Ešte ste mi ani nepovedali, ako sa váš strýčko volá. Ja Podhorie poznám. Len nedávno som saodtiaľ odsťahoval."

A: "Volá sa strýčko Viliam Lesiacky."

R: Gazda sa chytá za hlavu:

G: "Bože môj! Váš otecko sa volal Martin? Ja som deti, ten vás nemilosrdný strýko Viliam. Ale nebojte sa, ten zlý strýko bez srdca už tu nie je. Ja budem vašim dobrým strýkom. Nebudete už hladovať, nebudete už viac mrznúť."

R: Gazda hovorí Zuzke:

G: "Máš všetko pripravené na Štedrú večeru?

Z: "Áno, mám.

R: Z predizby sa ozýva spev: Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa ... Všetci vstúpili dnu. Paholok zavinšoval, ako sa to u nich robievalo. Gazda prikázal priviesť dnu aj Hektora, ktorý mu dnes dalporiadnu lekciu. Zuzka potom prítomným kázala postaviť sa k stolu, aby gazda mo­hol prečítať evanjelium a pomodlil sa pred stolovaním. Gazda však zdráhavo hovorí:

G: Dobré duše, hanba sem, hanba tam, evanjelium prečítam, ale modlitbu pred jedlom som zabudol. Ale viete čo ? Pomodlí sa ju Anička, ktorá je odteraz gazdinkou a paňou domu."

R: Neskôr gazda povie:

G: "Dajme teraz miesto radosti a veselosti. Pozrite sa, aj to zviera, inak také divé, je teraz pokojné. Ani nezavrčí, ani nezabreše, len sa k deťom túli.

Z: "Celkom ako v tej knihe, ktorú som raz na vianoce dostala od dobrého pána Martina: Píše sa v nej, že v prvú vianočnú noc oheň nepálil, psy nebrechali, zlé slovo nezaznelo, všade vládol pokoj a láska."

R: Po týchto slovách si Elenka kľakla ku stromčeku a pomodlila sa:

E: "Môj dobrý, drahý Ježiš, mám ťa veľmi rada. Ďakujem ti, že si dal strýčkovi srdce. A povedz našej mamičke, že sme našli dobrého strýčka."

 

Pieseň:

 

Báseň: Pri jasliach

 

Text -

Pri preskúmaní všetkých súvislostí vidíme, že narodenie Ježiša Krista nie je vec náhody. Skôr je zavŕšením dlhých príprav. A Mária mala v tom dianí hlavnú úlohu. To už nebola len jej osobná vec. Tam rozhodovala za celé ľudstvo. Vieme, ako rozhodla. Dokázala, komu patrilo jej srdce. Patrilo Bohu, a preto poznala jedi­nú odpoveď.: "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova." Dokážeme aj my povedať: "Bože som Ti k dispozícii, po­uži ma na svoje plány?" Neunikáme mnoho krát pred Božím hlasom, ktorí k nám hovorí rovnako ako k Márii? Ako by sme dopadli, keby Mária neodpovedala na Boží hlas a neprijala Božie dieťa? Uvedomme si, že každé dieťa je Božie dieťa a neprijať ho znamená neprijať samého Boha.

 

Príbeh - Veľké pravdy v malých príbehoch

"Nanútené materinské šťastie" -

"Nanútené" materinské šťastie Ženský lekár v Túbingene rozpráva zaujímavý príbeh.

Raz ku mne prišla istá mladá žena. Bola vydatá za profesora a manželovi pomáhala pri práci. Povedala mi, že je po prvý raz tehotná. To dieťa však nechce. Či jej urobím potrat. "Naozaj si dieťa nemôžete dovoliť?" opýtal som sa. "Nevydávala som sa predsa preto, aby som mala deti, ale preto, aby som vedecky pracovala/' "Možno," namietol som, "by váš manžel radšej chcel dieťa ako vedeckú spolupracovníčku/' "To si nemyslím,' odpovedala povýšenecky. "A, ostatne, je to moja vec a nikoho do toho nič nie je." "V nijakom prípade," vystríhal som ju, "nemôžete pritom počítať s mojou pomocou. A kým sa obrátite niekam inam, dobre si to ešte raz rozmyslite." "Už som si rozmyslela." Dlho sme na seba bez slova pozerali. Potom som jej pokojne povedal: "Vy teda chcete zabiť vlastné dieťa. Ste vrahyňa!" Od zlosti zbledla. Vyskočila, schmatla kabelku a zabuchla za sebou dvere. Po siedmich mesiacoch mi niekto telefonoval. Bola to tá istá žena: "Pomôžete mi pri pôrode môjho dieťaťa?" Musel som sa usmiať. Samozrejme, že som jej pomohol Potom nenachádzala slová vďaky za svoje "nanútené materinské šťastie". V nasledujúcich rokoch sa stala matkou ešte troch detí a dlhé roky mi posielala kvety a ďakovné pozdravy.

 

Pieseň:

 

Záver -

Ďakujeme Bohu, že umožnil spásu ľudstva v narodení Ježiša Krista. Ďakujeme Panne Márii, že dala Bohu svoje fiat tým darovala ľudstvu Vianoce. Vypočujme si odkaz Panny Márie nám ľuďom:

Milí priatelia, prijmite môjho syna a nášho Pána do svojich sŕdc, prijmite Spasiteľa sveta do svojich rodín, prijmite jeho poučenie i jeho lásku, vy mladí i dospelí pod Tatrami, prijmite Krista do svojho života!

V tento pamätný deň vstúpil Bohčlovek do nášho Života, v tento deň zbližuje všetkých ľudí, zbližuje nebo so zemou a človekom a s Bohom.

V tento deň Božej štedrosti sú srdcia plné pokoja a radosti, v tento dnešný deň vrúcne spievame: Tichá noc, svätá noc...

 

Pieseň: Tichá noc

 

Básne:

 

 

MODLITBA ZA RODIČOV

Pane, ktorý si na nebi, zachovaj všetkým deťom mamy.

Nech ako cesto na chlebík im rastú v teple pod rukami.

Podaruj deťom otecka na každý deň, nie iba včera.

Bez otecka je ovečka zatúlaná a bez pastiera.

Zachovaj nám ich obidvoch, veď dve ruky od Teba máme.

Dve rúčky deťom stvoril Boh: pre ocka jednu, druhú mame.

 

AKO BOLO NA POČIATKU

Ako bolo na počiatku, nech je tak i s nami. Aby deti otcov mali, aby mali mamy.

Ako mali na počiatku, aj my nech tak márne. Aby bola Božia Matka v každej ľudskej mame.

To, čo bolo na počiatku, daj nám, dobré nebe. Aby každý ľudský otec nosil Otca v sebe.

Opatruj v deň svojho sviatku, Bože, tento plameň. Ako bolo na počiatku, nech je navždy. Amen.

 

 

Jasličková 023

Pieseň: K jasličkám by som...

 

Báseň: (Kedy už príde?)

Kedy už príde, kedy, kedy,

ten, čo ho už dávno čakáme,

ten, čo z nás sníma dávno biedy

a putá naše rozláme?

 

Prorocké zraky dávno vzhliadli

tajomné svetlo zďaleka,

na svoje tváre pred ním padli,

veď málo spasiť človeka.

 

Kedyže zvlažíš naše hrdlá,

ty živá voda zo skaly?

Duša nám hriechom strašne stvrdla,

veď v boji sme sa poddali...

 

Tvoj príchod púšte rozzelení,

potečú vŕšky sladkosťou,

tvoj príchod ľudské srdcia zmení,

naplní duše radosťou.

 

Pieseň: Príde Pán cestu mu pripravme

 

Komentár: V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do Galilejského mesta, ktoré sa volalo Nazaret, k Panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozef. Meno Panny bolo Mária. Keď k nej anjel vošiel, povedal: „Zdravas, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami.“

Máriu to prekvapilo, preto jej anjel postupne oznámil vôľu Božiu s ňou.

Zvestuje, oznámi, a potom čaká... ale bez toho, že by nútil. Aká opatrná a jemná je aj najvyššia milosť. Klope a čaká na súhlas, či smie vstúpiť.

Pán Ježiš denne klope a čaká. V rôznych podobách vysiela ku mne svojho anjela, aby mi oznámil Božiu vôľu. Povie to obyčajne zvnútra – pomocou svedomia, alebo zvonka knihou, príkladom, slovom priateľa, či potrebou blížneho.

Je možné, aby kresťan odporoval prosbe svojho Boha? Žiaľ áno. Dokazuje to každý hriech. Ale ešte ľahšie je nepočuť klopanie pre prílišný zhon a hurhaj v duši. A tak odchádza jedna milosť za druhou odo mňa sklamaná pre moju neochotu, nezáujem.

Panna Mária, pomôž mi sústrediť svoju pozornosť aspoň raz denne, aby som začul anjelovo klopanie na svoju dušu. Vypros mi silu, aby som bol schopný povedať svoje ÁNO tak dôverne a odhodlane, ako si to povedala ty.

 

Pieseň: Poslal Boh anjela

 

Komentár: Vyšlo nariadenie od cisára Augusta popísať celý rímsky svet. Vybral sa teda aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Júdska, do mesta Dávidovho, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bolo v požehnanom stave. Kým tam boli nadišiel čas, aby porodila. I porodila prvorodeného Syna, zavinula do plienok a uložila v jasliach, v hospode totiž nebolo pre nich miesta.

 

Pieseň: Noc čakaná noc

 

Báseň: (Tichá noc)

Tichá noc, svätá noc

z jasličiek lásky

z jasličiek poslušnosti a chudoby

zažiarilo obrovské svetlo,

ktoré  zasiahlo celý vesmír,

všetky svety, duše a srdcia,

zažiarilo do sveta biedy,

strašnej mravnej biedy

 a rozprášilo tu už studenú tvár

beznádejnosti a zúfalstva

 a naplnilo ho

už strateným pokojom,

nádejou a chuťou do života.

 

Meditácie: Tichá noc. Svätá noc. Zem mlčí. Ľudia nič netušia. Všetko je ponorené.... Keď človek vynaloží nejakú námahu a urobí tomu druhému radosť, či práve vtedy keď je unavený, necítil radosť a spokojnosť?

 

Pieseň: Anjeličku speš

 

Báseň: (Vítaj, drahý Ježiško)

K Ježiškovi k jasličkám,

prichádzajú dietky,

o Ňom vravia mamičkám,

za Ním túžia všetky...

 

To najkrajšie, čo majú

Jemu vďačne nosia,

srdiečka mu núkajú,

o pokoj ho prosia...

 

Vítaj, drahý Ježišku,

vítaj medzi nami,

odvtedy čo ležíš tu,

svet je požehnaný.

 

Pokoj pravý ponúkaš,

ľuďom dobrej vôle,

cestu k nemu nám ukáž,

daj milosti svoje...

 

Viac jak všetko na svete

chcem vždy ľúbiť Teba,

žiť chcem zbožne a sväte

k Tebe prísť do neba...!

 

Komentár: Boli v tom kraji na poli pastieri, ktorí v noci strážili svoje stáda. Zrazu zastal pri nich anjel Pánov a sláva Pánova ich ožiarila, takže sa ich znocnil veľký strach. Ale anjel im povedal: „Neboj sa! Hľa, zvestujem vám veľkú radosť, ktorá platí všetkému ľudu, lebo sa vám v meste Dávidovom narodil Spasiteľ, Mesiáš a Pán!“

Mária a Jozef sú prví z ľudí, ktorí prežívajú radosť, keď sa spojilo nebo so zemou. Lebo len oni v tejto chvíli vedia, čo v tomto Dieťati dal Boh svetu. Ale Boh prišiel pre všetkých. A tak i táto radosť má patriť všetkým. A nebo sa postaralo, aby sa o tom dozvedelo celé spiace ľudstvo. Anjel prichádza k pastierom a budí ich. A tak radosť jedného sa stáva radosťou všetkých. Táto radosť sa však aj dnes má hlásať tomuto spiacemu svetu. Ale Boh nepoužíva na to anjelov – ale Teba drahý otec a matka. Si poslom pre svoje dieťa. Boh ťa posiala, preto nemaj strach. Zostaň vždy verný tomuto poslaniu. Tvoje dieťa je teraz tu. Máš z toho radosť? Aj tá nech je odmenou.

 

Pieseň: Pastieri vstávajte

 

Báseň: (V Betleheme)

Čo sa to deje v Betleheme,

za mestom, kde sa ovce pasú?

Jasanie, spevy, neba, zeme,

zvestujú ľuďom radosť, spásu!

 

Z neba sa vlny svetla lejú

anjeli zlietli nad košiare,

slávnostné piesne znejú,

pastieri nôtia na fujare.

 

Ponáhľaj sa, pastier, ku jasličkám,

pokloň sa Bohu – Jezuliatku,

nešetri bozky jeho líčkam,

pozdrav aj jeho svätú Matku.

 

A poďme všetci do jedného,

nech nikto bokom neostane,

čaká aj na mňa biedneho

hoci sú prázdne moje dlane.

 

Pieseň:

 

Modlitba za rodičov:

Za moju najdrahšiu mamičku prosím.

Ona má tak Pane miluje, ako nikto iný na svete.

Za jej lásku sa chcem len láskou odplácať,

Pane sprevádzaj jej kroky.

 

Prosím aj za otecka.

Pane, daj mu sily, on sa o mňa stará,

vždy cítim ako ma hladí jeho teplá dlaň.

Splať mu všetko tu na zemi zdravím, šťastím

a pokojom vo večnosti.

 

Pieseň: Na slame na sene

 

 

Jasličková 024

Úvod: Čítanie z evanjelia Jn 1,1-18

(Číta sa zo zákulisa, doprovod hudbou.)

 

(Deti sedia za stolom, obďaleč v kresle spí babka, deti sú smutné zadumané.)

 

Komentár: Deti, máte radi otecka a mamičku? Istotne je Vám najlepšie doma. Veď máte sa s kým hrať, rozprávať a viete, že nič zlého sa vám nestane. Deti, však je pri mame a oteckovi  dobre? No nie je tak u našich kamarátov, na ktorých sa pozeráme. Sedia zamyslení, smutní a netešia sa na blížiace Vianoce. Doma sú len s babičkou, lebo ich mamička ochorela. Teraz leží v nemocnici a otecko  ju išiel navštíviť. Janko, Ivetka, Vierka a Darinka nemajú chuť na zábavy či hry, ale veľmi chcú pomôcť mamičke. Lenže ako? Čo myslíte ako môžu pomôcť? Keď tak pozeráme, zdá sa že babička zaspala a naši kamaráti sa radia. Deti! Chvíľku dajte pozor, sústreďme sa a uvidíme, kde nájdu pomoc.

Ivetka: No, Janko, Vierka, čo urobíme? Babka už spí. Chytro sa poraďme čo budeme robiť.

Vierka: Poumývali sme riad, upratali izby, poslúchli babičku, všetko sme urobili, čo nám kázal otecko. Čo ešte urobíme, aby mamička vyzdravela?

Darinka: Navarme jej zázračnú kašičku!

Ivetka: Ej Darinka, kdeže zázračnú kašičku. Takú nemáme, to nepomôže. Musíme urobiť niečo veľké, niečo super ohromné len tak pomôžeme mamičke.

Janko: Vraj veľké a super ohromné. Veď ste ešte malé. Veľké veci môžu urobiť len veľkí ľudia.

Vierka: Ale my sme už veľkí. Či babička nepovedala, že sme už ako dospelí, keď tak pekne pomáhame a poslúchame. A potom ešte povedala, že tým najviac pomôžeme mamičke i oteckovi.

Iveta: (Trochu pohliadne na babku.)

Veru babička má vždy pravdu. Aj minule keď sme prišli neskoro domov a mal vyť výprask... Čo povedala? Aby sme odprosili otecka a poďakovali sa Ježiškovi, že sa nám nič zlého nestalo.

Darinka: A ja som sa modlila najhlasnejšie.

Janko: Dobre, dobre. Ono to vždy dobre dopadne, keď nám poradí babička, ale teraz ju nemôžeme zobudiť. Veď sme už dosť veľkí a mamke chceme pomôcť sami, či nie?

Darinka: (vykríkne) Tak sa modlime k Ježiškovi, aby doniesol mamičke zdravie.

Vierka: Darinka. Veď sme sa už modlili a budeme sa aj pred spaním. Musíme urobiť niečo zvláštne. Niečo viac.

Ivetka: A ja som aj pri svätej omši veľmi myslela na mamičku.

Janko: Počkajte, počkajte. Už to mám. Darček. Vždy na Vianoce dostávame od Ježiška pod stromček nejaké darčeky. Poďme aj my vypýtať od Ježiška pre mamičku zdravie, ako darček.

Vierka a Ivetka: Čo? Pôjdeme vypýtať?

Ivetka: Ku Ježiškovi? Ale kam pôjdeme?

Vierka: A kde ho nájdeme?

Janko: Áno, pôjdeme, pôjdeme ku Ježiškovi. Veď viete, že sa narodil v Betlheme ako mamička nám to čítala v knihe čo sa volá Písmo sväté.

Darinka: Pôjdeme do Betlehema?

Vierka: Jasné. Všetci poďme do Betlehema. Veď to už je niečo veľkolepé.

Darinka: Ja už letím... (A rozbehne sa ku kabátom, ostatní sa budú dívať za ňou, len Ivetka nie.)

Ivetka: Počkajte, počkajte. Nemôžeme len tak odísť. Nechajme babičke i oteckovi odkaz, aby sa nestrachovali o nás.

Vierka: A čo im napíšeme?

Janko: Ja napíšem. (Začne vyťahovať papier a pero.) ... počkajte. No povedzte čo napíšeme?

Ivetka: Ideme hľadať Ježiška do Betlehema...

Janko:  A dopíšem, že sme hneď doma a donesieme mamičke nezvyčajný darček. (Deti dopíšu a idú sa obliekať.)

Vierka: Pst! Decká, musíme ísť veľmi potichu, aby sme nezobudili babičku. A Darinka, ty sa poriadne obleč.

Janko: Ja vezmem všetko potrebné. (Začne brať tašku a ideme. Všetci sa pomaly, potichúčky na špičkách uberajú preč okolo babky.)

Darinka: (Darinka sa zastaví a povie:) Ahoj babička, my sme veľkí cestovatelia. Aj Tebe niečo prinesieme. Tak ahoj.

(Po odchode detí zhasne svetlo, začne hudba, počas tmy zmena scén.)

Komentár: Deti už ste niekedy cestovali? Napríklad ku starým rodičom, na prázdniny, na výlety, alebo niekde inde. Že to bolo veľmi náročné a unavujúce? Ale keď prišiel koniec cestovania, určite ste sa tešili. Hlavne keď ste zistili, že vaša námaha a úsilie sa oplatili. Veď každý človek má radosť, ak príde do cieľa, ktorý si vybral.

Naši kamaráti ešte stále nie sú na konci, ešte stále putujú. Vybrali si krásny cieľ – Ježiša. A hľadať Ježiša, to je veľmi ťažké. No pre nás deti, ktoré ho trošku poznáme, to nie je problém. Vieme, že Ježiša môžeme stretať vo sv. omši, v modlitbe i v každom blížnom. Horšie to majú tí, ktorí Ježiša nepoznajú a nevedia nič o Bohu. Modlime sa za nich. A držme im prsty ako ja našim kamarátom, aby neustali, neklesali, ale vytrvalo kráčali stále vpred za Ježišom. Tak deti a teraz uvidíme, ako sa darí našim kamarátom na cestách.

(Deti sú v tme. Keď zasvieti svetlo, trochu kráčajú a zastanú.)

Janko: Počúvajte, nie ste unavení? Neodpočinieme si na chvíľu?

Ivetka: Dobre sadnime si trošku, veď to už nebude ďaleko.

(Všetci si posadajú, a potom z diaľky zaznie spev anjelov.)

Darinka: Čo to je? Počujete?

Ivetka: Ja počujem, akoby nejaký spev v diaľke.

Vierka: (Postaví sa a zahľadí.) To spievajú nejakí duchovia.

Janko: (Postaví sa a anjeli prídu bližšie.) To nie sú mátohy, ale anjeli.

(Anjeli prídu k deťom a obkolesia ich. Deti sa postavia.)

Anjel 1.: Deti, deti, kamže idete?

Janko: My ideme do Betlehema.

Vierka: Ideme k Ježiškovi, poprosiť ho, aby dal našej mamičke zdravie.

Anjel 2.: My tiež letíme do Betlehema. Ideme slúžiť nášmu Pánovi-Ježišovi. Budeme ohlasovať jeho narodenie a spievať mu.

Darinka: Ježiško je váš Pán? Ten malý Ježiško?

Anjel 1.: Áno, veď Ježiš je druhá božská osoba – Boží Syn. A Boh je stvoriteľom neba i zeme. On riadi všetko a je vládcom nad všetkým. Boh je naším nebeským Otcom, ktorý všetkých má rád.

Vierka: A z náboženstva vieme, že náš nebeský Otec poslal svojho Syna-Ježiša, aby nás spasil a vykúpil.

Anjel 2.: Výborne, správne si to povedala.

Anjel 1.: Mám radosť, že ste dobré deti, lebo Ježiško má rád dobré a poslušné deti a takýmto isto pomôže.

Janko: Ja sa chcem opýtať, či do Betlehema je ešte ďaleko?

Anjel 2.: Nie je to ďaleko. K Ježiškovi majú blízko vždy tí, ktorí plnia jeho príkazy, neubližujú druhým a zachovávajú si čistú dušu.

Anjel 1.: Vy tam pomaly dôjdete. No my už musíme ísť, lebo služba nás volá a Pán je na ceste. Držte sa deti a prajeme vám šťastnú cestu.

(Anjeli odchádzajú spievajúc, deti im kývajú.)

Ivetka: Ach, akí pekní sú tí anjeli. Tak poďme, aby sme tam čo najskôr došli.

(Zhasne svetlo, na chvíľku sa pustí hudba, dajú sa tabule.)

(Zastieti sa, hudba dohrá, deti prichádzajú ku smerovým tabuliam s nápismi Jeruzalem a Betlehem.)

Darinka: Janko, Ivetka, Vierka čo to je? Tam sú písmená. Čo je tam napísané?
Janko: Darinka, to sú tabuľky, čo označujú smer cesty.

Ivetka: A je tam napísané: Jeruzalem a Betlehem.

Darinka: To je dobre, aspoň vieme ako ďaleko ešte. Veď tam nie je napísané, koľko kilometrov do Betlehema.

(Zaznie zvuk trúbky, prichádzajú králi. Deti sa dajú dokopy.)

Baltazár: Zdravíme Vás, vznešení cudzinci. Môžem zvedieť kam putujeme v tento čas? Cestujete, len tak z rozmaru, či plníte nejaké vznešené poslanie?

Ivetka: Ideme do Betlehema k Ježiškovi. Chceme od neho popýtať darček pre našu mamičku.

Darinka: Ujovia a vy ste kto?

Baltazár: Ďakujeme za opýtanie vznešení cudzinci.

(Ukáže rukou na ostatných kráľov.)

Dovoľte mi predstaviť kráľov ďalekého východu: králi Melicher a Gašpar. Moje kráľovské meno je Baltazár.

Janko: Prepáčte králi. Vy idete tiež do Betlehema?

Gašpar: Nie vznešený cudzinec. My putujeme už veľa dní a nocí. V čase i nečase za hviezdou veľkého a mocného židovského kráľa, ktorý sa v tomto čase narodil.

Vierka: A kde sa ten kráľ narodil?

Baltazár: To práve nevieme. Hviezda – náš vodca sa razom stratila. Preto sme sa poradili a dohodli, že poputujeme do veľkého židovského mesta Jeruzalem a tam sa budeme pýtať.

Melicher: Popýtame sa múdrych ľudí, lebo chceme narodenému židovskému kráľovi vzdať poklonu. Tiež mu nesieme vzácne dary, hľa (Ukáže rukou.) zlato, kadidlo a myrha.

Baltazár: Vznešení cudzinci a vy ste počuli o tom židovskom kráľovi?

Deti: Nie, nič sme nepočuli.

Janko: My ideme za naším Pánom, veľmi dobrým priateľom, on je ako náš brat, ktorý nám pomôže. Možno pomôže aj vám.

Baltazár: Nie, my pôjdeme svojou cestou. Nech sú požehnané dni vášho putovania, aby sa vám nič zlého neprihodilo. By ste v pokoji došli do cieľa svojej cesty.

Gašpar: Ďakujeme vám vznešení cudzinci. Ostávajte v pokoji.

Ivetka: Aj my ďakujeme vám, milí králi. Sme radi, že sme vás stretli....

Vierka: Tiež prajeme Vám, aby ste toho židovského kráľa našli.

Janko: Dovidenia vznešení králi a šťastlivú cestu.

(Králi sa uklonia a odídu, deti hľadia za nimi.)
Vierka: Budeme prosiť Ježiška aj za týchto kráľov, nech im dá milosť, aby spoznali, kto je skutočný kráľ neba a zeme.

Janko: Neboj sa, nezabudneme na nich, ale teraz už poďme.

Darinka: Poďme, aby sme nešli vo tme.

(Svetlo zhasne, prichádzajú Jozef a Mária, svietia si sviečkou.)

Jozef: Neboj sa Mária. Do Betlehema nie je ďaleko. To nič, že je tma. Cestu poznáme dobre a ako tak vidím sme už blízko Betlehema. Ešte nejaký ten kilometer a vstúpime do mesta.

Mária: Jozef, dobre vieš, že ja sa nebojím. Len neviem, či nájdeme nocľah, keď ideme tak neskoro. A na sčítanie ľudí príde do Betlehema veľa pocestných.

Jozef: Mária, to je už moja starosť. Veď v Betleheme mám celú rodinu. Nocľah si ľahko nájdeme, keď je to  môj rodný kraj.

Mária: To ja nie pre seba. Len chcem, aby o Ježiška bolo dobre postarané. Hoci viem, že Všemohúci nás neopustí.

(Dôjdu k deťom, ktoré stoja vo tme. Jozef si na nich posvieti.)

Jozef: Aha, pozri Mária, nejakí cudzinci. Aj vy putujete do Betlehema sa zapísať?

Ivetka: Áno, mi tiež ideme do Betlehema, ale teraz stojíme, lebo nás zastihla tma.

Janko: Nemáme so sebou žiadne svetlo a nevieme, ako ďalej, aby sme nezablúdili. Tak sme zastali a z diaľky zbadali vaše svetlo.

Mária: Jozef, pomôžeme týmto cudzincom. Dajme im sviečku a budeme mať svetlo i my i oni.

Jozef: Máš pravdu. Pomôžeme vám zblúdilí cudzinci. Mám ešte jednu sviečku.

(Začne vyberať a podá deťom.)

Vierka: Ale veď mi nemáme peniaze, aby sme vám zaplatili.

Jozef: Nech sa páči. Vezmite si tú sviečku. Jej svetlo nech vám slúži a pomáha na ceste.

Janko: My však nevieme, ako Vám to odplatíme. Vy nás nepoznáte a možno sa už nikdy nestretneme.

Mária: Milí cudzinci. Prijmite tú sviečku ako dar dávaný s láskou a radosťou. Pročo by sme Vám nepomohli, keď to potrebujete? Veď láska v tomto nepozná hraníc. A zvlášť s chudobnými a núdznymi sa radi podelíme s tým, čo máme.

Ivetka: Tak Vám pekne ďakujeme. Ste takí dobrí. Škoda, že nie všetci ľudia sú takíto.

Jozef: No, v tom sa mýlite. Lebo v ľuďoch je tá krása. Každý človek stvorený na obraz Boží je dobrý a milý. Len ho treba prijať ako brata a odhaliť v ňom to dobro.

Janko: My už pôjdeme. Ešte vám poďakujeme! Keď sa stretneme, isto Vám to odplatíme.

Vierka: Musíme sa poponáhľať, lebo ktovie ako ďaleko je do Betlehema. Zatiaľ dovidenia.

Deti: Dovidenia a ďakujeme. (Odchádzajú.)

Jozef: Nemusíte utekať, lebo čochvíľa ste pred bránami Betlehema. Dávajte si pozor a šťastlivú cestu. My pôjdeme pomalšie, však Mária...?

(Zhasnú sviečku a odídu, zaznie hudba, pripravia sa pastieri.)

(Zasvieti reflektor, jeden z valachov leží pri vyhasnutom ohni, vojde bača, hudba dohrá.)

Bača: Hej pastieri, valasi, kde ste? Čo ste sa pod zem prepadli, či vás vietor odfúkol? Aha, ohnisko vyhaslo.

Valach 1.: (Zdvihne sa zo zeme.) Ej bača, to nie. My sve už všetci doma, len odpočívame sme veľmi unavení. Tak ťažký deň to bol. Ovce sa veľmi plašili. Boli strašne nepokojné. Ale sme sa okolo nich narobili, kým sme ich do košiara zahnali.

(Prichádzajú ostatní valasi a začínajú zapaľovať oheň.)

Valach 2.: Veru odvtedy, čo tu toľko pútnikov chodí hore-dolu, ovce sú čoraz nepokojnejšie. Nech to sčítanie ľudí už je za nami, lebo nám ovce poutekajú.

Valach 3.: Ešte dobre, že sem nedošli rímski vojaci. To by sme už dávno polovicu stáda nemali.

Valach 2.: Ale mali, veď takýto sú na nás krátki. Kdežeby nás oni hľadali po horách.

Valach 3.: Nás nie, ale teba, pri tvojej obratnosti by určite našli.

Bača: No Valasi. Vidím, valasi moji, že nie ste veľmi zvedaví, čo za novoty som vám z mesta priniesol. Viete, že pri takej kope ľudí a cudzincov ako je teraz v Betleheme, človek všeličo nielen kúpi a vidí, ale aj počuje.

Valach 3.: To sme zvedaví, bača, čo nového ste zažili. Veď chceme vás počuť... (Zahľadí sa do diaľky.) Len počkajte, vidím že voľakto sa k nám blíži. (Ukáže rukou na blížiace sa deti.)

Valach 1.: Ktože to k nám ide? Zdá sa, že sú to nejakí cudzinci.

(Deti prídu ku pastierom.)

Bača: Tak vitajte u nás cudzinci. Odpočiňte si na skromnom salaši.

Janko: Dobrý večer pastieri. Nechceli sme vás obťažovať, ale videli sme svetlo a počuli hlas, tak prichádzame k vám.

Bača: No, len poďte ďalej. Valasi, nanoste dreva a priložte na oheň. A vy cudzinci sadnite si. Porozprávame sa. Vy nám poviete, čo ste zažili na cestách a trošku ruchu zo sveta vnesieťe do nášho jednoduchého pastierskeho života. (Pastieri donesú drevo a všetci si sadnú.) No, posadajte si, nedajte sa núkať.

Valach 1.: A povedzte nám, cudzinci, kamže putujete?

Janko: My ideme do Betlehema, ale všetko sa udialo tak, že nakoniec sme došli k vám.

Bača: A z akého dôvodu putujete do Betlehema? Vari chcete splniť cisárovo nariadenie, že každý sa má zapísať v meste odkiaľ pochádza?

Ivetka: Nie, to nie. My ideme do Betlehema k Ježiškovi, chceme vyprosiť od neho darček pre našu mamičku.

Valach 1.: K Ježiškovi, kto to je? Ja takého v celom okolí nepoznám, hej vy ostatní, počuli ste o ňom?

Valasi: (Krútia hlavami.) Hm, nie.

Darinka: Vy ste nepočuli o Ježiškovi?

Vierka: Ježiš, náš Pán, je najlepší kamarát. On je Boh, ktorý prišiel na zem nás vykúpiť a spasiť.

Bača: Tak! Ja už viem, koho tí cudzinci hľadajú. Veď v písme je napísané, že má prísť Mesiáš, ktorý oslobodí židovský ľud od otroctva.

Valach 3.: Ja si spomínam, ako zákoníci vraveli, že Mesiáš má byť z kráľovského rodu. A kráľ Herodes sídli predsa v Jeruzaleme. Tí cudzinci hľadajú Ježia na nesprávnom mieste. On sa nemôže narodiť v Betleheme.

Bača: Počkaj. Počkaj bratku valach. Zdá sa mi, že tí cudzinci majú pravdu, lebo dnes sa mi prihodila takáto nezvyčajná vec, keď som bol za bránou Betlehema na ceste k salašu.

Valach 2.: No rozprávajte bača.

Bača: Výjdem Vám za mesto a už poriadny kúsok som prešiel keď tu zrazu na ceste predomnou sa objavili králi.

Všetci: Čo? Králi?

Bača: Hej. Po ceste šli traja králi. Jeden vznešenejší ako druhý. A to oblečenie. Výzor, tie dary, čo niesli, to vám bolo. Zastavili sa pri mne, pekne sa pozdravili a rozprávali sa so mnou ako rovný s rovným. No, zrejme to budú nejakí dobrí králi.

Valach 1.: Bača a o čom ste hovorili?

Bača: Nuž králi sa ma pýtajú: Dobrý človeče, že kde je novonarodený židovský kráľ. Ja som odpovedal, že neviem. Oni na to: Jeho hviezdu sme videli na východe. Išli za ňou po cestách vo dne, v noci, až kým sa nestratila. Keď nevedeli kam ďalej ísť, tak išli do Jeruzalema opýtať sa kde sa narodil ten židovský kráľ, lebo sa mu chceli pokloniť.

Ivetka: A čo bolo ďalej?

Bača: V Jeruzaleme dal kráľ Herodes zvolať mudrcov a vykladačov zákona, ktorí zistili, že Mesiáš sa narodí v Betleheme. Veru, takto vraveli mi králi.

Valasi: Čože? Tu v Betleheme?

Bača: Takže preto králi putujú do Betlehema a pýtajú sa ma, kde presne sa narodil. Ja som im povedal, že som len chudobný pastier, ktorý je celý rok pri ovciach a veru nepočul som, aby sa tu narodil nejaký kráľ, nieto Mesiáš.

Valach 1.: Nuž to ste teda zažili, čo bača?

Bača: Keď som kráľom tak povedal, len sa pozdravili a šli do mesta. A vám, valasi moji som chcel toto vyrozprávať ako novinu.

Janko: Bača, valasi aj my sme tých troch kráľov stretli.

Ivetka: Tiež sme s nimi rozprávali, a tak isto nám hovorili, že hľadajú novonarodeného židovského kráľa, ktorého hviezda sa im zjavila.

Vierka: To bolo ešte na križovatke ciest. Oni išli do Jeruzalema a my do Betlehema.

Janko: Hej, tak to bolo.

Darinka: A po dlhej ceste, keď bola tma sme stretli jedného muža a ženu, čo nám dali sviečku.

Ivetka: Tá sviečka nám síce svietila na cestu, ale aj tak sme poblúdili.

Janko: Nie, nepoblúdili sme. Len sme nemohli nájsť cestu, lebo vietor nám sfúkol sviečku a keď sme tak išli a zbadali sme salaš prišli sme k vám opýtať sa na cestu.

Valach 2.: Cudzinci spomínali dvoch pútnikov, muža a ženu. Ja som takýchto dnes tiež stretol. Keď som zaháňal ovce akosi sa splašili a keby mi ten muž nebol pomohol, veru by sa rozutekali. Potom sme si na chvíľu sadli a rozprávali sa.

Bača: Rozprával si s nimi: Čo to boli za ľudia?

Valach 2.: Ten muž mi vravel, že je tesárom v Nazarete. Spolu s manželkou Máriou, ktorá bola v požehnanom stave, prišli do Betlehema dať sa zapísať. Ale boli takí zvláštni. Človek im len pozrel do tváre a mohol vidieť samú dobrotu. Takýchto ľudí som ešte nestretol

Ivetka: Istotne to boli tí istí, ktorých sme aj my stretli.

Janko: A kam išli? Kde sú teraz?

Valach 2.: Nuž teraz budú v maštali, kde dávame na zimu zvieratá. Tam som ich poslal.

Bača: Čože? Ty si ich poslal do maštale? Ženu v požehnanom stave? A to v Betleheme sa nenašiel ani kúsok voľného miesta pre nich?

Valach 2.: Len si predstavte. Prišli do mesta, kde majú aj rodinu, ale nikto v žiadnom dome ich nechcel prijať. Ako im vraveli, pochodili skoro celý Betlehem, klopali, pýtali sa, prosili, ale všetko márne. Nikto im neposkytol príbytok. Tak sa potom vybrali za mesto niečo pohľadať a stretli mňa.

Bača: Počúvaj, a prečo si ich nevzal k nám na salaš?

Valach 2.: Aj som ich volal, pekne pozýval, ale oni nechcelí ísť. Keď nechceli ísť sami nechal som ich tak.

Vierka: Je to smutné, keď sú ľudia takí bezcitní, že si nevšímajú iných a nechcú pomôcť.

Bača: To máte tak, sú ľudia, čo myslia len na seba žijú len pre seba. A každý sebec sa tak uzavrie, že pre druhého nemá ani kúsok miesta v srdci. Taký človek nevie byť šťastný ani v rodine, ani medzi priateľmi.

Vierka: My takí nechceme byť!

Darinka: Janko, Ivetka, Vierka, pôjdeme sa pozrieť do maštale?

Ivetka: Čo ja viem?

Vierka: Veď môžeme ísť pozrieť a navšíviť tých pútnikov.

Bača: Ale cudzinci, kam by ste chodili. Ostaňte u nás, prenocujete, odpočiniete si a ráno sa uvidí, kam pôjdete. Veď miesta je tu dosť.

Janko: Nie statoční pastieri, nezostaneme. My radšej pôjdeme do Betlehema. Len nám ukážte cestu. Máme svoj cieľ a chceme byť najskôr pri Ježiškovi.

Bača: Tak cudzinci, robte ako ste sa rozhodli. Nebudeme vás prehovárať. Dám vám valacha a ten vám ukáže cestu. Nech každý deň vášho života je radostný a šťastný a ostávajte v pokoji.

Janko: My vám ďakujeme a Boh nech žehná vašu prácu.

Vierka: Radi budeme na vás spomínať, ako dobre sa nám sedelo pri vašom ohni. Dovidenia.

(Deti odchádzajú a hovoria.) Dovidenia a ďakujeme.

Valasi: (Mávajú za nimi.) Šťastnú cestu.

(Keď deti odídu, pastieri si posadajú.)

Bača: Nuž valasi moji, viete, čo je najlepšie na týchto cudzincoch?

Valach 1.: Nie bača nevieme.

Bača: Že majú cestu po ktorej kráčajú, až kým nedôjdu do konca. Tak je to správne. Človek nemá nikdy zastať na polceste.

Valach 1.:Veď aj my máme svoju cestu. Každý deň za ovcami, hore dole a naspäť do košiara.

Bača: Máš pravdu. Ale teraz si poďme ľahnúť. Všetci sme ukonaní a zajtra nás čaká nový deň. Tak zahaste oheň, ide sa spať.

(Zahasia oheň, lahnú si a znasnú svetlo.)

(Je tma počas ktorej sa pripraví scéna maštale.)

Komentár:Deti, čo myslíte, sú už naši kamaráti v cieli? Je koniec ich putovania za Ježiškom: Videli sme že stretli anjelov, kráľov, dvoch pútnikov, boli u pastierov, ale Ježiška ešte nenašli. To máte tak ako v hre na slepú babu. Deti, hrali ste sa už na slepú babu? Vieme, že slepá baba, hľadá a chytá druhých, no ťažko niekoho nájde, lebo nevidí. A viete, že dnes je vo svete mnoho ľudí, ktorí sú ako slepá baba? Chcú nájsť Ježiška a vôbec nevedia, že on je tak blízko, že on má miesto v srdiečku každého jedného z nás.

(Zasvieti svetlo.)

Komentár: Deti, vidíte? To je už koniec putovania našich kamarátov. Zatiaľ oni chodia po Betleheme, v malej maštaľke za mestom pestún Jozef a Panna Mária opatrujú najvzácnejší dar nebeského Otca – malého Ježiška. Sú tu aj naši známi: anjeli spievajú, králi vzdávajú poklonu i pastieri sa tešia a všetci: všetci sa radujeme z príchodu bohočloveka na zem.

(Prídu deti.)

Aha! Naši kamaráti už prichádzajú a akí sú prekvapení. Ešte chvíľu vydržme, ako to skončí, a potom sa všetci k oslave nášho Pána – Ježiša.

Janko: No, konečne sme už došli. Ale pozrite, čo to vidím? Pozrite, kto je pri Ježiškovi?

Ivetka: Veď to sú traja králi a akí sú šťastní.

Janko: Aj pastieri sú tu. To je radosť ich znova vidieť.

Vierka: Vidíte a tí pútnici, čo nám dali sviečku, veď to boli Jozef a Mária.

Darinka: Tak poďme k nemu. Poďme k Ježiškovi.

Ivetka: Počkajme ešte. Teraz sú pri ňom králi a niečo hovoria.

Janko: Dobre, počkáme a pôjdeme prosiť Ježiška až po kráľoch. Aj tu boli prví.

(Deti sa postavia na bok, hovoria králi.)

Kráľ 1.: Ježiško – ty večný vládca neba i zeme, náš kráľ. My nehodní prichádzame s otázkou: Či prijmeš náš dar?

Kráľ 2.: Pozri, prinášame Ti zlato, kadidlo i myrhu vzácnu, no to nie je poklad najlepší, najkrajší či najdrahší. Ten poklad pravý a skutočný je uložený v nás, v našom srdci.

Kráľ 3.: Preto s poklonou a darmi seba samých ti dávame, prijmi služobníkov svojich láskavo. Tiež nechceme, aby to bolo iba dnes, ale stále...

Kráľ 1.: Ježiško – naše myšlienky, slová, naše práce, skutky, to všetko navždy patrí Tebe. Lebo už tu na zemi chceme vytvoriť nebo, v ktorom našim vládcom si ty –

Všetci: Betlehemské dieťa – Ježiš.

(Králi sa uklonia a odídu, pristúpia deti.)

Janko: Ježiško, náš priateľ najlepší. My veľkú prosbu k tebe máme. Daj našej mamičke zdravia a sily, aby sme sa s ňou ešte dlho tešili. Pre seba necheme nič, len do hriechu neupadnúť a v tvojej milosti žiť.

Ivetka: Prosíme aj za otecka. On okrem práce sa stará aj o nás. Udeľ mu štedro z darov milosti, aby každý deň prežil s nami v radosti.

Darinka: Ja prosím za našich starých rodičov, nech radosť majú z nás ako z dobrých vnukov.

Vierka: Ježiško – aj za kamarátov a všetkých ľudí, čo sme stretli ťa prosíme. Aby oni v tebe, našom pánovi pokoj a pravú radosť našli.

Jozef: Janko, Ivetka, Vierka, Darinka. Máme z vás veľkú radosť. Už vieme, že nie ste cudzinci, ale dobré a poslušné deti. Lebo vy nielen si vždy splníte svoje úlohy, ale sa snažíte vo všetkom pomáhať svojím rodičom. A ja vám prezradím veľkú vec: také deti Ježiško má veľmi rád a vždy im pomáha.

Mária: A nielen Vám deti. Ale Ježiš pomáha aj všetkým ľuďom. Každému čo je dobrej mysle, pevnej vôle a o pomoc prosí. Len nesmieme zabudnúť na hlavné pravidlo, ktoré nám pomáha na životnej ceste, aby sme nezabúdali. To pravidlo znie: Milovať budeš Boha z celého svojho srdca a blížneho ako seba samého. To je hlavný príkaz nám daný. Kto ho dodrží, odmenený bude večnou slávou.

Jozef: Teraz, kamaráti naši, spokojne môžete ísť. Doma na vás čaká otecko a mamička.

(Obráti sa k deťom v hľadisku.)

My tu máme veľa detí, čo by Ježiškovi chceli tiež niečo povedať. Poďte bližšie a nebojte sa. Ježiško už na vás čaká.

 

Pieseň:

 

Básne: (Detí.)

 

 

Jasličková 025

(Hudba ...)

 

Na lavičke vlakovej stanice sedí starček a číta noviny. Za ním sa objaví chlapec a celý udychčaný si sadne na okraj lavičky. Je očividne zachmúrený, smutný ... Nervózne kýva nohou a hlboko si vzdychne. Starček ho chvíľu pozoruje a potom si prisadne k nemu bližšie. Prihovorí sa mu.

Starček: Stalo sa ti niečo?

(Chlapec trhne hlavou na znak hnevu a otočí hlavu na opačnú stranu. Z očí mu srší hnev.)

Paľko: A čo vás do toho? Aj tak ujdem z domu.

Starček: Ujdeš? A prečo? Ublížil ti azda niekto?

Paľko: Áno! Všetci!

Starček: Ale, to hádam nie!

Paľko: Áno! Sestra mi nechce požičať pastelky. Ona teraz dostala nové a ja nemám nijaké! ....

Starček: Preto by si mal utekať?

(čuduje sa starček)

Paľko: Aj babka ma vyhnala z kuchyne. Bol som hladný. Chcel som si zobrať pečenú buchtu a ona sa na mňa zahnala utierkou a zakričala za mnou, že som fagan.

Starček: Nič si z toho nerob. Babka má určite veľa práce a nechcela, aby si jej pri

príprave obeda zavádzal a ...

Paľko: Nikomu na mne nezáleží - (skočil mu chlapec do reči) - Nikto ma nemá rád.

Starček: To nie je pravda. Aj babka i tvoja sestra ťa určite majú radi, len im to teraz nevyšlo .. Ale predovšetkým ťa určite má rád sám Ježiš. A on ti to všetko, ba ešte i viac môže vynahradiť.
Paľko: Ježiš? (čuduje sa chlapec a trochu sa zmiernil) Ako to viete?

Starček: Poznáš Ježiša? Vieš, kto to bol? A vlastne ešte je?
Paľko: Nie! Kto je to? Rozprávajte mi o ňom.

Starček: Nuž dobre. Ale to je dlhé rozprávanie ... Počúvaj teda veľmi dobre. Poviem ti najprv, ako prišiel malý Ježiš na svet. Dobre? (chlapec sa usmeje a je pripravený počúvať)

Starček: V Nazarete, v milom a úhľadnom mestečku, žilo v jednom skromnom domčeku veľmi čnostné dievča, menom Mária. Jej rodičia, Joachim a Anna ju mali veľmi radi. Vždy ich pekne poslúchala a nikdy nebolo od nej počuť ani tú najmenšiu lož. Už od malička bola veľmi dobrá a všetky okolité mamičky hovorievali svojim deťom: "Buďte dobré a nábožné, ako je Mária." Každý si všimol, že v Máriinom srdci prebýval Boh mimoriadnym spôsobom. Mária sa veľa modlievala.

 

Pieseň: Mladá deva ...

 

(Scéna - Mária sa modlí. - počas starčekovho rozprávania)

Starček: Často cez deň prerušila robotu, aby okolo nej panovalo ticho. A vtedy, s tichým a pokojným srdcom si pripomínala všetko, čo sa kedysi naučila o Pánu Bohu. Myslela na slová, ktoré povedal kňaz v dome Božom. Vedela, že Boh prisľúbil poslať kohosi, aby spasil ľudí. Vedela, že Syn Boží príde na zem, aby doviedol ľudí k Bohu, ktorý je našim Otcom. Mária o tom premýšľala a modlila sa. Prosila Pána Boha, aby čo najskôr poslal ľuďom svojho Syna. Jedného dňa, keď sa Mária práve modlila, Boh poslal k nej z neba anjela Gabriela. Predstavil sa jej a takto ju pozdravil:

(Prichádza anjel k Panne Márii)

Anjel: Zdravas, milosti plná, Pán s Tebou!

Starček: Mária sa tomu veľmi zadivila. Ale anjel pokračoval.
Anjel: Neboj sa Mária. Našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho Otca Dávida a jeho kráľovstvu nebude konca

(Lk 1,30-33)

Mária: Ako a to stane, veď ja muža nepoznám?

Anjel: Duch Svätý zostúpi na teba a moc najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa sa bude volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná. Lebo Bohu nič nie je nemožné. (Lk 1,35-37)

Mária: Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.

(Anjel odchádza zo scény, po krátkej chvíli odchádza Mária)

Paľko: A čo bolo potom? Naozaj sa narodil?

Starček: Naozaj!

Keď sa blížilo jeho narodenie vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. A tak sa všetci šli zapísať, každý clo svojho mesta. Vybral sa aj Jozef s Máriou z Nazareta do Betlehema. Je to dedinka neďaleko Jeruzalema. Cesta trvala 4 dni. Len čo došli do Betlehema, Jozef sa začal dopytovať a hľadať izbičku, kde by sa uchýlili na pár dní. Ale už všetko bolo obsadené. Nikde sa nenašlo miesta. Ukázali im však na jednu jaskyňu, kde by sa mohli ubytovať. Bola používaná ako maštaľ. Boli v nej aj jasle, z ktorých žral dobytok. Bolo v nich plno slamy. A tam sa narodil Ježiš - ako Láska.

(Scéna -Betlehem)

 

Pieseň: Mesto spí...

 

Starček: A predsa, i keď sa narodil tak ďaleko od ľudí, predsa ho každý našiel, kto chcel.

Paľko: Dobre ujo! Aj ja ho nájdem. Neviete, ktorým vlakom sa tam dostanem? Vy tam náhodou nejdete?

Starček: Aj ja idem. (usmial sa starček) Idem ku dcére. Cez Vianoce budeme spolu. A pôjdeme i s deťmi - pokloniť sa malému Ježiškovi.

Paľko: Môžem ísť s Vami?

Starček: A čo tvoja babka, mama, otec, sestra? Budú ťa hľadať

Paľko: Nebudú. Im chýbať nebudem.

Starček: Ale nehovor tak. Musíš vedieť zabudnúť na každú urážku i hnev. Ježiš preto prišiel na svet, aby nás naučil odpúšťať svojim bratom a sestrám. Toľko je zla, hriechu, nepokoja a nenávisti medzi ľuďmi ... Preto Ježiš znovu, rok čo rok, ako pred 2000 rokmi, prichádza znova k nám, aby nám priniesol Lásku, zmierenie a Pokoj. A predovšetkým, aby sa narodil v našom srdci. Len vtedy sa z nášho srdca môže vytratiť hnev a nenávisť. Skôr, ako sa vyberieš hľadať Ježiša, vráť sa domov, ku svojej sestre a ku svojej babke. Zabudni na to, čo ti povedali, ako ťa okríkli a skús sa k nim priblížiť láskou akú žila Mária a Ježiš a skús použiť slovíčko "prosím" k tomu, čo od nich chceš. Uvidíš, že to slovíčko má zázračnú moc. Tak objavíš Ježiša v srdciach svojich blížnych a objavíš ho predovšetkým vo svojom srdci.

(Starček sa postaví, pohladí chlapca po líci, dá mu krížik na čelo a odíde - chlapec zostane sám a chvíľu premýšľa - potom sa rozhodol)

Paľko: Chcem ísť do Betlehema, ale i tak nemám peniaze na vlak. Musím sa vrátiť domov. Skúsim to s tým "zázračným" slovíčkom, ale keď ma ten dedko oklamal ...

(Vstane o odchádza domov. Nájde sestru Olinku pri stole ako si maľuje obrázok, nesmelo si prisadne k nej s úsmevom na tvári.)
Olinka, požičaj mi prosím ťa pastelky, aj ja by som si chcel maľovať.
(Olinka sa zadiví nad tou zmenou a aj ona zmení svoju reakciu)

Olinka: Ale pravdaže. Tu máš všetky. Ja som sa už dosť namaľovala.

(Posunie mu všetky pastelky a Paľko sa šťastne usmeje, že mu to vyšlo. Obráti
sa na starkú, ktorá si už spokojne vyšíva a má pred sebou tanier s pečenými buchtami)

Paľko: Starká, som hladný! Môžem si, prosím ťa, zobrať aspoň jednu buchtu?

(Starká zdvihne oči od vyšívania a povie:)

Starká: Ale pravdaže. Všetky sú tvoje.

(Paľko sa od radosti pusti do jedenia. Myslí si:)

Paľko: Ten starček mal pravdu. Taký som šťastný. Všetci ma tu majú radi a dajú mi všetko, čo chcem. Aké je to jednoduché. Stačí použiť jedno slovíčko. Alebo, žeby to všetko zmenil ten Ježiš? Pôjdem za ním. (Zaumienil si a uložil sa spať. Unavený rýchlo zaspal. Zhasne svetlo. Dej pokračuje ako Paľkov sen - sníva sa mu, že cestuje do Betlehema. Príde na stanicu, kde sa pred tým stretol so starčekom.)

Na stanici -

Hlas: Vlak do Betlehema, s odchodom 15⁴⁵, je pristavený na druhej koľaji. Prosím, nastúpte.

(Zvuk vlaku - svetlo sa rozsvieti. Paľko sa už obzerá a hľadá ...)

Paľko: Tak, tu by to niekde malo byť. Maštaľka, jasle, Ježiško. Tak mi to hovoril ten dedko.

(Prichádza ku Betlehemu, ale ten je prázdny. Len si lám pastierik sedí a
vyhráva na flautičke. Paľko sa mu prihovorí.)

Paľko: To je to miesto, kde sa narodil Ježiš?

Pastierik: Áno! Ale to už bolo pred 2000 rokmi. Keď vyrástol, odišiel medzi ľudí a tí ho zajali a ukrižovali. Keď vstal zmŕtvych, vrátil sa do neba. A teraz je medzi ľuďmi ako Božie Telo a v srdciach našich bratov a sestier. Tam ho teraz hľadaj. Tam ho nájdeš.

(Pastierik odíde, svetlo zhasne - Paľko sa prebudí a posadí sa na posteli, pretrie si oči.)
Paľko: Ach, veď to bol sen . . .

(Vstáva a vyberie sa von. Stretne ľudí, ako idú do kostola. Ide s nimi. Príde ku jasličkám, kde nájde svojho starčeka s vnúčatami. Kľakne si ako ostatní.)

 

Básne a piesne Ježiškovi:

 

 

Jasličková 026

Úvod: Zvonia zvony.

 

Pieseň: Nesiem vám noviny, počúvajte...

 

Rozprávač: V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Qirínius. A všetci sa išli zapísať každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z Galilejského mesta Nazareta do Judei, Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať: s Máriou svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave.

 

Pieseň:: Príde, príde náš Spasiteľ...

 

Dej: (Jozef s Máriou prechádzajú Betlehemom a klopú na dvere domov. Nik im však neotvára. Zaklopú na dvere bohatého hospodára.)

Hospodár: Neotváraj žena!

Žena: Ak sa k nám niekto vybral v túto hodinu, naisto nie z dlhej chvíle.

H: Má sedieť, doma v takom nečase.

Ž: Čo ak potrebuje pomoc?

H: Tak nech ju hľadá inde! Mám dosť. vlastných starostí.

Ž: Čo ak prichádza s dajakou správou?

H: Tak nech s ňou počká do rána!

Ž: Môže to súriť.!

H: Tak teda otvor, keď si taká zvedavá.

Jozef: (Klope ďalej, žena otvorí.) Pán s tebou žena! (fúka vietor)

H: Nech nestojí medzi dverami! Fúka na mňa.

Ž: Vojdite!

J: Pán s tebou hospodár!

H: Po čo si prišiel?

J: Kladám nocľah.

H: (Smeje sa.) Ty si myslíš, že dajaký zoženieš? Mesto je plné kadejakých tulákov. A ktovie či prichádzajú v dobrom. A kto si pustí neznámych cudzincov pod strechu?

J: Nie som tulák. Idem z Nazaretu. A tam by vám každý potvrdil, že sa živím statočne tesárčinou.

H: A tak si prečo nezostal doma? Pri svojom remesle?

J: Či nepoznáš rozkaz cisára Augusta, podľa ktorého sa majú všetci obyvatelia dať zapísať v dedinách a mestách, kde sa narodili? Opustil som Nazaret a prišiel do Betlehema, mesta Dávidovho, lebo pochádzam z jeho domu a rodu. H: No tak sa daj zapísať a choď si po svojom.

J: Mňa môžeš vyhnať do nečasu, ale nad ženou, čo je so mnou sa zľutuj.

H: Á, tak ty máš so sebou aj ženu?

J: Tvoj dom je veľký, naisto sa v ňom nájde pre ňu miesto.

H: Žena, odprevaď ho k dverám! Chcem pokoj a chcem spať!

J: Aspoň ty sa nad ňou zľutuj, žena! Tá, čo stojí za dverami, čaká dieťa.

H: Ty si sa načisto zbláznil?! Ty, tesár, alebo čo si to. A čo keď to dieťa privedie na svet v mojom dome? A potom by som sa vás len tak ľahko nezbavil.

Ž: Aspoň načas by ožil tento dom. Keď v ňom neplakalo moje dieťa, tak nech sa v ňom aspoň cudzie rozkričí.

H: Prestaň s týmito táraninami Nebudem už počúvať ani teba, ani jeho. Urob, čo som ti prikázal!

Ž: Tesár, zaklop na dvere susedných domov. Tam k vám možno budú milosrdnejší.

J: Temer všetky sme obišli. Aj v hostinci sme sa vypytovali na nocľah, ale nikde pre nás nemajú miesto.

Ž: Keď ste sa nedočkali pomoci od ľudí, možno k vám príde sama.

H: Nech už ide! Povedal som, že chcem spať

J: Dobrú noc, žena! Ž: Dobrú noc!

J: Dobrú noc aj tebe, hospodár! (Jozef odchádza, fúka vietor.)

 

Pieseň: Príde Kristus náš Mesiáš...

 

Ž: Prečo si ich neprichýlil? Bál si sa žeby ti z dačoho ubudlo?

H: Nemám na rozdávanie. V porovnaní s inými som chudobný.

Ž: Keď si ty chudobný, čo majú vravieť tí, čo nemajú ani kam hlavu zložiť a len o biedu sa medzi sebou delia. Ty máš veľký dom, v jedlách si preberáš. Na každý deň máš iný odev.

H: Ty, ty mi vyčítaš? Prišla si sem s prázdnou rukou a teraz si zo všetkého užívaš ako ja a ešte nie si ani vďačná. No tak choď za tými dvoma tulákmi, keď sa ti ich tak uľútilo! Ale sem sa nevracaj! Choď!

Ž: (Váha odísť.)

H: No čo stojíš, bojíš sa chladu, tmy? No tak sa vráť do tepla a do svetla, ale už mi nikdy nebudeš odvrávať. Rozumela si?

Ž: (Vracia sa.)

H: Nepočul som tvoju odpoveď.

Ž: Odteraz bude, ako ty prikážeš.

H: A teraz prilož na oheň a prichystaj mi lôžko na noc. Dnešný deň bol únavný. Ustal som. (Unavene sa naťahuje.)

 

Pieseň: Hľa zástup zboru anjelského ...

 

Ž: Vstávaj, muž môj! Vstávaj!

H: Čo ma budíš? Prečo nespíš?

Ž: Pozri, koľko je všade svetla! Akoby ani nebola noc.

H: Čo to táraš? Veď je už deň.

Ž: Nemôže byť deň, veď som si ešte ani neľahla. Nedalo mi spať a tak som si sadla k obloku. Vyzerala som tých dvoch úbožiakov čo hľadala nocľah. Aspoň dajaké jedlo by som im bola vyniesla.

H: Zasa začínaš? Nechcem o nich vo svojom dome ani počuť.

Ž: Miesto tých dvoch sa zjavilo prudké svetlo. Bola tma a v okamihu sa všade rozvidnelo.

H: V okamihu? V okamihu, zaspala si a zobudila si sa uprostred dňa (výsmešné).

Ž: Vravím ti, že je nanajvýš polnoc. Pozri, ohnisko ešte nestihlo vyhasnúť a nepriložil si naň dreva večer ani ty, ani ja.

H: Vyjdi predo dvere a tam si táraj o tej čudnej noc, koľko chceš. Ja ťa nebudem počúvať.

Ž: Už dávno som to mala urobiť. Možno by tá záhada už pre mňa nebola záhadou.

H: Chcem spať (ťahavo).

 

Pieseň: Aké to svetlo ...

 

Ž: Ách, či to videl svet!

H: Načisto si zbláznela? Nevrieskaj!

Ž: Aj ty budeš, keď uvidíš to čo ja. Poď rýchlo sem!

H:. No čo mám vidieť?

Ž: Pozri sa na oblohu!

H: Akoby bola v plameňoch.

Ž: Pre ňu, je tak jasno uprostred noci.

H: Pre ňu? Ja už ničomu nerozumiem. Možno obaja spíme a všetko sa nám iba zdá.

Ž: Nespíme! Obaja máme otvorené oči. Počúvaj!

 

Pieseň: Vstávajte pastieri...

 

Ž: Pozri na tamtých ľudí! Kam sa vybrali uprostred noci?

H: Pastieri. Moji pastieri (začudovane).

 

Pieseň: pokračovanie... (Prichádzajú pastieri.)

 

H: Prečo nie ste pri stáde? Čo ak sa mojim ovciam niečo stane? Zaraz sa k nim vráťte!

Bača: O stádo sa ty neboj! Ochránia ho tí, čo nás poslali pokloniť sa Božiemu dieťaťu.

H: O čom to hovoríte? Počúvať máte mňa a nie hocikoho, kto príde do cesty.

Pastier l.: Nebol to hockto, ale posol Boží. A povedal nám to čo má byť zvestované všetkým, že sa v meste Dávidovom narodil Spasiteľ, Kristus Pán.

Pastier.: Dlhšie nás už nezdržuj, hospodár! Treba sa nám náhliť na to miesto, kde sa ten zázrak stal.

 

Pieseň: Aký je to svit...

 

H: Čo nejdeš dnu, žena? Veď si bosá!

Ž: Ani ty nie si obutý.

H: No tak poďme dnu! Je noc a v noci treba spať a odpočívať. Ráno sa dozvieme, či pastieri vraveli pravdu.

 

Pieseň: Nad Betlemom ...

 

H: Žena?

Ž: Hm?

H: Spíš?

Ž: Ako by som mohla. Po tom všetkom?

H: Mal som ťa počúvnuť. Teraz by tí dvaja boli pod mojou strechou.

Ž: Neskoro banuješ. Našli si inde nocľažisko.

H: A čo ak je to Božie dieťa?

Ž: Možno máš pravdu.

H: Vyhľadám tesára a ženu! A ak sú to oni, presvedčím ich, že v mojom dome im bude najlepšie.

Ž: Neprijmú, čo si im raz odoprel.

H: Nedám sa len tak obrať o tú slávu. Predstav si, že sú v našom dome. Každý ukazuje a vraví: "Hospodárov dom je požehnaný. Prebýva v ňom Božie dieťa." A tých ľudí, čo by sa tu vystriedalo. Každý z nich by sa mi poklonil, lebo by som už nebol obyčajný človek. Patril by som medzi vyvolených. Aj moje hospodárstvo a vinice, by sa ešte viac zmohli. Nosili by bohaté dary a dačo by sa ušlo aj mne.

Ž: Nič z toho sa nestane! Tvoj dom zostane prázdny, lebo si doň neprijal tých, čo sa ti núkali.

H: Hm. Uvidíme, či máš pravdu!

Ž: Čo to robíš.

H: Idem!

Ž: Teraz? V noci?!

H: Nesmieme strácať čas. Podaj mi plášť!

Ž: Ale.

H: Nie ten! A neodvrávaj! Podaj mi tamten, čo je zdobený zlatom! Nech vidia, že im nenúka strechu nad hlavou hocikto. Keď ma uvidia v tomto plášti, nebude ich treba ani prosiť. Zažiada sa im blahobyt a spravia, čo budem chcieť.

Ž: Počkaj do rána! Čo ak sa ti v tom nečase niečo stane?

H: Ustúp z cesty žena! Na zbytočné reči nie je čas! (Odchádza.)

 

 

Pieseň: Pastieri...

 

(Fúka severák.)

H: Nože počkaj! Človek!

Č: Nechaj ma! Lebo ak raz zastanem, viac kroka neurobím.

H: Nenáhli sa tak! Nestačím ti.

Č: A, kto ti káže ísť za mnou?

H: Chcem sa ťa na niečo spýtať.

Č: Tak sa pýtaj!

H: Nevidel si muža a ženu s dieťaťom?

Č: Nikoho som nevidel. Nemám čas obzerať sa po ľuďoch.

H: Možno si počul mojich pastierov.

Č: Počúvam len svoje kroky. Tak sa mi zdá, že spomalili. Viem, že mi treba pridať do kroku. No, aj teraz, počuješ, ako pomaly udierajú o dlažbu? To preto, že ma zdržuješ! Choď si svojou cestou! Mne sa treba náhliť.

H: A kde máš domov?

Č: Zatiaľ nikde. Iba si ho hľadám.

H: Hm, ako ho môžeš nájsť, keď nepozrieš ani napravo, ani naľavo, ba ani pred seba? Iba do zeme pozeráš.

Č: Načo by som sa inam pozeral. Domov budem mať ta, kde ma zavolajú dnu, posadia za stôl a podelia sa so mnou o všetko, čo majú. Á treba sa mi náhliť ďalej. Ty si mi nič z toho neponúkol.

H: No a načo by som to robil? Veď si mi cudzí.

Č: Ľudia môžu byť k sebe ako rodní aj keď nie sú z jednej matky.

H: S tebou mám byť ako rodný brat? Hé, hé, veď sa len na seba pozri (smeje sa). Šklbáň! A ty sa chceš rovnať mne? Pánovi? Utekaj! Lebo keď ťa dostihnem, dostaneš, čo si zasluhuješ!

 

Pieseň: Do hory, do lesa...

 

(Počuť plač dieťaťa, žena stojí alebo čupí na ulici s dieťaťom v náručí.)

H: Žena, spíš? Počúvaj ma!

Ž: Nedá mi zaspať od zimy. Mne ani dieťaťu.

H: Vezmi si môj plášť a prikry sa ním.

Ž: Ách, nemôžem ho prijať. Mesto je plné úbožiakov. Kam by si prišiel, keby si každému dal toľko čo mne?

H: Ty nie si ako oni. Mala by si aj s dieťaťom sedieť v teplej izbe a nie sa krčiť na chodníku. A kde je muž čo ťa sprevádzal?

Ž: Z večera odišiel a ešte sa nevrátil.

H: A kde sú pastieri?

Ž: O akých pastieroch to vravíš?

H: No o tých, čo sa ťa vybrali hľadať. Žeby ťa nenašli? Alebo si chceli užiť? Odišli od oviec za zábavkami a mne narozprávali, že idú za tebou.

Ž: Naposledy som videla pastierov, keď hnali ovce na zimovisko

H: A veď vravím, že klamali ma. Vraj sa idú pokloniť tvojmu dieťaťu.

Ž: (Vyľakane.) A, prečo by sa mu klaňali? Prišlo na svet v chudobe a v chudobe z neho aj odíde. Takým sa nikto neklania. Ani pastieri, ani iní.

H: Dobre, ale tvoje dieťa nie je len také obyčajné.

Ž: Och. Plače, keď je hladné a spokojne zaspí, keď sa nasýti. Je ako všetky deti. Ničím sa od nich nelíši!

H: Prečo tajíš žena, že je vyvolené? Či by sa inak premenila noc na deň pri jeho narodení?

Ž: Keď sa moje dieťa rodilo, mesiac zašiel a obloha bola bez hviezd.

H: Hó, hó, ty sa ma bojíš? Neveríš mi? Tajíš pravdu, lebo som vás vo svojom dome neprichýlil. A, mali sme hostí, ale už odišli a v dome je zase miesto. Bude vám tam dobre. Poď so mnou!

Ž: (Vyľakane.) Nie! Nemôžem, musím tu čakať na muža.

H: A čo ak na teba zabudol? Do rána aj s dieťaťom celkom premrznete.

Ž: Mojej malej je pod tvojím plášťom teplúčko.

H: Malej vravíš?

Ž: Môjmu dievčatku!

H: A veď ty máš syna, nie dcéru!

Ž: Čakali sme syna, ale dočkali sme sa dievčatka, aspoň sa dožijem na staré kolená pomoci.

H: Ukáž mi ho!

Ž: Nie! V tom šere aj tak na ňu dobre nedovidíš.

H: Odkry plášť! A vráť mi ho!

Ž: Daroval si mi ho! Prečo ho chceš nazad?

H: Lebo nie si tá, za ktorú som ťa pokladal.

Ž: Nič som ti nezatajila. Povedala som ti o sebe pravdu.

H: Ak je pravdou, že na rukách máš dievča a nie chlapca, chcem plášť nazad!

Ž: Ach, zobudila by som dieťa.

H: Ak mi ho nedáš, zavolám stráž.

Ž: Vrátim ti ho, len čo chladná noc pominie.

H: Nebudem čakať. Stráže, hej stráže!

 

Pieseň:

 

H: Stráže, vezmite jej ten plášť!

Ž: Nie!

H: Je môj!

Ž: Chce obrať moje dieťa o tú trochu tepla, čo sa mu dostalo.

Strážnik: Odveďte toho zlodeja!

H: Bez plášťa neodídem! Opakujem: Je môj!

S: Plášť patrí tomu, kto ho má na sebe.

H: Chcete povedať, že dieťa nosí plášť ako dospelý?

S: Možno patrí jeho otcovi.

H: Ja som mu ho daroval.

Strážnik 2.: Iba blázon by daroval cudziemu taký plášť. Pozri zlatom vyšívaný, musel byť poriadne drahý, (ukazuje druhému strážnikovi).

S1: Ber sa s nami, ty nehanebník! Prac sa jej z očí! A ty sa neboj žena! Nedostane iný, čo patrí tebe.

H: Veď sa my ešte stretneme! Potom sa uvidí, kto je skutočný zlodej, potom sa uvidí!

 

Pieseň:

 

H: Kam ma to vedieš?

S: Za mesto. Tam ťa pustím, ak budeš rozumný.

H: To mám byť rozumný, keď ma obrali o to, čo je moje?

S: Ak ti ten plášť naozaj patrí, potom si boháč.

H: Pravdaže som!

S: No a pre boháča nestojí jeden plášť za reč.

H: Ani mne by nestál, keby mi nebola zima.

S 2.: Tak sa rýchlo ponáhľaj domov a tam sa zohrej! Ak ti môžem radiť, tej žene sa vyhni. Lebo ak ťa pri nej stráž ešte raz pristihne, trest ťa neminie.

S 1.: No čo stojíš? Utekaj!

 

Pieseň:

 

Rozprávač: Keď anjeli odišli od pastierov do neba, pastieri si povedali. "Poďme teda do Betlehema a pozrieme, čo sa stalo, ako nám oznámil Pán!" Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali.

 

Pieseň: Čas radosti, veselosti...

 

(Hospodár sa blíži k palácu. Počuť hudbu, reč hostí, spev.)

Sluha: Hej stoj, tam nesmieš!

H: Ty mi budeš rozkazovať, sluha pánovi?!

S: No, akýže si ty pán? Veď ani plášť nemáš, od zimy sa trasieš. Prečo nesedíš v teple doma?

H: Za Božím dieťaťom a jeho matkou som sa vybral. Naisto budú v tomto paláci. Inak by tu nežiarilo toľko svetiel a ľudia by netancovali od šťastia.

S: (Smeje sa). Nielenže si bedár, ale ešte aj blázon. Tancujú z dlhej chvíle a toľko svetla je tu preto, aby si videli pod nohy.

H: Zaveď ma k tomu dieťaťu. (prosebné)

S: Ku ktorému? V paláci sú tri a všetky spia.

H: Jedno z nich bude to pravé. Odnesiem si ho do svojho domu.

S: Čože, čo? Pane, pane! Chce vám ukradnúť dieťa. Chyťte ho! Zavolajte stráže! Strážeé!

Pán: Čo vykrikuješ sluha? Celkom si nám skazil zábavu. O akom dieťati to táraš?

S: O tom, čo vám chce ukradnúť tento tulák.

H: Ja nie som tulák! Bývam na druhom konci mesta a žijem tam v hojnosti.

P: Tak čo robíš v mojom paláci takto odetý a v túto nočnú hodinu?

H: Prišiel som po dieťa.

S: Vidíte, je to zlodej, ani sa tým netají.

P: Čo chceš s mojím dieťaťom?

H: S tvojím? Nič! Ale s Božím!

P: Čo by tu robilo?

H: Nerobte sa, že neviete! Hádam mi len nechcete navravieť, že Nebeský Otec by mu vybral chudobný dom? Váš palác je najhonosnejší v tomto meste.

P: To si myslím.

H: Božie dieťa musí byť tu! Ale môj dom si vybral Nebeský Otec pred vaším. Zaklopali najskôr na moje dvere. Až potom sa vybrali do vášho paláca, lebo som ich neprijal, ale teraz som si to rozmyslel.

P: Stráže odveďte toho úbožiaka! Všetko sa mu v hlave poplietlo.

H: U-u-urážať sa nedám!

S: Možno je hladný, preto vraví z cesty.

P: Odveď ho do kuchyne sluha! Nech sa mu dajú najesť! A potom za ním dobre zavrite bránu!

H: Bez dieťaťa ma odtiaľto nedostanete!

P: Tak tebe sa nepáči čo ti dávam? Chceš viac?! Nedostaneš nič! Stráže! Zaraz ho odveďte! Hudobníci hrajte!

H: Pusťte ma!

Strážnik: Nemykaj sa, lebo sa ti aj bitka ujde!

H: Oľutujete, že ste so mnou tak zaobchádzali.

Strážnik 2: Počúvaj, ten blázon vôbec nie je zábavný.

H: Ja že som blázon? Ja, ktorého všetci počúvajú na slovo?

Strážnik: Ha, ha. Tak potom musia byť ešte väčší blázni ako ty.

H: Nikoho nebudete urážať!

Strážnik 2: Už ani slovo! Nikto na teba nie je zvedavý.

Strážnik l: Tak ho treba priviesť k rozumu!

H: Čo to robíte? Prečo ma bijete? Prestaňte ma driapať! Nedriapte mi šaty, pozrite sú samý zdrap. (Strážnici ho vyhodia von a zakričia:) Šťastnú cestu blázon!

Starý človek: Čo tu robíš pred bránou úbožiak? Čakáš, kým ti otvoria? Tí nevedia čo je hlad a zima, od tých sa pomoci nedočkáš.

H: Nie som úbožiak!

SČ: Ale vyzeráš tak. Tu nemôžeš ostať.

H: Nestaraj sa do mňa! Viem, čo mám robiť.

SČ: Ako myslíš. Chcel som ti len dobre.

H: Kam ideš?

SČ: Kam ma tamtá žiarivá hviezda na oblohe povedie.

H: Ha, ha. Kam ťa už len môže priviesť hviezda.

SČ: K Božiemu dieťaťu, ktoré dnes o polnoci prišlo na svet.

H: Počkaj idem s Tebou.

SČ: Vedel som, že si to rozmyslíš.

H: Celé hodiny to dieťa hľadám. Dávno som mohol byť pri ňom, keby mi napadlo na oblohu pozrieť.

 

Pieseň:

 

H: Prečo si zastal starec?

SČ: Nevládzem ďalej. Nohy mi stuhli od zimy. Neposlúchajú.

H: Á, pravdaže stuhli, keď si bosý.

SČ: Žijem biedne, nemám na obuv.

H: Tvoja škoda. Ďalej musím ísť teda sám. Ó, ale kam sa podela hviezda? Pred chvíľou bola na oblohe a odrazu jej niet. Čo ak sme na konci svojej cesty, a preto zmizla?

SČ: Tu môže byť sotva koniec nášho putovania. Naokolo ničoho niet. Domu ani človeka.

H: Potom sa hviezda skryla.

SČ: Možno ťa nechce ďalej viesť.

H: A teba?

SČ: Pre mňa sa cesta skončila.

H: Neskončila! Obúvaj sa! Na!

SČ: Ty mi dávaš svoju obuv?

H: Myslíš si, že nevydržím trochu chladu?

SČ: Som biedny, ale iných do biedy neprivediem. Nechaj si svoju obuv a choď ďalej, možno sa ti hviezda znovu objaví.

H: A čo ak nie? Len sa obúvaj. Nech darmo čas nestrácame!

 

Pieseň:

 

SČ: Pozri, hviezda! Zjavila sa tam, kde sa nám stratila.

H: Ponáhľajme sa. Nesmie sa nám už stratiť!

 

Pieseň:

 

H: Čo zasa chce odo mňa tá hviezda, keď zastala?!

SČ: Dáva nám znamenie, že pod ňou je to miesto, čo hľadáme.

H: Nič nevidím, len zrúcaninu paláca kráľa Dávida.

SČ: Vojdime ta.

H: Nemusíme sa unúvať. Viem čo je tam. Pastieri susedovho stáda si v zrúcaninách urobili maštaľ pre statok a úkryt pre seba. O tomto čase už dávno spia.

 

Pieseň: Búvaj dieťa krásne...

 

H: Že by som sa mýlil? Aj ty počuješ ľudskú vravu?

SČ: Nielen počujem, aj vidím pastierov, o ktorých si vravel.

H: Poďme medzi nich. Nechce sa mi veriť, že by Božie dieťa, prišlo na svet v maštaľke ako najchudobnejšie dieťa.

SČ: Podľa tvojho rozprávania aj ty si aj nie si biedny. Tak prečo by nám Nebeský Otec nemohol dať v biede nekonečné bohatstvo.

H: Počkaj starec! Nemôžem ísť ďalej.

SČ: Ak od únavy nevládzeš, opri sa o mňa.

H: Síl mám dosť.

SČ: Tak prečo potom váhaš? Vari si podstúpil toľké útrapy len preto, aby si sa pred cieľom vzdal?

H: Naisto sú tam aj moji pastieri. A čo by povedali, keby ma zbadali?

SČ: Nechceš ku nim pristúpiť ubiedený a otrhaný?

H: Ešte by si pomysleli, že som sa prestrojil. Že sa vydávam za biedneho, aby som nemusel Božiemu dieťaťu nič darovať. Len vojdi medzi zrúcaniny sám starec. Zo mňa táto noc urobila zlodeja, bedára i blázna. Kto vie, akými nadávkami by ma počastovali moji pastieri.

SČ: Len preto nechceš ísť ďalej, lebo nemáš dar?

H: Pri svojom odchode som naň nepomyslel. Keby som tak mal pri sebe kožušiny z oviec, jemnú látku alebo ...

SČ: Nevyratúvaj! Nie imaním sa meria tvoje bohatstvo, ale dobrými skutkami.

H: Ach, v živote so nijaký neurobil.

SČ: A kto mi dal obuv, keď som bol bosý? Kto ma dvíhal, keď som padal? Kto mal pre mňa dobré slovo, keď som zúfal?

H: Aj tak, stále je toho dobra málo.

SČ: Nechaj na iných nech súdia, či je toho veľa alebo málo. Teraz poď medzi pastierov, spievaj s nimi Božiemu dieťaťu a ďakuj hviezde, že ťa k nemu doviedla.

 

Pieseň:

 

 

Jasličková 027

(hudba, počas ktorej deti vychádzajú zo sakristie, deti sa usporiadajú a do hudby sa začína čítať komentár)

Komentár: Milé deti!

Sme veľmi radi, že ste dnes prišli pozdraviť malého Ježiška spolu so svojimi rodičmi. Dnes už všeci vieme, že Ježiško sa narodil v chudobnej maštaľke, ale viete ako to bolo od začiatku? Asi by ste všetci o tom presne porozprávať nevedeli. Tak teda pozrime sa, ako to všetko vlastne bolo...

 

Pieseň: Poslal Boh anjela...

 

Anjel: Pozdravujem ťa Mária! Pán si ťa vyvolil, našla si milosť v jeho očiach a staneš sa Matkou Božiaho Syna.

Mária: A ako sa to stane?

Anjel: Duch Svätý zostúpi na Teba a mocou Božou naplnená, počneš a porodíš Syna a dáš mu meno Ježiš.

Mária: Nech sa mi stane ako si povedal, veď som služobnica Pána.

 

Pieseň: Keď anjel Máriu oslovil...

 

Komentár1: Mária bola šťastná, mala takú radosť, akú azda na svete nikto nemal. Veď práve Ona – chudobná – dostala tú milosť, hoci mnoho rodín čakalo, že z ich domu vyjde Syn Boží.

Komentár2: Áno, bola šťastná. Aj vy, keď ste šťastní, keď máte z niečoho radosť, nepotešíte ňou aj svojich rodičov, bratov a sestričky, nepodelíte túto radosť aj medzi svojich kamarátov? Určite áno...

Komentár1: Veď je to láska, tá láska, s ktorou sa aj Mária vybrala k Alžbete.

 

Mária: Buď pozdravená Alžbeta!

Alžbeta: Ach, Mária si to naozaj Ty, neklame ma zrak? Ó, akú veľkú radosť mám, že prichádzaš Mária. Do môjho domu prichádza Matka Spasiteľa. Požehnaná si, lebo si uverila, čo Ti Pán povedal ústami anjela a požehnané je Tvoje dieťa, ktoré sa má narodiť!

Mária: (Recituje Magnifikat, do ktorého sa vsunie hudba.)

 

Pieseň: Jozef a Mária...

 

(Počas piesne chodia po kostole a do toho sa rozpráva:)

1.hlas: Kto tam klope? Čo chcete?

2.hlas: Ja vás nepoznám. Choďte preč!

3.hlas: Dajte pokoj! Tu už niet miesta pre žobrákov!

 

Komentár: Teraz deti uvidíte s akou radosťou privítali Ježiška pastieri. Na betlehemskom salaši žijú pastieri: Fedor, Stacho a starý bača. Medzi seba pritúlili slepého Kuba. Tej noci prišiel na Kuba rad, jeho kamaráti spali a on strážil ovečky. Noc bola jasná, pokojná, všade bolo ticho, keď tu zrazu...

(pustí sa pieseň: Tichá noc.)

 

Kubo: Čo je to, čo sa robí? Počujete ten zvláštny spev? Zobuďte sa! Óch, aké to svetlo odrazu vzlietlo ponad nás. Vidíte tú žiaru? Bratia, vstávajte!

Stacho: Ale, to sa ti len zdá.

Kubo: Ale ja vidím krásnu ožiarenú tvár, vidím anjela. Bratia, veď ja vidím!

Fedor: Stacho, bača, vstávajte! Je to naozaj anjel!

Anjel: Neľakajte sa pastieri!

Stacho: Kto si?

Anjel: Som anjel Pánov a prišiel som Vám oznámiť, že sa Vám narodil v biednej maštaľke v Betleheme váš Spasiteľ – Kristus Pán.

Bača: Tak poďme bratia pokloniť sa nášmu novému kráľovi.

 

Pieseň: Hvizdička Betlehemská...

 

(Zo sakristie vychádza Panna Mária s Jozefom a Ježiškom, sadnú si a osvetlí ich reflektor a medzi tým prichádzajú pastieri.)

 

Starý bača: Ježiško, nemáme toho veľa, ale dáme Ti čo máme. Ja Ti dávam hrudku syra.

Fedor: A ja Ti dávam dva kožúšky z našich oviec, aby Ti nebola zima.

Stacho: Ja Ti dávam džbán mliečka, aby si nebol smädný.

Kubo: Ja som sa Ti, Ježiško, prišiel poďakovať za to, že vidím. Budem Ti povďačný až do smrti.

(Potom prichádzajú králi.)

Baltazár: Žeby sme už boli na mieste? Poďme sa pozrieť.

(Prídu k Jozefovi a Márii s Ježiškom.)

Baltazár: Hľa, ja Ti Ježiško prinášam zlato, lebo zlato krášli príbytky kráľov.

Melichar: A ja nesiem kadidlo, aby Tvoj dom príjemne voňal.

Gašpar: Ja prinášam myrhu – najdrahocennejšiu masť orientu.

Komentár: Tak poďme deti a pokloňme sa tomuto krásnemu dieťaťu. Či nie je to úžasné? Boh sa stal človekom, aby bol našim bratom, bol bohatý a vzal si maštaľ za svoj palác, aby sa všetkým pripodobnil. Tak poďme potešiť Ježiška.

 

Pieseň: Jak si krásne Jezuliatko...

 

Pásmo básní:

 

Poďme deti do betlema, spravme si púť maličkú

a v jasličkách Ježiškovi zaspievajme pesničku.

Zahráme mu na gitare, na husličky, na bubon,

aby videl Ježiško náš, aký vzácny je nám On.

 

Za ten spev a lásku k nemu, dá nám čo je potreba

a po smrti vovedie nás všetkých spolu do neba.

Poďme deti do Betlema, spravme si púť maličkú,

zavolajte každý svojho otecka a mamičku.

 

Báseň:

Ježiško náš drahý v chudobnej maštali, ach, prečo ľudia Ti miesto nedali.

Miesto Ti nedali jak patrí človeku, že si musel cítiť tú bolesť hlbokú.

Ty si sa zrodil nám Ratolesť maličká, vďaka Ti Mária Kristova Matička.

Že si nám zrodila Synáčka Božieho a že sa môžeme opierať o neho.

Dajže nám Ježiško v blízkosti Tvojej žiť a z lásky v Betleme Tebe sa pokloniť.

 

Pieseň:

 

Báseň:

Keď sa blížil štedrý večer, Ježiško mal poradu,

zavolal si anjelíkov, všetkých k sebe do radu.

Ponesieme na zem lásku, anjelíkom zvestuje,

nech každý tvor vo svete vie, jak ho Pán Boh miluje.

 

Rozpustili anjelíci páperové periny,

zasypali bielym snehom polia, mestá, dediny.

Anjelíkom potom kázal, ozdobiť zas stromčeky,

a pod stromky poukladať, všelijaké darčeky.

Vzdajte deti Bohu chválu, radujte sa Vianociam,

buďte dobré, poslúchajte, veď Ježiško prišiel k nám.

 

Báseň:

Ktože to tak krásne peje hlučným spevom,

i hviezdička jasne svieti nad Betlemom.

Ježiško je v jasliach, na slame tam leží,

a preto dnes k Nemu, kto môže beží.

Anjeli Mu pejú z najväčšej vďačnosti,

nech je večná chvála, Bohu na výsosti.

Čo Ježiško Tebe na Tvoj príchod dáme,

daj, nech sa za Tebou všetci ponáhľame.

Dnes Ježiško, túžba je nás všetkých ľudí,

darovať Ti srdcia, čo nám bijú v hrudi.

 

Pieseň: Anjel vedľa anjelíčka...

 

Báseň:

Ježiško, Ježiško tys úsvit ranný,

ty si sa narodil z prečistej Panny.

Prišiel si hriech nám zmyť, zahojiť ranu,

a tak nám otvoriť nebeskú bránu.

 

Sme dietky nevinné, však tejto zeme,

i tak ťa zo srdca poprosiť chceme.

Za Cirkev, ktorú si založil pre nás,

cez ktorú do neba všetkých nás voláš,

a tak nám pomáhaj prekonať boje,

lebo nič nemáme, všetko je Tvoje.

 

Báseň:

Príjmi moju prosbu, ktorú Ti tu skladám,

pri jasličkách Tvojich na kolená padám.

Na kolená padám, ruky svoje spínam,

ani za tie svety nešiel by som inam.

 

Tu sa cítim dobre, tu je miesto moje,

tu sa zavše spája, s mojím srdcom Tvoje.

Nech ľud tejto zeme, vždycky sa Ti klania,

hodným tak byť chceme Tvojho milovania.

 

Báseň:

V maštaľke v Betleme, jasné svetlo svieti,

predo dvermi stráž držia, strážci malých detí.

Búvaj, snívaj Ježiško o tom, čo ťa čaká,

chceš nás z moci vytrhnúť, pekelného draka.

 

Pieseň: Všetkých volá nás...

 

Báseň:

Do kostola v tento deň volám vďačné deti,

veď z nich radosť vianočná, tak blažene svieti

Ježiškovi ďakujú, že sa nám narodil,

láskou svojou celý svet, vonkoncom obrodil.

Sláva Ti mocný Bože, anjeli jasajú,

pokoj, lásku, zmierenie, nám ľuďom hlásajú.

Boh vás chce oslobodiť, od biedy a z hriechov

Vianoce a Betlehem bude Vám potechou.

 

Báseň:

Sniežik padá, štípe mráz, pod srieňom spia stromy,

anjel k jasliam volá nás, aj na vežiach zvony:

„Dietky, milé detičky, Boh-Spasiteľ je tu,

okrášlené jedličky, hlásia radosť svetu...

že Boh z neba prišiel k nám, vykúpiť nás, spasiť,

by sme mohli k výšinám, k nemu raz sa hlásiť...

Viera živá ku nemu na cestu nám svieti,

smelo staňme si k Nemu, jeden, druhý, tretí.

Srdcia naše i duše, iba jemu patria,

s ním sa spojme najužšie, všetci: sestry, bratia.

 

Pieseň: Sláva Bohu na výsostiach...

 

Komentár:

Tak ako milé deti, páčil sa Vám celý príbeh o Ježiškovom narodení?

(Deti: Áno)

Musím povedať, že aj mne. Verím, že ste už zažili veľa pekných vecí, alebo o nich počuli rozprávať. O chvíľu porozprávajte Ježiškovi pri jasličkách, keď budete prinášať svoje veľké dary pre neho – skutky milosrdenstva, ktoré ste konali počas celého Adventu, ako Vašu prípravu na príchod Ježiška.

Ešte skôr ako poprosíme pána farára o požehnanie v mene novonarodeného Ježiška, zaspievajme Ježiškovi ešte nejakú pieseň.

 

Pieseň: Šťastie, zdravie, pokoj svätý, vinšujeme Vám...

 

Požehnanie:

 

Pieseň: Choď zvestuj to po horách...

 

 

Jasličková 028

(hudba; deti vychádzajú)
Pieseň: Otvorte brány dokorán...

Uvádzač: Ale, deti, čo to spievate, veď Ježiško sa už predsa narodil. 
Dieťa 1: Áno ?! A kedy?
Uvádzač: Ak to chcete vedieť, tak počúvajte!

Pieseň: Dávno už minula doba...

Uvádzač: Deti, chcete aj vy vidieť malého Ježiška - vášho nového priateľa, ktorý vás nikdy nesklame?
Det: Áno!
D2: Vidíš aj Ty to, čo vidím ja? 
R: Áno. 
D2: A kto je to ?
R: To sú traja králi, ktorí sa idú pokloniť Ježiškovi. 
D3: Počkajme na nich, veď aj my ideme k nemu. 
(Príchod troch kráľov k deťom, pozdrav.) 
D4: Odkiaľ idete?
K3: Z ďalekého východu.
D5: Jé, to je ale dlhá cesta. Iste ste už veľmi unavení.
K2: To, teda áno, na ceste sme už veľmi dlho.
D6: Tak si trošku oddýchnite a porozprávajte nám o svojej ceste.
K3:Viete deti, keď sme pozorovali oblohu, zažiarila raz v noci jasná hviezda. Začali sme ju skúmať a zistili sme, že ohlasuje príchod nového Kráľa. Chceli sme Ho pozdraviť, a tak sme sa vybrali do Jeruzalema, lebo tam je kráľovský palác.
K1: Keď sme tam prišli a pýtali sa na nového Kráľa, kráľ Herodes, ktorý tam teraz vládne o ňom nič nevedel. Poslal nás teda ďalej na cestu, aby sme ho našli a poklonili sa mu a oznámili to všetko Herodesovi.
K2: Keď sme vyšli z Jeruzalema, znova sa nám ukázala hviezda a vtedy sme si zaspievali: "Hviezdička Betlemská" a šli sme ďalej, až sme stretli Vás, deti a to všetko Vám teraz porozprávali.
R: Dosť už bolo rečnenia, Ježiško nás čaká.

Pieseň: K jasličkám...

K2: Ježiško, prijmi od nás tieto dary.(od troch kráľov)
(Pásmo pesničiek a básničiek)

Báseň:

Poďte, deti, pobehnite, hračky chvíľu zabudnite, 
a uvidíte krásne čosi, dozviete sa nové veci. 
Na návštevu všetci spolu, zabehnite ku kostolu, 
až k oltáru dostavte sa, na jasličky pozrite sa! 
Jezuliatko krásne, drahé, vystiera k nám rúčky nahé. 
Hračky nemá, chudobné je, na srdiečku nás zohreje. 
Keď prídete, pokľaknite, očká k nemu pozdvihnite, 
rúčky zbožne poskladajte, modlitbičky oddávajte. 
Za to vaše navštívenie, pýtajte si požehnanie, 
pobozkajte jeho rúčku, pri odchode na rozlúčku.

Báseň: 
Ja som chlapček maličký ako malé vtáčatko,
spievať síce ešte neviem, ale mám srdiečko.
Tým srdiečkom maličkým ja Ježiška ľúbim,
že mu verný ostanem, jemu navždy sľúbim.

Báseň: 
Čo koho do toho? Ja Ježiška ľúbim!
Keď pôjdem na jarmok, voľačo mu kúpim.
Veselé srdiečko - to je pre Ježiška,
aby sa radoval v tých malých jasličkách.

Báseň: 
Preňho navarím, i postieľku pripravím. 
Poviem mu ja rozprávku o nezbednom kozliatku. 
Potom budem kolísať, aby mohol sladko spať. 
Tíško mu ja zaspievam, že ho veľmi rada má.

Báseň: 
Zajko, bojko okatý, má kožúštek strakatý. 
Ako hodváb ľahučký, kožúštek je tepľučký. 
Hopká, cupká po snehu, 
prediera sa dopredu.
Kde máš darček zajačik, nie je vidieť vôbec nič?
Nič to, nevadí, tak zajko tak vraví,
skrútim sa do klbôčka, 
a zohrejem Ježiška.
Všetci radosť mali, že zajačik malý, 
malý ako palček, Ježiškovi dal on seba - ako darček.

Báseň: 
Ó, môj strážny anjelíček, privej ku mne zlatý sníček,
zavaruj ma túto noc, nech ma chráni tvoja moc. 
Nech ma chráni Božia matka, veď jej náruč taká sladká,
nech ma chráni Ježiš sám, ja mu svoje srdce dám.
Modlitbičku končím krátku, ľúbim drahú Božiu matku.
Ľúbim taktiež Ježiška, šepkám mu to do uška. 
Ó, môj strážny anjelíček, privej ku mne sladký sníček.

Báseň:

Anjel trúbi, hviezda svieti, 
zvon už zvoní, ponáhľajte deti. 
Ku jasličkám ponáhľajte, 
dieťatku sa tam pokloňte, 
drieme na slame slabúčko, 
maličký náš Ježiško.
Ticho, tíško buďte, dieťatko nezobuďte, 
nech si ono pospinká, varuje ho maminka. 
Aj my tíško zaspievame, že Ťa veľmi radi máme. 
Srdiečka Ti ponúkame, Tebe celé z lásky dáme. 
Radostne nech anjel trúbi,
jasnejšie než hviezda svieti, 
nech len bije, 
zvon ten zvoní im z celej duše, 
spievame Ti, že sme celí Tvoji.

Báseň: 
Sniežik padá, štípe mráz pod srienkom spia stromy, 
anjel k jasliam volá nás, aj na vežiach zvony. 
Dietky milé detičky, Boh Spasiteľ je tu, 
okrášlené jasličky hlásia radosť svetu.
Že Boh z neba prišiel k nám, vykúpiť nás - spasiť, 
by sme mohli k výšinám, k nemu raz sa hlásiť. 
Viera živá ku nemu na cestu nám svieti, 
smelo staňme si k nemu, jeden, druhý, tretí.

Báseň: 
Dieťa 1.: Chýli sa slniečko za horský lém, 
na viečka Ježiška kladie sa sen.
Dieťa 2.: Matka ho ukladá v jasličky skrýš, 
bozká ho na líčko - "Ježiško, spíš?"
Dieťa 3.: Nespím má matičko nemôžem spať, 
dívam sa na toho, kto ma má rád.
Všetci: Srdcia naše i duše iba jemu patria,
s ním sa spojte najužšie, všetci - sestry, bratia!

Dievčatá: 
Povedz sniežik čistú pravdu, 
čistú pravdu povedz mi! 
Či si býval s hviezdičkami 
a či v nebi s anjelmi.
Chlapci: 
Bavil som sa s hviezdičkami 
na nebíčku veselo, 
ale dole s detičkami 
zahrať sa mi zachcelo.
Dievčatá: 
Anjelíci nemeškajú 
už ma sypú z vrecúška 
a hviezdičky na rozlúčku 
šepkajú mi do uška :
Chlapci: 
Ponáhľaj sa na zemičku,
nech sú biele chodníčky, 
nech sa na nich Ježiškovi 
nezamažú nožičky.
Spolu: 
Lebo príde medzi deti 
hľadať čisté srdiečka, 
aby si v nich odpočinul, 
pobozkal ich na líčka.

Báseň:
Plačú, slzia očičká, plačú očká Ježiška, 
že mu veru zima je, v Betleheme na slame. 
Darujem mu perinku ako sniežik bieľunkú, 
nech Ježiška zahreje, pod perinkou teplo je.
Periňôčka bieľunká, zohrej ty mi Ježiška! 
Ježiško náš braček je, on nás všetkých miluje.

Báseň: 
Maštaľka je ožiarená, svetlom svätej noci, 
oslavovať všetkých volá, zázrak Božej moci... 
Anjeli už pozdravili Boha v ľudskom tele, 
a keď sa mu poklonili, spievali vesele...
Pastieri ho obklopili, pri jasličkách stáli,
Pánovi sa poklonili, s darmi traja králi.
Čo by sme my jemu dali? Nič nemáme a sme malí,
za to však úprimne, tíško mu povieme:
"Ježiško, veď nás vždy - za tebou pôjdeme!"

Báseň:
Jezuliatko, Ježiško, prijdi, vojdi k nám, 
všetko máme, čo žiadaš a čo chceš, Ti dám. 
V maličkej maštaľke dostaneš dosť sena, 
Tebe, ak chceš, dušu dám, by bola spasená.
Ježiško, príďže, príď už k nám, 
našich srde, tvrdé ľady zlám. 
Nech v našich dušiach tepla žiar, 
vykúzli úsmev na Tvoju tvár.
Ježiško, dieťa nebies dar. 
Tys' láskou dobyl sveta zmar. 
Nech ľudstvo zná svoje omyly, 
čo nám pripravili.
Ježiško, dieťa, Boží Syn, 
zmy ťarchu našich mnohých vín, 
a v dušiach zapáľ viery svit, 
nauč nás s vierou život žiť.
Jezuliatko, sladké, milé, 
čuj nás v tejto hodine, 
nedaj mnoho, daj len jedno, 
to čo blaží jedine.
Nedaj zlato, ktoré mizne, 
ani lesť, čo pominie, 
daj len jedno, tvoju lásku, 
ktorá nikdy nezhynie.

Pieseň:

Báseň:
Stromček - stromček pichľavý, si celý krásny - voňavý, 
či spomínaš aký bol krásny les odkiaľ ťa priniesli práve dnes?
Bolo tak tíško, padal sneh, na bielo sfarbil tmavý les,
teraz tu stojíš samý jas, zdobený žiarou mnohých krás.
Vlievaš nám nádej i vieru, že srdcia naše zbelejú,
že budú belšie ako sneh, čo sfarbil na bielo tmavý les...
Belšie jak biele ľalie, pretože Ten ich umyje,
ktorý sa v maštaľke narodil, aby nám nebo vydobil.
Preto ťa v lese vyťali, voňavý stromček pichľavý,
preto tu stojíš samý jas, spievaš, hoc nemáš v sebe hlas;
Dnes sa nám narodil Kristus Pán, veseľme sa -
nám, narodil sa nám.

Báseň:
Ty, dobrotivá Matka, dala si nám Ježiša,
Tebe patrí láska, obdiv - úcta naša najvyššia...
S Tebou deti už na zemi zažili dosť radosti,
Ty od Boha nám vyprosíš, spásu duše - milosti ...
Tys od Boha darov z neba najviac z ľudí dostala 
požehnanie - aj milosti, bys ich dietkam rozdala . 
Matka Božia, my sme Tvoji s dušou našou i s telom, 
pomocnú nám ruku podaj - Tvojho Syna priateľom...

Báseň:
Vetry dujú po dolinách zúrivo,
sneh sa sype ako biele pradivo,
pri obloku sedí Janko s mamičkou,
utiera si slzu z oka dlaničkou:
lúto mu je, že tam v jasliach v Betleme,
Božie Dieťa zima striasa, nedrieme...
Hynie pinka šabľou mrazu sklonená, 
psíčkovi sa chladom trasú kolená... 
Každý tvor si úkryt hľadá tepľučký, 
čože robí teraz Ježiš maľučký? 
Či aj k nemu vietor prudký dobiedza? 
Či sa chveje ako krehká nevädza?
Ale mamka hlaď Janka po tvári,
a v jej očiach láska Božia zažiari ...
"Ježiškovi nie je zima", hovorí
Keď Mu dieťa dušu svoju otvorí!
Keď ho vloží v jasle srdca radostne,
Božie Dieťa, usmieva sa v polosne.
Ako jarný vánok milý na lúčke,
tak Ho hreje detské srdce teplučké,
každé detské srdce je sťa jasličky,
v ktorých leží drahý Ježiš maličký.
V každej duši detskej Panna prečistá,
Ježišovi odpočinok prichystá.
Takto vraví synčekovi zbožná mať, 
Janko bude Ježiška vždy milovať. 
V jeho duši Božie dieťa smeje sa, 
a s ním plesá príroda aj nebesia.

Báseň:
Ježiško náš, vitaj milý! Spasiteľu vitaj nám.
Prišiel si k nám v tejto chvíli 
do sŕdc našich spraviť chrám.
Prinášaš nám dary hojné. Hľa jak žiari stromček Tvoj. 
Ľúbiš dietky bohabojné, prosíme ťa, pri nás stoj.
Jasle chudobné si volil, bo chudobu miluješ,
so zemou si nebo spojil, štedro nás obdaruješ.
Čo však my Ti za to dáme?
Aký vzácny, krásny dar?
Svoje srdcia predkladáme pred jasličky na oltár.
A rodičom našim, ale ďakujeme za radosť.
Daj im Pán Boh zdravia stále,
požehnania pre hojnosť.

Pieseň:

Prosby:
Ježiško náš premilý, veľa prosieb máme,
prosíme ťa vypočuj, čo Ti predkladáme:
1. Oteckovi, mamičke daruj veľa zdravia,
ich srdiečka dobručké, nech vždy láskou žiaria.
2. Na rukách ich mozole, na ich čelách vrásky,
zotri im ich Ježiško, daj im svojej lásky.
3. Žehnaj Bože milý, všetkých kňazov sveta,
nech Ježiška spozná každé malé dieťa.
4. Chorých a nevládnych tam doma požehnaj
silou veľkej viery v bôli im pomáhaj.
5. Prosíme ťa za tie deti, ktoré sú bez lásky,
by ich život zmenili vianočné sviatky.
6. Prosíme ťa tiež aj za tie, ktoré trápi vojna, hlad,
daruj sa im ty sám Pane, veď si náš kamarát. 
7. Žehnaj každý deň i krok, aby sme sa takto všetci
o rok zišli vospolok. 

R2: Ježiška sme nepozdravili len my - deti a traja králi, ktorí s nami putovali k jasličkám, ale tiež aj pastieri. 
Rl : Bola tichá noc a neďaleko Betlehema pásli pastieri ovečky. V tú noc, keď sa narodil Ježiško, strážil ovečky Kubo. Zrazu zbadali jasné svetlo a počul krásny spev anjelov : " Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. "Kubo rýchlo zobudil ostatných pastierov a spolu počúvali anjela: "Choďte sa rýchlo pokloniť Vášmu novému Kráľovi, ktorý sa narodil v Betleheme.
R2: Oni rýchle zobrali trošku mliečka, hrudku syra a jedného malého barančeka a ponáhľali sa do Betlehema. Keď našli nazaretskú rodinu, poklonili sa Ježiškovi a vrátili sa späť k svojim ovečkám.

 

 

Jasličková 029

(báseň; pri slovách: "Poďte, deti, pobehnite..." deti vychádzajú.)

Báseň: 
Poďte deti, pobehnite, hračky chvíľu zabudnite, 
uvidíte krásne čosi, dozviete sa nové veci. 
Na návštevu všetci spolu, zabehnite ku kostolu, 
až k oltáru dostavte sa, na jasličky pozrite sa! 
Jezuliatko krásne, drahé, vystiera k nám rúčky nahé. 
Hračky nemá, chudobné je, na srdiečku nás zohreje. 
Keď prídete, pokľaknite, očká k nemu pozdvihnite, 
rúčky zbožne poskladajte, modlitbičky oddávajte. 
Za to všetko navštívenie, pýtajte si požehnanie, 
pobozkajte jeho rúčku, pri odchode na rozlúčku.
(po básni, hudba - číta sa privítanie)

Uvádzač: Milé deti, drahí bratia a sestry!
Srdečne vás vítam na dnešnej jasličkovej pobožnosti. Veľa "dobrých správ" , "radostných zvestí" už prešlo týmto svetom. Králi ohlasovali radostným slovom svoj nástup, víťazi svoje vojenské úspechy, učenci úspechy svojej vedy a techniky. "Radostné zvesti", kto by po nich netúžil?
Veľmi rýchlo sa rozniesli, prešli svetom a zanikli. Postihol ich typický ľudský údel: zomreli spolu so svojimi pôvodcami. 
Len jedna zvesť pretrváva dlhé veky: nesie sa už 20 storočí svetom, podáva sa z úst do úst, ohlasuje Ba z pokolenia na pokolenie: " Zvestujem Vám veľkú radosť, lebo sa Vám narodil Spasiteľ, Mesiáš a Pán." 
Aj my prežívame túto zvesť s rovnakým zážitkom, údivom, úctou a radosťou.

 

Pieseň: Ach, Bože roztomilý . . .

 

M: Jožko, čo je dnes s Tebou, prečo stále hľadíš na stromček. 
D: Mamka, prečo všade stromček žiari.
Komu patri dnešný spev.
Kto chcel, aby boli dary.
Kto chcel, by dnes prestal hnev.
(Mama príde a sadne si k nemu, pohladí ho.)
D: Mamka, čo sú Vianoce.
M: Vianoce, to nie sú len "bielou perinkou" snehu zakryté polia, lúky, lesy, vypratané izbičky a stromčeky ožiarené sviečkami a plná náruč darčekov. Vianoce, to je skutočne prežitá láska, láska, ktorá nám bola vložená do jasiel'. 
D: Mamka. . . 
M: (úsmev) Počkaj, ja Ti to vysvetlím, (ide po bibliu, dieťa rozmýšľa).

 

Pieseň: Svet sníva. . .

 

M: Jožko, túto knihu určite poznáš. 
D: Áno mámi, je to biblia.
M: V tejto biblii je všetko napísané. Teraz ma pozorne počúvaj: Keď Panna Mária vyrástla, bývala v malej dedinke nazvanej Nazaret , v Severnej Palestíne. Bola vždy dobrá a nábožná, veselá a šťastná. Ku všetkým bola láskavá. Mária však ani len netušila, na čo si ju Pán Boh vyvolil. Chcel poslať k ľuďom svojho syna. On ich mal vyslobodiť z otroctva hriechu, aby už neboli nešťastní a smutní. A Mária sa mala stať Matkou Božieho Syna. Aká veľká a krásna úloha ju čakala! Ale v Nazarete žil aj statočný a dobrý mládenec menom Jozef. Bol stolárom. Mária bola jeho snúbenicou. Zasnúbenie bolo u Židov ako u nás svadba. Anjel Gabriel navštívil Máriu a oznámil jej, že bude matkou Spasiteľa. Vtedy Mária ešte nebývala s Jozefom. Keď sa Jozef dozvedel, že P. Mária nosí pod srdcom Ježiška, veľmi sa trápi l. 
D:A prečo sa trápil?
M: Lebo nevedel, či má P. Máriu vziať do svojho domu. Vtedy mal raz v noci zvláštny sen. Stál pri ňom anjel, ktorého poslal P. Boh a hovoril mu: "Jozef, neboj sa!" Vezmi si Máriu do domu. Ona je matkou Spasiteľa. Keď sa narodí, dáš mu meno Ježiš!" Jozef si potom vzal P. Máriu k sebe do domu a bol šťastný. Čakali kedy sa narodí Spasiteľ. Museli odísť do Betlehema. Keď ta prišli, mestečko bolo plné ľudí. Nemohli dostať miesto na bývanie. Nakoniec sa museli utiahnuť do maštaľky. Boli tam aj jasle, do ktorých zvieratám dávali žrať seno. V tejto maštaľke sa narodil Spasiteľ, malý Ježiško. Nikto o tom z ľudí nevedel. Pastieri sa rýchlo vybrali na cestu. Čoskoro sa im podarilo nájsť malého Ježiška. Kľakli si na kolená a modlili sa. Potom vyrozprávali P. Márii a sv. Jozefovi všetko. Napokon sa rozlúčili. O Ježiškovi rozprávali všetkým ľuďom. O Ježiškovom narodení sa dozvedeli aj traja králi. 
D: Ako sa to dozvedeli?
M: Podobne ako pastieri. Ukázala sa im veľká hviezda. Pán Boh im vtedy v ich srdci povedal: " Tá hviezda, to je znak, že sa narodil Spasiteľ, ona vám ukáže cestu k nemu." Vybrali sa teda na cestu. Došli až k domčeku, kde bol Ježiško. Poklonili sa mu a dali svoje dary.

 

Pieseň: Jak si krásne...

 

D: Mamka, a čo máme dať my Ježiškovi?
M: Mali by sme mu pripraviť cestičku do svojich srdiečok.
D: Ale to nie je také ľahké ?!
M: Vieš čo, poznám jeden smutný príbeh, vypočujme si ho spolu:

Príbeh:
Stalo sa to v jednej dedinke v Štajersku, pod vysokými horami Alpami. Na 4. adventnú nedeľu tam duchovný otec kázal na slová sv. Jána: " Pripravte cestu Pánovi!" Keď päťročný Janko prišiel domov, hovorí mamičke:" Mamka, počula si, máme pripraviť cestu Pánovi!" "A kedy príde ten Ježiško?"- No, vieš, na Štedrý deň, pozajtra." A keď prišiel ten deti, volá znovu Janko na mamičku: " Mamka, neideš pripraviť cestu Ježiškovi?" - "Ale, veď hej, mali by srne pozametať pred domom, aby Ježiško ľahšie vstúpil k nám. "Pred domom?" - húta Janko - ale vari by bolo treba aj ďalej." " Mamka, a skadiaľ príde ten Ježiško?" - "No z neba." A skadiaľ vlastne príde ? Azda z tých najvyšších alpských kopcov?" Matka nevedela ako mu to vysvetliť, nuž mu len prikývla, - No, bolo by treba aj tam ísť pripraviť cestu : " Ale matka akosi nevedela, čo tým chlapček myslel. Nevnímala ho a povedal a: "Ale hej, bolo by potrebné aby si ľudia priprav/i l i svoje srdcia a mali ich čisté. . . Lenže, malý Janko to pochopil inak. Keď matka vyšla z izby von, zobral lopatku, ktorou sa kladie uhlie do pece .Vyšiel vonku a začal odhadzovať sneh. Ale pomyslel si " idem ďalej, lebo pred domami si ľudia očistia, ale ja musím ísť až pod kopec, pod veľhoru a tam pripraviť cestu Pánovi." A tento malý chlapček išiel! Šiel dlho a prišiel až pod úpätie hory a začal intenzívne odhadzovať sneh. Urobil chodníček akurát pre Jedného človeka/ ale v tom sa strhla veľká fujavica, sypal sa sneh a ten zavial nielen odhrnutú cestičku, ale postupne aj Janka, ktorý zostal ležať v záveji snehu .Rodičia si ani neuvedomili, kde sa nachádza Janko . Keď už mali pripravený vianočný stromček a všetko nachystané k štedrej večeri, zbadali, že im malý Janko chýba. Preto sa otec spýtal: "Nehovoril Ti niečo, mamička, kam ide?" Vtedy si mamička spomenula ako Janko hovoril o tom, že by bolo treba odhrnúť sneh aj pod Alpskými kopcami, aby Ježiško nemusel ísť po hlbokom snehu. Preto ho išli obaja hľadať pod kopec. Podarilo sa im nájsť miestami zaviaty chodníček a na jeho konci zbadali trčiacu nožičku zo záveja. Keď odhrnuli sneh a vytiahli svojho Janíčka, zistili, že je už mŕtvy. V rukách stále držal lopatku, ktorou pripravoval cestu Pánovi... Rodičia ho so slzami vybozkávali a zaniesli domov/ k vianočnému stromčeku. Pri štedrej večeri ďakovali Pánovi za tak dobré a zbožné dieťa, ktoré si Ježiško prišiel zobrať zo záveja snehu. Zobral k sebe jeho nevinnú dušičku, ktorá mu pripravovala cestu a to s najväčšou oddanosťou. 
M: Vidíš, meno, ako mal Janko rád malého Ježiška? Aj my mu máme pripraviť cestičku, hoc nie takú , ako Janko. 
D: A akú? 
M: Dobrými skutkami, poslušnosťou rodičom, modlitbičkami, návštevou kostola... 
D: Mamka, poďme sa aj my pozrieť na Ježiška.

 

Pieseň: Poďme všetci...

 

Báseň:

Maštaľka je ožiarená - svetlom svätej noci, 
oslavovať všetkých volá zázrak Božej moci... 
Anjeli už pozdravili Boha v ľudskom tele, 
a keď sa mu poklonili, spievali veselé... 
Pastieri ho obklopili - pri jasličkách stáli. 
Pánovi sa poklonili s darmi traja Králi. 
Čo by sme my jemu dali? Nič nemáme - a sme malí... 
Za to však úprimne tíško mu povieme:

 

Báseň: 
Anjel trúbi , hviezda svieti, 
zvon už zvoní , ponáhľajte deti. 
Ku jasličkám ponáhľajte, 
dieťatku sa tam pokloňte, 
drieme na slame sladúčko, 
maličký nás Ježiško.

 

Pieseň: Anjel vedľa . . .

 

Báseň:

Poďme deti do Betléma, spravme si púť maličkú 
a v jasličkách Ježiškovi zaspievajme pesničku. 
Zahráme mu na gitare, na husličky, na bubon, 
aby videl Ježiško nás, aký vzácny je nám On. 
Za ten spev a lásku k nemu, dá nám čo je potreba 
a po smrti vovedie nás všetkých spolu do neba. 
Poďme deti do Betléma, spravme si púť maličkú, 
zavolajme každý svojho, otecka a mamičku.

 

Pieseň: Zvoňte , zvonky . . .

 

Báseň:

Vetry dujú po dolinách zúrivo,
sneh sa sype ako biele pradivo,
pri obloku sedí Janko B mamičkou,
utiera si slzu z oka dlaničkou:
Ľúto mu je, že aj v jasliach v Betleheme,
Božie Dieťa zima striasa, nedrieme. . .
Hynie pinka šabľou mrazu sklonená,
psíčkovi sa chladom trasú kolená. . .
Každý tvor si úkryt hľadá teplučký,
čože robí teraz Ježiš maličký?
Či aj k nemu vietor prudký dobiedza?
Či sa chveje ako krehká nevädza?

Ale mamka hladí Janka po tvári,
a v jej očiach láska Božia zažiari.
" Ježiškovi nie je zima", hovorí
keď mu dieťa dušu svoju otvorí !
Keď ho vloží v jasle srdca radostne,
Božie Dieťa, usmieva sa v polosne.
Ako jarný vánok milý na lúčke,
tak ho hreje detské srdce teplučké,
každé detské srdce je sťa jasličky,
v ktorých leží drahý Ježiš maličký.
V každej duši detskej Panna prečistá,
Ježišovi odpočinok prichystá.

Takto vraví synčekovi zbožná mať, 
Janko bude Ježiška vždy milovať. 
V jeho duši Božie dieťa smeje sa, 
a s nim plesá príroda aj nebesia.

 

Pieseň: Ježiško hajaj...

 

Prosby:
Dnes sme sa všetci takto zišli pri Tvojich jasličkách, aby sme ti urobili radosť a aby si tu nebol sám. My, deti, Ťa máme veľmi radi. Predniesli sme Ti básničky, zaspievali pesničky, ktorými Ťa chceme tešiť a osláviť. Prijmi nás také, aké sme a urob nás takými, akými nás chceš mať Ty. Daj nám do ďalších činí, veľa radosti, dobroty, milosti a požehnanie. 
Ježiško! Prosíme Ťa, rozveseľ dnes všetky deti na svete, no najmä tie, ktoré sú bez rodičov v detských domovoch, v opatrovateľských staniciach, ktoré sa potulujú po uliciach, a tiež tie ktoré sú choré, hladné, opustené a bez rodičovskej lásky.

Oteckovi, mamičke daruj veľa zdravia,
ich srdiečka dobručké, nech vždy láskou žiaria.

Na rukách ich mozole, na ich čelách vrásky, 
zotri im ich Ježiško, daj im svojej lásky.

Žehnaj Bože milý, všetkých kňazov sveta, 
nech Ježiška spozná, každé malé dieťa.

 

Pieseň: Veselej vianočnej doby. .

 

Záverečný komentár: Pán farár.

 

Pieseň: Šťastie, zdravie. . .

 

 

Jasličková 030

HERODES - H, RADCA - R, 2x VELKNAZI – V,  traja králi – G, M,B, Mária, Jozef, Rozprávač, obyvatelia, Bača, Stacho, Fedor, Kubo, 2x anjel.

 

Pieseň:

 

Mária: Ach, ja už nevládzem! Jozef, pomôž mi!

Jozef: Neboj sa Mária, musíš vydržať! Veď Boh nie je starček, ktorý zabúda. On pamätá na prisľúbenia, ktoré dal svojmu ľudu. Keď teda chcel, aby sme sa vydali na túto cestu, určíte dá síl a pomoci, aby sme šťastne došli.

Rozprávač: Veď sa musí splniť proroctvo, ktoré dal prorokovi Micheášovi: A ty Betlehem, Efrata, primalý si medzi tisícami Júdu, z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli a jeho pôvod je odpradávna, odo dní vecnosti.

Jozef: Mária pozri, vidím Betlehem! Vydrž! Už to nie je ďaleko.

Mária: Ozaj, vidím domy! Dúfam, že nás niekde prijmú.

Jozef: Neboj sa určíte nás prijmú, veď Boh nás nikdy neopustí.

(V Betleheme - meste:  klope sa na dvere)

Jozef: Šalom, pokoj vám, dobrí ľudia! Prosíme vás, prijmite nás do vášho domu, lebo Mária moja manželka čaká dieťa a deň pôrodu je už blízko!

Obyvateľ: Aha! Galilejčania! A máte dosť peňazí na zaplatenie nocľahu?

Jozef: Nemáme, ale keď je Boh u vás prijmite nás!

Obyvateľ: Ba čoby! Choďte si hľadať iný príbytok, možno vás prijmú a teraz odíďte od nás!

Jozef: Pod, Mária, pôjdeme hľadať inde.

(zaklopali na druhý dom)

Šalom, dobrí ľudia, môžeme u vás prenocovať? Pozrite, Márii, mojej manželke prichádza čas pôrodu a nemáme kde hlavu skloniť.

Obyvateľ: My máme už obsadené, už tu niet miesta pre vás, skúste sa inde opýtať!

(Veľa obyvateľov odpovedá, ale nie naraz:) Ani u nás!

Mária: Jozef, kde sa podejeme? Kam pôjdeme?

Iný obyvateľ: Viem o jednom mieste, kde sa môžete zložiť. Na okraji mesta je jaskyňa a v nej maštaľ, kde pastieri prechovávajú svoje stáda ale teraz je prázdna. Tam choďte! Je tam len osol a vôl!

Jozef: Ďakujem ti, dobrý človek, nech ti Pán dobrom odplatí zato, že si nám poradil a ukázal cestu.

Mária: Bude to chudobné, ale ďakujem Bohu, že nás nenechal opustených.

(Jozef a Mária príde do maštaľky, rozbalia si veci, čo mali v nejakej kapsičke pri sebe, a vložia bábiku do kolísky alebo do toho, čo bude pripravené. Poklonia sa mu a Mária sa s ňou mojká. Bábika predstavuje Ježiška, preto ju oblečte do plienok. Robia to počas rozprávania rozprávača.)

Rozprávač: Jozef s Máriou po dlhom a náročnom putovaní došli na miesto, kde mal uzrieť svetlo sveta Mesiáš a kráľ. A keď sa tam zdržiavali, nadišiel čas pôrodu. Bola tichá a jasná noc. Mária porodila svojho syna, zavinula ho do plienok a uložila v jasliach. Potom sa mu poklonili a Jozef nazval dieťa Ježiš, čo znamená Spasiteľ, ako mu to oznámil Pán.

Rozprávač: Herodes sa podvodom dostal na trón. Dal zavraždiť mnoho ľudí, aj sväté neviniatka. Kvôli moci dokázal zabíjať.

H: Radca, kde si!

R: Tu som, pane.

H: Kde si bol minulú noc, keď som na teba volal?

R: Bol som vo vedľajšej izbičke, ale nič som nepočul. Tvoj hlas je v poslednom čase akýsi slabý.

H: Môj hlas? Zapamätaj si, že môj hlas je najsilnejší v celej krajine!

R: Pane, nespal som, naozaj som nepočul tvoj hlas, ale túto noc som počúval niečo nezvyčajné.

H: A čo, ty rojko?

R: Spev anjelov.

H: Spev anjelov? Omŕzaš ma svojim táraním. A o čomže spievali títo anjeli?

R: O pokoji.

H: O pokoji? Tvoji anjeli spievali a klamstve! Veď život nie je pokoj, ale utrpenie. A čo sa ti zdalo, keď si počul, že spievajú?

R: To, čo som videl, bolo zaiste nejaké zvláštne znamenie z iného sveta. Videl som na nebi krásnu hviezdu. Ba zdalo sa mi, akoby tá hviezda sama spievala.

H: Ja som ju tiež videl.

R: Pane, tá hviezda bola úžasná. Žiarila a svojimi paprštekmi akoby vyludzovala lahodné tóny. Žiarila nad celým mestom. Dnes celý Jeruzalem rozpráva o tomto zázraku.

H: Všetci ju videli?

R: Nie, iba tí, čo bdeli ju mohli vidieť. Ale zvesť o tom sa rýchlo rozšírila.

H: Teda všetci už o tom vedia. No to je krásne. Som zvedavý, ako mi to vysvetlia veľkňazi. A kde sú tak dlho? Dal som si ich zavolať už dávno.

R: Pane, veľkňazi práve prichádzajú.

V1:Odpust, výsosť, že tak meškáme, ale mali sme súrnu prácu. Vieš...

H: Dal som si vás zavolať, pretože ma znepokojuje jedna vec.

V1:Áno, viem, hviezda na nebeskej oblohe.

H: Videli ste ju?

V1:Ja áno.

H: Vieš mi podať o nej nejaké vysvetlenie?

V1:Ja nie, ale proroci. Hla, slovo Izaiáša, syna Ámosovho:" Ľud, ktorý chodil vo tme videl veľké svetlo. Nad obyvateľmi krajiny tône zaskvelo sa svetlo. Lebo chlapček narodil sa nám a syn nám je daný, a kniežatstvo je položené na jeho ramená a jeho meno bude Zázračný, Radca, Boh, Otec budúceho veku, knieža pokoja.

H: Veľkňaz, ty sa domnievaš, že tá hviezda minulej noci ohlasovala narodenie dieťaťa, ktoré istého dna nastúpi na tento izraelský trón a ten bedársky ľud ho zahrnie takou poctou a takou úctou, o akých sa doteraz vladárom ani nesnívalo?

V2:Tak vravia proroctvá. Minulej noci sa narodilo v Júdsku to predpovedané dieťa.

H: Ako to viete?

V1:Ked som videl hviezdu, rozposlal som svojich ľudí na všetky strany, aby zistili, čo sa vlastne stalo.

H: Ale veď v tomto meste sa narodilo zaiste viacej detí, alebo len toto jedno?

V2:Áno, ale predpovedané dieťa sa narodilo v Betleheme.

H: Prečo práve tam?

V2: A ty Betlehem, zem Júdska, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Júdska, lebo z teba vyjde vojvoda spravovať môj ľud Izraelský.

R: Počuješ, pane narodil sa náš kráľ!

H: Tvoj kráľ je tu, nevidíš? Kto môže byt väčší ako ja? Kto ma prevýši? Snáď to dieťa? To dieťa, čo sa kdesi narodilo má zaujať môj trón? Vraj hviezda! Výmysly! Výmysly hlupákov! Vraj anjeli! Kto to kedy počul! Anjeli by si robili starosti s nejakým dieťaťom. Smiešne. Všetko sú to výmysly! Výmysly! Počujete? Výmysly! Ja som kráľ! Nikto iný len ja, ja!

R: Pane, prichádzajú vzácni hostia. Sú celí zaprášení a unavení, ale oblečení sú kráľovsky. Zaiste sú to králi.

H: V tejto zemi bude pomaly viac kráľov, ako oviec. Zavolaj ich, nech si ich obzriem.

M: Pane, volám sa Melichar. Prichádzam z východu, kde naši učenci už dlhšie pozorujú oblohu.

B: Ja som Baltazár. Na oblohe je napísaná pravda, ktorú vie u nás čítať každý mudrc.

G: Ja som Gašpar. Na oblohe sme spozorovali novú hviezdu. Sledujeme ju a čím ďalej ideme, tým je hviezda jasnejšia. Hviezda šla pred nami a tu náhle zastala.

M: Potešili sme sa , pretože zaiste je to už ciel našej cesty. Takýto nebeský div ukazuje, že sa musel stať nejaký zázrak, ktorý tu na zemi ešte nebol.

B: Áno, podľa písiem prorokov sa mal narodiť v Betleheme nový kráľ židovský, a my sme sa mu prišli pokloniť.

H: Neďaleko odtiaľto leží Betlehem. Vyberte sa tam, možno tam je ciel vašej cesty. Pred pár dnami narodilo sa akési nezvyčajné dieťa v jaskyni. Dnes som chcel poslať svojich ľudí, aby mu v mojom mene odovzdali dary a vzdali hold. Ale vyčkám ešte na váš návrat a na vaše správy. Bude pre mňa veľkou cťou, ak mi čo najviac správ prinesiete o tomto dieťati.

B: Pane, budeme sa ponáhľať.

H: Zistite všetko, čo sa len dá. Už vás budem netrpezlivo čakať

1Anjel: Anjelik, anjelik, čo nové vidíš? Očakávaná udalosť sa stala? Narodil sa kráľ a vládca náš Ježiš?

2Anjel: Nie, to nie, len v Palestíne cesty sú preplnené, Mária s Jozefom doputovali do mesta Betlehema. Po ceste unavení odpočinok u ľudí pýtajú, no darmo klopú, prosia, ťažko nocľah zháňajú. Aké zvláštne býva ľudské srdce klamom opantané. Pýcha do temnoty zrak jeho ponára. Kráľa chce vítať, chytro dvere otvára, príde človek - chudák klope, prosí - je zatvorené.

1Anjel: Pútnikov vidím! Našli, čo hľadali, Jozef pripravuje odpočinok v maštali. Oslíka priviaže, slamu a seno do jasiel dal, chudobný narodí sa Ježiš - neba i zeme Kráľ.

2Anjel: Tajomná noc už začína, Ježiško na svet príde! Poďme sa pripraviť, nech bedliacich nás nájde!

Všetci anjeli: Pastierom radostnú novinu povieme, a pri jasliach zaspievame! Poďme, poďme k Betlehemu, zaspievať Ježiškovi malému!

Stacho: Kde sa toľko bavíš, môj drahý Fedore,

dávno ta už hľadám tu po celom dvore,

I bača sa stará, či si pod skalami

nemusel zas brániť stádo pred vlkmi.

Fedor: Vy ste teda mali o mňa starosť mnohú,

a ja som pásol šťastne, chvála Pánu Bohu.

Nič sa mi nestalo, ba ovečky moje

porodili nám dnes jahniatka dvoje.

Jedno z nich je milé, oči má sta trnky,

vlnu kučeravú, nohy ako srnky.

Hneď som si umienil , že ho ku slávnosti

obetovať budem na oltár vďačnosti.

Že som tak neskoro vrátil sa do domu,

ty milý Stacho môj nečuduj sa tomu.

Bo, čo som dnes videl, viac vidieť nebudem,

Keď aj na tom svete sto rokov žiť budem.

Stacho: Rozprávaj Fedore, čo je to takého,

azda si ty videl draka nejakého?

Fedor: Ej, môj milý Stacho, to čo som dnes videl!

Nemalo to peria, ani žiadnych krídel.

Len si uši napni a daj dobrý pozor,

keď ja dorozprávam, potom až ty hovor.

Keď som si napojil stádo pri salaši,

chcel som ho aj napásť na tej dobrej paši.

Slniečko pálilo a ja už spotený,

sadol som do chládku pod javor zelený.

Tu čujem v doline veľmi silné hlasy.

Od strachu mi veru dupkom stáli vlasy.

Vybehnem na skalu hladím na vše strany,

a to išli samé ľudu karavány.

Keby si len vedel , koľko bolo toho,

hádam aj päť tisíc, nepoviem snáď mnoho.

Stacho: Nuž a nevieš bratku z ohľadu akého

prišli tí cudzinci do mesta našeho?

Hádam len neprišli , nech nás Pán Boh chráni,

aby násilnosťou lámali nám brány?!

Fedor: Ja som sa nepýtal, bo som nebol s nimi,

neboj sa však bratku, ich ciel bude iný.

Žiadnu zbraň nemajú, cestujú v tichosti,

možno, že aj budú pre nás vzácni hostia.

Stacho: Najlepšie nám bratku o tom Kubo povie,

bo zvedavosť jeho o všetkom sa dozvie.

On ich celkom iste z našich vrškov uzrel

a každému smelo do očí sa pozrel.

Budeš vidieť bratku, keď sa s poľa vráti,

že nám dnešný večer rozprávaním skráti.

Fedor: Ja si už len žiadam, čím skôr ho uvidieť,

aby nám povedal, čo sa zas dozvedel.

(Sadnú si a vojde KUBO)

Stacho: Vitaj nám Kubo, povedz, čo nového?

Čo si dnes videl a počul dobrého?

My netrpezlivo tu teba čakáme,

bo niečo dozvedieť od teba sa chceme.

Kubo: Aj ja som už túžil, čím skôr byt tu s vami,

ale som sa zdržal dlho za horami,

bo som dvom pocestným ukazoval cestu

a odprevádzal som ich až k samému mestu.

Fedor: Tak aj ty si videl ten ľud z cudzích krajov,

čo išiel do mesta a do našich hájov?

Kubo: Veru som ich videl a aj som sa s nimi

na ceste rozprával ako s príbuznými.

(Príde bača)

Bača: Nuž čo je synkovia, o čom rozprávate,

čo to za akú reč, tu vospolok máte?

Čo vám Kubo zase doniesol nového,

keď s takou pilnosťou počúvate jeho?

Fedor: Ty azda nič nevieš, čo sa v meste robí,

že tam z cudzích krajov prišli veľké rady?

Kubo nám hovorí, že počul na ceste,

vraj akýsi zápis bude zajtra v meste.

Bača: Tak je. Rozkaz vyšiel od cisára daný,

by bol všetok ľud v krajine spísaný.

Stacho: No drahý bača môj, už som bez starosti,

ja som bol doteraz vo veľkej úzkosti.

Bo som sa nazdával, že ten ľud neznámy,

ako nepriateľ prišiel sem za nami.

Ale nech je preto chvála Pánu,

že nám zachoval od skazy rodinu.

Bača: Synovia moji, je tu čas k spaniu,

ale prv vzdajme vďaky Pánu,

že nás obhajoval a chránil od zlého,

by pokojne sme spali pod ochranou jeho.

(Všetci si kľaknú)

Bača: Pane hlas môj dvíham ku trónu tvojmu,

bo si zas pridal deň k životu môjmu.

Tu kľačím pri lôžku pokoja nočného,

ďakujem ti a prosím teba Mocného:

Zhliadni milostivo tu na synov mojich

jak odpočívajú už po prácach svojich.

Ty buď ich vodcom, daj im tej milosti,

aby svätý zákon mali v úctivosti.

 (pastieri spia, zastanú pri nich anjeli a zaspievajú)

Stacho: Čis počul Fedore tie ľúbezné hlasy,

čo bolo počuť na našom salaši?

Fedor: Spi bratku v pokoji, to sa ti len sníva,

to sa len v dedine k ránu kohút ozýva.

Spi ty len v pokoji, nechaj spať druhého,

nezobuď zo sna aj Kuba starého.

 

Pieseň: Poďme bratia do Betlema

 

Kubo: Pozrite, čo sa to belie pred nami,

aký to duch ide s toľkými žiarami?

1Anjel: Čo sa ma bojíte, čo trápite seba,

veď velikú radosť prinášam vám z neba.

Lebo sa narodil sveta Vykupiteľ,

budúci národov od Boha učiteľ.

On priniesol pokoj dobrej vôle ľudu,

všetky národy v ňom spasené budú.

2Anjel: Pospiechajte teda rýchlo k Betlehemu

a vzdajte spoločne česť a chválu jemu.

Nech vám ku poznaniu slúži na znamenie,

nájdete dieťatko v jasličkách na slame.

(Anjeli odchádzajú, pastieri vstávajú)

Kubo: Aký je len dobrý náš Pán Boh z neba - výsosti,

ako nás potešil v tej úzkosti.

Nuž synkovia moji nemeškajme

a ku jasliam sa rýchlo ponáhľajme.

Rozprávač: Pastierom netrvalo dlho, kým našli maštaľ. Už z diaľky zbadali manželský pár, skláňajú sa nad jasličkami, v ktorých sladko spalo dieťatko. Pristúpili k jasličkám a v údive naň hľadeli.

 

Pieseň:

 

Rozprávač: Anjeli zobudili pastierov a títo nemeškali, vzali svoje chudobné dary a ponáhľali sa k maštaľke. Idú privítať a pokloniť sa novonarodenému Kráľovi. Nenarodil sa v paláci, ako by to mnohí očakávali, alebo v luxusnom dome, či vile, ale narodil sa v chudobe, leží v jasliach na slame. Takto pokorne prichádza na svet Syn Boží. Prišiel, aby patril všetkým, bez rozdielu v každej dobe a každom čase. I dnes sa rozdáva a prichádza aj k nám. Osobne chce prísť ku každému, klope na srdce každého človeka a čaká, kto ho príjme do srdca, kto ho v ňom zohreje.

Jozef: Maštaľka sa betlehemská jasnou žiarou skveje,

v nej sa Dieťa v jasliach biednych nočným chladom chveje.

Láska ku nám v jasle biedne z nebies ho znížila,

by ta láska neskonalá, všetkých nás spasila.

Od nás za tú lásku jeho, buď mu vďaka stála,

vzdávaná i jeho Otcu vecná česť a chvála.

Mária: Búvaj dieťa krásne, spinkaj len,

nechže sa ti sníva krásny sen.

Ja som ti už s láskou vystlala jasličky,

teraz ti zaspievam pekné pesničky.

Usniže mi sladko, môj drahý miláčik,

veď si pod dozorom premilej mamičky.

Usni že a spinkaj pokojne, tíško lén,

a nech sa ti sníva pekný sen.

S láskou hladí na teba tvoj Otecko z neba,

každé dieťa veriace, taktiež ľúbi teba.

Zlý svet mu v ceste hádže mnohé prekážky,

čo však je preň najcennejšie, ukáž ty.....

Bača: Pozrite, tam pacholiatko malé,

jak anjel zvestoval, v jasliach na slame.

Len teda synkovia pristúpte blíž k nemu,

učiňte poklonu a vzdajte česť jemu.

Stacho: Vitaj nám Ježiško od dávna túžený,

tys prišiel spasiť svet, od Boha poslaný.

Ja za to pred tebou na kolená padám,

by som bol účastný spasenie ta žiadam.

Fedor: K tebe sa utiekam, Spasiteľu drahý,

by som tiež dosiahol v nebi život blahý,

pre ktorý prišiel si z nebeskej výsosti

a sebou priniesol nám mnohé milosti.

Kubo : I ja sa tiež teším nad príchodom tvojím,

tebe sa oddávam celým srdcom svojím.

Neodchádzaj od nás, zostaň navždy s nami,

budeme pást ovce spolu pod horami.

Bača: Bárs mojím životom stojím už pri hrobe,

však predsa sa teším v tej mojej starobe.

Preto vitaj mi Ježiško milý a prijmi moje sklesnuté sily.

 

Báseň:

 

Rozprávač: Ale malému Ježiškovi sa nepoklonili iba chudobní a biedni pastieri, ale aj vznešení a múdri ľudia, ktorí museli prejst veľmi dlhú a namáhavú cestu, aby sa s ním stretli a poklonili sa mu. Aj dary, ktoré priniesli boli oveľa Bohatšie ako dary pastierov. Ale Mária prijala tieto dary s rovnakou láskou. Ale najväčší dar sme predsa len dostali my, v príchode Ježiša na túto zem.

G: Bratia sme v cieli.

M: Nový kráľ v maštali? Rozumom to nechápem. Ale tu je náš krásny

znak, náš vodca, hviezda. Nepomýlili sme sa.

B: Tak je, tak je, bratia. Napĺňa ma akýsi zvláštny pocit.

Zaiste sme blízko Mesiáša.

M: Jak šťastný som, že sme došli do cieľa. Maštaľ je síce

pre statok, v nej samy nedostatok. Ale keďže nad ňou hviezda, tu budeme vítať Mesiáša.

G: Mesiáš, kráľ židovský mal by sa narodiť v maštali?

B: Ani na chvíľu nepochybujme. Tu je naša hviezda, poďme.

M: Za mnou poďte bratia moji. Vstúpme do maštale. kráčajme čo najdôstojnejšie, veď ideme k Mesiášovi celého sveta.

Všetci: My sa ti klaniame.

M: Ó, Kráľu kráľov. Tu si medzi nami. Drahé Božie Dieťa, vďačne ta velebíme.

Všetci: My sa ti klaniame.

G: Láskavý Bože. Tu ležíš na slame, drahé Božie Dieťa, vďačne ta

vítame.

Všetci: My sa ti klaniame.

B: Drahý Bohočlovek, tu hla medzi nami. Drahý Vykupiteľ naveky chválený.

Všetci: My sa ti klaniame.

G: Drahý Ježišu, darujem ti z lásky rýdze zlato, lebo si mojím kráľom. Panuješ na zemi i v nebi. Daj mi prosím, silu k tomu, aby som dokázal plniť tvoju vôľu. Daj mi čisté srdce a lásku, aby môj život na zemi bol spokojný. Pomôž mi, aby moja láska k tebe nikdy nevyhasla. 

Všetci: My sa ti klaniame.

B: Krásny Ježiš, dieťa malé, ruka moja myrhu skladá, lebo Vykupiteľ si náš, budeš mnoho trpieť za nás. To znamená táto myrha u prorokov zapísaná. Jedno i mne prosiť dovoľ, by som ťažkosti svoje zniesol.

Všetci: My sa ti klaniame.

M: Milý Ježiš, dieťa malé. Ja ta v srdci nosím stále. Darujem ti toto kadidlo, aby podľa vône, ktorá sa z kadidla vznáša každý našiel svojho Mesiáša.

Všetci: My sa ti klaniame.

Mária: Milé a vzácne sú tieto dary. Syn môj iste sa vám zavďačí. Dá vám sily, dá vám zdravia a po smrti krásu neba.

G: Pozdravená buď, Mária, požehnaná medzi ženami. Tebe niet na svete podobnej. Nášho Stvoriteľa si nám porodila. matkou si sa stala a predsa si panna.

M: Prosíme ta, matka, oroduj u syna, za nás, hriešnych synov. By sme v láske žili a v porozumení, aby sme za dobrý život raz boli nebom odmenení.

B: Za seba prosím aj za všetkých tiež,

čo sú tak ďaleko od domu, vieš.

Ježiško maličký, môj Boh a Pán,

šťastlivé Vianoce daj všetkým nám.

 

Pieseň:

 

Báseň:

 

Rozprávač: Už dávno došli pastieri k Betlehemským jasličkám. Už dávno našli dieťatko, už dávno išli ktovie kam. Aj mudrci sa ticho vytratili a hviezda spadla do šera. Už dávno mlčí anjel a pieseň dávno doznela. A zasa sú tu pastieri, čo idú k jasličkám. A hviezda mudrcov, čo ožiarila nežné, detské líčka. A slovo anjela, ktoré nám dáva sily, aby sme za hviezdou k tým jasliam vykročili. Kiež by sme došli, my, pastieri, ktorí sme toľkokrát

dvere do jaslí zavreli. Kiež by sme našli cestu, my, mudrci, čo sme sa toľkokrát na inú hviezdu dívali. Z vďačnosti za lásku, čo sa k nám v jasliach sklonila, z vďačnosti za spásu, ktorá nám večnosť dobyla,

chceme ti Pane svoje srdce dať. Prijmi ho, Najvyšší! Vyuč nás, Ježišu, aby mal každý každého rád. Dnes rovnako ako vlani sa tisíce sŕdc k jasliam skloní a čaká nové zrodenie. Čaká, že sa v tomto čase Božia láska skloní zase a v jasliach srdce uložené zavolá k sebe duše stratené.

 

Pieseň: Tichá noc...

 

 

Jasličková 031

Postavy: Rozp., Anjel G., Mária, Jozef, Hospodár, Žena, Stacho, Fedor, Kubo, Bača, 1Anjel, 2Anjel, Kráľ1., Kráľ2., Kráľ3.,

 

Rozp.: Keď Boh stvoril prvých ľudí, obdaroval ich neopísateľnou krásou. Stvoril ich na svoj obraz. Dal im rozum a slobodnú vôľu, čím ich vysoko vyzdvihol nad všetky ostatné stvorenia. Oni však spyšneli, urazili svojho dobrého Boha, vyhnali ho zo svojho srdca, vzdialili sa od neho. Odkiaľ odíde Boh a jeho láska, tam je zlo, bolesť a smútok. A tak celé ľudstvo pripravili o toto šťastie z Božieho priateľstva. Cesta do neba bola pre všetkých zatvorená. Rozum sa zatemnil a vôľa sa oslabila. Všetci sme zostali naklonený viac k zlému ako k dobrému. Toto poznačilo aj nás. Preto musíme tak veľmi zápasiť o dobro, lebo zlo sa nám robí ľahšie ako dobro. Milujúci nebeský otec však sľúbil nešťastným ľudom záchranu, vyslobodenie z tmy hriechov a zla. Prisľúbil im záchrancu. Po dlhom čakaní Boh splnil slovo, ktoré dal ľudom. Posiela na zem svojho posla – anjela, ktorý oznamuje ľudom radostnú zvesť.

 

Pieseň:

 

Rozp.: V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta menom Nazaret, k Panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozef. A meno Panny bolo Mária. A keď k nej anjel vstúpil, povedal:

Anjel G.: Zdravas buď Bohom obľúbená! Pán s tebou!

Rozp: Ona sa zarazila nad touto rečou a rozmýšľala, čo je to za pozdrav. I povedal jej anjel:

Anjel G.: Neboj sa, Mária, našla si obľubu u Boha. Hľa, počneš a porodíš Syna a nazveš ho menom Ježiš. On bude veľký a Synom Najvyššieho sa bude volať. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida i bude kraľovať nad rodom Jakubovým naveky a jeho Kráľovstvu nebude konca.

Mária: Ako sa to stane, keď ja muža nepoznám?

Anjel G. : Duch Svätý ťa zatieni, a preto aj to Sväté, čo sa z teba narodí, bude sa volať Synom Božím. Hľa, Alžbeta, tvoja príbuzná, tiež počala syna vo svojej starobe a je už v šiestom mesiaci tá, ktorú nazývajú neplodnou. Lebo u Boha nič nie je nemožné.

Mária: Hľa, služobnica Pánova! Nech sa mi stane podľa tvojho slova!

Rozp.: Deti, všetky dievčatá túžili stať sa Matkou Božou, chudobné i bohaté, jednoduché i vznešené. Boha však pritiahla čistota srdca a poníženosť jednoduchej dievčiny Márie.

Aj dnes priťahuje Pána Boha čistá a milujúca duša.

A čo bolo ďalej, počúvajte.

 

Báseň:

Cisár August rozkaz píše,

sčítať ľudí z celej ríše.

Matka ide z Nazaretu,

lebo vyšší rozkaz je tu:

splniť Božiu predpoveď.

 

Rozp.: Rímsky cisár Augustus chcel vedieť, koľko obyvateľov má jeho obrovská ríša. Aj Palestína patrila do tejto rímskej ríše. Cisár vydáva rozkaz, aby sa každý dal zapísať do svojho mesta, odkiaľ pochádzali jeho predkovia. Jozef pochádzal z kráľovského rodu Dávidovho, musel sa preto ísť zapísať do Betlehema.

Jozef: Mária, počula si ten rozkaz. Musím ísť do Betlehema, cisár rozkazuje, treba poslúchať. Ale čo ty, Mária, bude to dlho trvať kým sa vrátim.

Mária: Jozef, dovoľ mi ísť s tebou.

Jozef: Mária, ale teba zákon nezaväzuje, ty nemusíš ísť, keď čakáš dieťatko. Bola by to pre teba veľmi ťažká cesta. Odtiaľto z Nazareta je veľmi ďaleko do Betlehema.

Mária: Jozef, som tvoja manželka a pôjdem s tebou, aj keď mi to zákon nekáže, ale Jozef, káže mi to srdce.

Jozef: Ďakujem, Mária. Boh je s nami a bude nám na pomoci. Zabaľ si potrebné pre seba a pre dieťatko a ja pripravím oslíka.

Rozp.: Aj tento cisárov rozkaz bol v Božom pláne. Bol to Boh, ktorý viedol Jozefa a Máriu do Betlehema. Aj s vami má Boh svoj plán. Každému človekovi pripravil cestu, na ktorej ho chce sprevádzať. Vieme Bohu na všetko, čo mám posiela odpovedať svoje „áno“?

 

Báseň:

Keď s Jozefom Matka do Betlehema prišli,

klopali na dvere, ale tvrdú reč počuli.

Nemáme miesta, aby ďalej išli.

Pre ňu a pre Spasiteľa sveta

v celom Betleheme nikde nieto miesta.

 

(Jozef s Máriou prechádzajú Betlehemom a klopú na dvere domov. Každý kýva hlavou, že nemá miesta. Zaklopú na posledný dom).

Hospodár: Neotváraj, žena!

Žena: Ak sa k nám niekto vybral v túto neskorú hodinu, zaiste nie z dlhej chvíle.

Hospodár: Má sedieť doma v takomto nečase.

Žena: Čo ak potrebuje pomoc?

Hospodár: Tak, nech ju hľadá inde, ja mám dosť vlastných starostí.

Žena: A čo ak nesie nejakú správu.

Hospodár: Nech počká do rána.

Žena: Môže to súriť!

Hospodár: Tak teda otvor, keď si taká zvedavá.

Jozef: Pán s tebou Žena.

Hospodár: Nech nestojí medzi dverami, fúka na mňa.

Žena: Vojdite!

Jozef: Pán s tebou, hospodár!

Hospodár: Po čo si prišiel?

Jozef: Hľadám nocľah.

Hospodár: (smeje sa) Ty si myslíš, že dajaký zoženieš. Mesto je plné kadejakých tulákov. A ktovie, či prichádzajú v dobrom. A kto si pustí neznámych cudzincov pod strechu?

Jozef: Nie som tulák, statočne pracujem a idem z Nazaretu.

Hospodár: Tak prečo si neostal doma v Nazarete?

Jozef: A vari nepoznáš rozkaz cisára Augusta o sčítaní ľudu a že každý sa má ísť dať zapísať do toho mesta, odkiaľ pochádzajú jeho rodičia. Ja pochádzam z rodu a domu Dávidovho, tak som musel prísť sem do Betlehema.

Hospodár: No tak sa daj zapísať a choď si po svojom.

Jozef: Ja by som šiel, ale mám vonku ženu a čaká dieťa.

Hospodár: No to by mi ešte chýbalo, aby sa dieťa narodilo v mojom dome. To by som ich už tak ľahko z domu nedostal preč.

Jozef: Hospodár, veď tvoj dom je veľký, máš miesta dosť.

Hospodár: Povedal som, nie, a chcem už mať pokoj. Chcem už spať. Žena, odprevaď toho človeka von.

Žena: Muž môj, veď sa zľutuj nad núdznymi!

Hospodár: Nefňukaj. Keď sa ti niečo nepáči, choď s nimi aj ty preč. Zatvor, fúka na mňa.

(Jozef odchádza a žena za ním)

Žena: Je mi to ľúto, že ti nemôžem pomôcť. Ten môj muž má ale tvrdé srdce. Ale aspoň ti poradím. Vezmi svoju ženu a choďte za mesto. Sú tam opustené maštaľky, lebo pastieri pasú svoje ovce ďaleko od Betlehema. Tam si nájdeš prístrešie pre seba a pre ženu a tam sa môžeš uchýliť pred studenou nocou. Viac ti nemôžem pomôcť. Tu máš svetlo, vezmi si ho.

Jozef: Ďakujem ti, dobrá žena, nech ti to Boh odmení.

Rozp.: Deti, nečudujte sa tak veľmi týmto ľuďom. Dnešní ľudia by boli takí istí, keby im zaklopal neznámy muž na dvere. V Jeruzaleme bolo veľmi veľa ľudí, všetko bolo obsadené a tí, ktorí mali veľké domy mali studené srdcia. Poveďte, koľkokrát ste si aj vy zatvorili dvere srdiečka pred Pánom Ježišom. Nechceli ste vyhodiť zo srdiečka zlo, a tak Ježiš doňho nemohol prísť. Veľakrát ste radšej ako Ježiša mali hračky, televízor, rôzne hry, leňošenie a dospelí ľudia peniaze, pohodlie, auto, pekné oblečenie.

 

Báseň:

Za Betlehemom maštaľka bola,

ohrievačom bol iba dych vola.

Do jasiel Božieho Syna Panna dala

a za nás všetkých k srdcu ho vzala.

 

Stacho: Kde sa toľko bavíš, môj drahý Fedore,

dávno ta už hľadám tu po celom dvore,

I bača sa stará, či si pod skalami

nemusel zas brániť stádo pred vlkmi.

Fedor: Vy ste teda mali o mňa starosť mnohú,

a ja som pásol šťastne, chvála Pánu Bohu.

Nič sa mi nestalo, ba ovečky moje

porodili nám dnes jahniatka dvoje.

Jedno z nich je milé, oči má sta trnky,

vlnu kučeravú, nohy ako srnky.

Hneď som si umienil , že ho ku slávnosti

obetovať budem na oltár vďačnosti.

Že som tak neskoro vrátil sa do domu,

ty milý Stacho môj nečuduj sa tomu.

Bo, čo som dnes videl, viac vidieť nebudem,

Keď aj na tom svete sto rokov žiť budem.

Stacho: Rozprávaj Fedore, čo je to takého,

azda si ty videl draka nejakého?

Fedor: Ej, môj milý Stacho, to čo som dnes videl!

Nemalo to peria, ani žiadnych krídel.

Len si uši napni a daj dobrý pozor,

keď ja dorozprávam, potom až ty hovor.

Keď som si napojil stádo pri salaši,

chcel som ho aj napásť na tej dobrej paši.

Slniečko pálilo a ja už spotený,

sadol som do chládku pod javor zelený.

Tu čujem v doline veľmi silné hlasy.

Od strachu mi veru dupkom stáli vlasy.

Vybehnem na skalu hladím na vše strany,

a to išli samé ľudu karavány.

Keby si len vedel , koľko bolo toho,

hádam aj päť tisíc, nepoviem snáď mnoho.

Stacho: Nuž a nevieš bratku z ohľadu akého

prišli tí cudzinci do mesta našeho?

Hádam len neprišli , nech nás Pán Boh chráni,

aby násilnosťou lámali nám brány?!

Fedor: Ja som sa nepýtal, bo som nebol s nimi,

neboj sa však bratku, ich ciel bude iný.

Žiadnu zbraň nemajú, cestujú v tichosti,

možno, že aj budú pre nás vzácni hostia.

Stacho: Najlepšie nám bratku o tom Kubo povie,

bo zvedavosť jeho o všetkom sa dozvie.

On ich celkom iste z našich vrškov uzrel

a každému smelo do očí sa pozrel.

Budeš vidieť bratku, keď sa s poľa vráti,

že nám dnešný večer rozprávaním skráti.

Fedor: Ja si už len žiadam, čím skôr ho uvidieť,

aby nám povedal, čo sa zas dozvedel.

(Sadnú si a vojde KUBO)

Stacho: Vitaj nám Kubo, povedz, čo nového?

Čo si dnes videl a počul dobrého?

My netrpezlivo tu teba čakáme,

bo niečo dozvedieť od teba sa chceme.

Kubo: Aj ja som už túžil, čím skôr byt tu s vami,

ale som sa zdržal dlho za horami,

bo som dvom pocestným ukazoval cestu

a odprevádzal som ich až k samému mestu.

Fedor: Tak aj ty si videl ten ľud z cudzích krajov,

čo išiel do mesta a do našich hájov?

Kubo: Veru som ich videl a aj som sa s nimi

na ceste rozprával ako s príbuznými.

(Príde bača)

Bača: Nuž čo je synkovia, o čom rozprávate,

čo to za akú reč, tu vospolok máte?

Čo vám Kubo zase doniesol nového,

keď s takou pilnosťou počúvate jeho?

Fedor: Ty azda nič nevieš, čo sa v meste robí,

že tam z cudzích krajov prišli veľké rady?

Kubo nám hovorí, že počul na ceste,

vraj akýsi zápis bude zajtra v meste.

Bača: Tak je. Rozkaz vyšiel od cisára daný,

by bol všetok ľud v krajine spísaný.

Stacho: No drahý bača môj, už som bez starosti,

ja som bol doteraz vo veľkej úzkosti.

Bo som sa nazdával, že ten ľud neznámy,

ako nepriateľ prišiel sem za nami.

Ale nech je preto chvála Pánu,

že nám zachoval od skazy rodinu.

Bača: Synovia moji, je tu čas k spaniu,

ale prv vzdajme vďaky Pánu,

že nás obhajoval a chránil od zlého,

by pokojne sme spali pod ochranou jeho.

(Všetci si kľaknú)

Bača: Pane hlas môj dvíham ku trónu tvojmu,

bo si zas pridal deň k životu môjmu.

Tu kľačím pri lôžku pokoja nočného,

ďakujem ti a prosím teba Mocného:

Zhliadni milostivo tu na synov mojich

jak odpočívajú už po prácach svojich.

Ty buď ich vodcom, daj im tej milosti,

aby svätý zákon mali v úctivosti.

 (pastieri spia, zastanú pri nich anjeli a zaspievajú)

Stacho: Čis počul Fedore tie ľúbezné hlasy,

čo bolo počuť na našom salaši?

Fedor: Spi bratku v pokoji, to sa ti len sníva,

to sa len v dedine k ránu kohút ozýva.

Spi ty len v pokoji, nechaj spať druhého,

nezobuď zo sna aj Kuba starého.

 

Pieseň: Poďme bratia do Betlema

 

Kubo: Pozrite, čo sa to belie pred nami,

aký to duch ide s toľkými žiarami?

1Anjel: Čo sa ma bojíte, čo trápite seba,

veď velikú radosť prinášam vám z neba.

Lebo sa narodil sveta Vykupiteľ,

budúci národov od Boha učiteľ.

On priniesol pokoj dobrej vôle ľudu,

všetky národy v ňom spasené budú.

2Anjel: Pospiechajte teda rýchlo k Betlehemu

a vzdajte spoločne česť a chválu jemu.

Nech vám ku poznaniu slúži na znamenie,

nájdete dieťatko v jasličkách na slame.

(Anjeli odchádzajú, pastieri vstávajú)

Kubo: Aký je len dobrý náš Pán Boh z neba - výsosti,

ako nás potešil v tej úzkosti.

Nuž synkovia moji nemeškajme

a ku jasliam sa rýchlo ponáhľajme.

Rozprávač: Pastierom netrvalo dlho, kým našli maštaľ. Už z diaľky zbadali manželský pár, skláňajú sa nad jasličkami, v ktorých sladko spalo dieťatko. Pristúpili k jasličkám a v údive naň hľadeli.

 

Pieseň:

 

(v maštaľke)

Bača: Pozrite, tam pacholiatko malé,

jak anjel zvestoval, v jasliach na slame.

Len teda synkovia pristúpte blíž k nemu,

učiňte poklonu a vzdajte česť jemu.

Stacho: Vitaj nám Ježiško od dávna túžený,

tys prišiel spasiť svet, od Boha poslaný.

Ja za to pred tebou na kolená padám,

by som bol účastný spasenie ta žiadam.

Fedor: K tebe sa utiekam, Spasiteľu drahý,

by som tiež dosiahol v nebi život blahý,

pre ktorý prišiel si z nebeskej výsosti

a sebou priniesol nám mnohé milosti.

Kubo : I ja sa tiež teším nad príchodom tvojím,

tebe sa oddávam celým srdcom svojím.

Neodchádzaj od nás, zostaň navždy s nami,

budeme pást ovce spolu pod horami.

Bača: Bárs mojím životom stojím už pri hrobe,

však predsa sa teším v tej mojej starobe.

Preto vitaj mi Ježiško milý a prijmi moje sklesnuté sily.

Rozp.: Boh dal zvláštne znamenie aj pohanom. Na nebi sa ukázala nezvyčajná hviezda. Traja múdri králi z východu vybrali sa za hviezdou. Nemohli zostať doma. Nepokoj, ktorý pocítili ich nútil hľadať pravdu. I vybrali sa za hviezdou, ktorá ich priviedla do Betlehema.

Kráľ1.: Hľa, či svetlo neosvecuje maštaľ?

Kráľ2.: Či si nehovoril o Kráľovi?

Kráľ3.: Bratia, či nie je jedno, či v paláci, či v maštali? Kde je čisté srdce, tam nerozhoduje bohatstvo a prepych.

Kráľ1.: Boj je Pravda a pravdu žiada a spravodlivý aj pravdu hľadá.

Kráľ2.: Nepôjdeme k Herodesovi, lebo on klame, nie sú jeho slová priame, inú cestu naspať voľme. Tak poďme!

Kráľ1.: Božie dieťa, ty večný vládca neba i zeme, náš kráľ a Pán. My prichádzame, aby sme ťa pozdravili a svoje dary ti odovzdali. Tu je zlato , ako kráľovi.

Kráľ2.: Tu tebe dávam kadidlo ako večnému Bohu.

Kráľ3.: Tu tymian vzácny ako symbol nesmrteľnosti.

Kráľ2.: S darmi, Pane, seba samých dávame ti.

Kráľ3.: Myšlienky a slová, životy a všetko čo len máme.

 

Pieseň:

 

 

Jasličková 032

Osoby: Rozprávač, Anjel Opatrovník, Najmenší Anjelik, Anjel Ubytovateľ, Strážca Nebeskej brány, Boží Hlas ,Serafín, Posol Boží, Anjel Porozumenia

 

Rozprávač: Raz dávno, veľmi dávno ak rátame podľa ľudskej miery, ale iba včera podľa nebeského kalendára, prišiel do Neba najmenší anjelik. Mal presne štyri roky, šesť mesiacov, päť dní, sedem hodín a štyridsaťdva minút. Toho dňa sa dostavil k Nebeskej bráne.

Strážca Brány: A ktože to sedí pred našou Bránou ? Najmenší Anjelik To som ja, Miško. Strážca Brány: Aha, Miško. Už ťa čakáme. Ale tu sa budeš volať - Anjelik, Miško. Tu nebudeš mať svoje pozemské meno. A ako sa tak dívam budeš najmenší anjelik. Zapíšem si ťa do Veľkej knihy. Najmenší

Anjelik: A kde som to ?

Strážca Brány: V Nebi.

Najmenší Anjelik: Tak vysoko ? (Je mu do plaču) A nespadnem ?

Strážca Brány: Dostaneš krídla. Budeš lietať. Tu sa ničoho nemusíš báť.

Najmenší Anjelik: (Slzy má na krajíčku) Veď ja sa nebojím... (Hlasno smrkne)

Strážca Brány: Teraz pôjdeš rovno ulicou Anjelov. Prídeš k najväčšiemu obláčiku. Tam býva Anjel Ubytovateľ. Šťastnú cestu !

Najmenší Anjelik: Ďakujem dedko, (odchádza od brány, obzerá sa okolo seba) A kde je to tá ulica Anjelov ? Aha, tam niekto kráča ! (volá) Hej, kamarát! Nevieš kde je tu ulica Anjelov ?
Serafín: Práve si na nej. (obzerá si ho )

Najmenší Anjelik: Kde tu býva Anjel Ubytovateľ ?
Serafín: Rovno pred tebou. Ani nie štvrť nekonečna. Pod', zavediem ťa k Ubytovateľovi.

Najmenší Anjelik: (Zastaví sa a počúva. Niekde počuť krásny spev.) Aký pekný spev ! Nikdy som nepočul tak spievať.
Serafín: To je náš Anjelský zbor. Aj ty budeš tak spievať. Naučíme ťa. (vysvetľuje ďalej) Tu zase mávame vyučovanie v hre na harfu. Tu sa večer modlievame. Vidíš ? Ani si sa nenazdal a už sme u Anjela Ubytovateľa. (pozdraví Anjela) Pozdravujem ťa, Anjel Ubytovateľ!

Anj. Ubytovateľ: Aj ja ťa pozdravujem, (zbadá anjelika) Koho mi to privádzaš ?

Serafín: Najmenšieho Anjelika, ako sa v Nebi hovorí.

Anj. Ubytovateľ: Vitaj teda u nás! (obzerá si ho) Ako sa tak dívam na teba naozaj si najmenší. Či budem mať na teba také malé krídelká ? Počkáš, kým ho zapíšem a potom ho odvedieš na jeho obláčik ?
Serafín: Pravdaže počkám, (k anjelikovi) Nič sa neboj.

Najmenší Anjelik: Veď ja sa nebojím.

Anj. Ubytovateľ: Čo tu napíšem ? Aha. Najmenší Anjelik. U mňa dostaneš čistú bielu košieľku, pár malých krídel a zlatú svätožiaru. (podáva mu balíček) Bývať budeš na najmenšom obláčiku.

Najmenší Anjelik: Ďakujem.

Rozprávač: Od tejto chvíle Nebeský pokoj nebol ako predtým. Najmenší Anjelik sa stal postrachom všetkých nebeských obyvateľov. Jeho pískanie sa rozliehalo po zlatých nebeských uliciach až v ušiach zaliehalo. Patriarchovia a proroci sa neraz vyľakali a vyrušili zo svojho rozjímania. Ku všetkému prišiel neskoro, všetko urobil presne naopak, naháňal sa po ulici, až víril Nebeský Prach. Vozil sa na Nebeskej bráne a keby tam boli okná, určite by ich bol porozbíjal. Ale to nebolo všetko.

Serafín: Čo budeme robiť s tým naším neposlušným Anjelikom ?

Anj. Ubytovateľ: To bude ťažké. Nič sa nechce učiť. No, len pozri ako sa učí lietať!

Najmenší Anjelik: (chodí po obláčiku, počíta) ...tristo jedna, tristo dva, tristo tri... A hop ! (skočí z obláčika, ale nemáva krídlami. Spadne, urobí kotrmelec, svätožiara sa mu odkotúľa, naháňajú, utrie o košieľku a položí na hlavu. Znova skúša, ale počíta už potichu)

Serafín: To veru nie je učenie ! Veď nemáva krídlami!

Anj. Ubytovateľ: A nepočíta do troch, ale do tristo troch !

Serafín: Budeme mu musieť dať Anjela Opatrovníka.

Anj. Ubytovateľ: Práve prichádza.

Najmenší Anjelik: (prichádza a stále počíta) ...dvesto deväťdesiatjedna...

Serafín: Aj, aj, Najmenší Anjelik ! Čo to tu stváraš ?

Najmenší Anjelik: Učím sa lietať, ale nedá sa to...

Serafín: Prečo tak dlho počítaš ?

Najmenší Anjelik: Bojím sa... Veď môžem spadnúť...

Serafín: Aj tak stále padáš. Pozri ako ti vyzerá biela košieľka a tá tvoja svätožiara... !

Anj. Ubytovateľ: (z príchodu) A vôbec, celé Nebo na ruby obrátil!
Anj. Opatrovník: Už som o ňom počul. Opatroval som trochu ďalej.
Serafín: Dobre, že si tu. Zverujem ti do opatery tohto neposlušného Anjelika. Skús mu pomôcť, aby z neho bol dobrý Anjelik. Anj.

Opatrovník: Určite mu pomôžem. (k Najmenšiemu Anjelikovi) Poď teraz so mnou. Začneme sa učiť. Uvidíš, že budeš najlepší.
Najmenší Anjelik: A hrať sa nebudeme ?
Serafín: Aj hrať sa budeš. Ale najprv bude škola.

Najmenší Anjelik: No, dobre. Idem sa učiť. Anj. Ubytovateľ Nie je veľmi nadšený.

Anj. Opatrovník: Nič to. Podaj mi ruku a poď ! Prejdeme sa Nebom.

Rozprávač: A tak sa Najmenší Anjelik oboznamoval s Nebeským poriadkom, učil sa u Anjela Opatrovníka, ale nešlo mu to. Spieval najfalošnejšie, až pokazil celý Anjelský chór, pískal ďalej, rušil Nebeský pokoj, potkýnal sa, padal, košieľku si mazal, svätožiara už vôbec nesvietila, ani hrať sa mu nechutilo. Sám Anjel Opatrovník mal veľké starosti, lebo naozaj sa nedalo s tým Najmenším nič robiť. A tak sa raz rozhodol. Jedného dňa večného mesiaca dal príkaz Najmenšiemu Anjelikovi.

Anj. Opatrovník: Anjelik môj, Najmenší. Hneď teraz sa vyberieš pred Anjela, ktorý má na starosti poriadok v Nebeskom Meste. Je to Anjel Porozumenia. Býva na konci tejto ulice. Musí sa s teboupozhovárať. On ti naozaj pomôže. Je múdry a spravodlivý. Uprav sa pekne a choď ! Už ťa očakáva.

Anj. Porozumenia: Nože, poď bližšie, (posadí si ho na koleno) A teraz mi pekne porozprávaj, čo ťa trápi.

Najmenší Anjelik: Nuž, zrazu som Anjelom a kdesi na Zemi, v našej chalúpke zostali moje hračky, kamaráti... Tu sa nieto kde škriabať na stromy, nedajú sa tu chytať ryby v potoku, nedá sa tu naháňať po lúkách a lesoch... A to nie je pravda, že sa vozím na Nebeskej bráne... Teda... raz som sa povozil... možno dvakrát... neviem. Alebo to bolo trikrát ?... Raj je krásny. Naozaj, ale Zem bola tiež krásna... Veďju stvoril Pán Boh. Bolo tam svitanie, zmrákanie...

Anj. Porozumenia: No, a čo by ťa v našom Raji urobilo šťastnejším ?

Najmenší Anjelik: ( chvíľu premýšľa ) Doma, pod mojou postieľkou som nechal škatuľku. Keby som ju tak mohol mať.

Anj. Porozumenia: Nič nie je ľahšie. Zavolám Anjela Posla a ten už zariadi, aby sa to splnilo. Vidíš, u nás máme všetko zariadené tak, aby sme splnili všetky tvoje túžby. A čo máš v tvojej krabičke ?

Najmenší Anjelik: Mám tam svoje bohatstvo.

Anj. Porozumenia: Uvidíme. Rád sa pozriem na tvoje bohatstvo. Ale aj ty musíš urobiť všetko, aby sme tu v Nebi mohli privítať malého Ježiška.

Anj. Posol: (príde) Splnil som tvoje posolstvo. Už som tu.

Najmenší Anjelik: A to tak rýchlo ? Veď ja som býval ďaleko!

Anj. Porozumenia: U nás čas plynie stokrát rýchlejšie ako na Zemi.

Anj. Posol: Je to ona ? (podáva mu krabičku)

Najmenší Anjelik: Ona, ona... ! (otvárajú a teší sa)

Anj. Porozumenia: Poď, Anjel Posol. Necháme ho so svojím tajomstvom. (odchádzajú)

Rozprávač: Ej, veľká zmena sa stala s Najmenším Anjelikom. Od tých čias bol jedným z najlepších, aj keď tú svoju košieľku a svätožiaru stále neudržoval v poriadku. A tak si žil a hral sa a bol spokojný. Až raz sa rozchýrilo v Nebi, že sa má narodiť na Zemi Ježiško. Celé Nebo sa pripravovalo na jeho privítanie. Všetci Anjeli pripravovali darčeky. Všetko sa to blýskalo od krásnych farieb, stužiek a spievali sa piesne, koledy... A tie darčeky potom mal Anjel Posol zaniesť do mesta Betlehema, aby pozdravil Syna Pána od Nebeských obyvateľov. Najmenší Anjelik si toho nevšímal, až keď sa jedného dňa vyhlásilo, že pred Boží trón treba priniesť svoje darčeky. Vtedy Najmenší Anjelik dostal strach. Čože on môže poslať Synovi Pána ?

Najmenší Anjelik: (sedí nad svojou krabičkou) čo len pošlem ja ? Veď to čo tu mám, sotva poteší takého veľkého kráľa. No, čože tu mám ? Jeden kamienok z nášho potoka, vetvičku z borovice spoza nášho domu, prak, uschnutého motýľa aj cvrčka, kúsok motúza, lístie... Či sa to patrí ? Ale nemám viac... (rozhoduje) Nech bude ako bude, pre mňa bola dobrá a ja mu ju pošlem...

Rozprávač: A tak sa stalo, že všetci Anjeli prišli pred Boží Trón a prinášali svoje dary. Aj Najmenší Anjelik prišiel so svojou krabičkou. Bola ošúchaná, umazaná... A všetky ostatné boli krásne vyzdobené... Potkol sa Najmenší Anjelik od toľkej nádhery až mu krabička vypadla a zakotúľala sa priamo pred Boží Trón. A s ňou sa dokotúľal aj sám Anjelik. Všetko stíchlo a čakalo, čo bude. A tu sa stala veľká vec.

Boží Hlas: Spomedzi darov celého Rajského obyvateľstva táto škatuľka sa mu zapáči najviac. Sú v nej veci, ktoré patria Zemi a ľuďom. A Môj Syn sa narodí, aby bol kráľom obidvom. To sú veci, ktorébude Môj Syn mať tiež rád a ostanú mu vzácnymi aj potom, keď ich zanechá po dokončení svojej úlohy. Prijímam tento dar v mene Dieťaťa Ježiša narodeného tejto noci v Betleheme.

Anj. Porozumenia: Pozrite, práve táto škatuľka začala žiariť nezvyčajným svetlom. Je to naozaj najkrajší darček !

Všetci: Hosana !

Anj. Porozumenia: A teraz oslávme narodenie nášho malého Ježiška najkrajšími piesňami a modlitbičkami, ktoré sme pripravili. Vitaj narodený a buď svetlom v tmách našich duší!

Anjel Posol: A túto krabičku odnesiem sám a bude svietiť na cestu. Bude hviezdou, ktorá ukáže cestu všetkým ľudom do mesta Betlehema !

Všetci: Hosana!

 

 

Jasličková 033

Postavy: Rozprávač, Anička, Pani Králiková, Suseda 1, Suseda 2.

Rekvizity: biela košielka, vianočka 2x, vreckovky, drobné darčeky.

 

Rozprávač: Obyvatelia jedného malého mestečka sa raz rozhodli, že sa vydajú na cestu do Betlehema a prinesú dary malému Ježiškovi. Bola medzi nimi i chudobná krajčírka Anička.

Anička: (Sedí smutná s hlavou v dlaniach)Ach, čo si len počnem? Kde vezmem darček pre Ježiška? Mám len pár otlčených šálok a plechové hodiny na stene! (Rozplače sa a pritom si siahne do sukne po vreckovku. Vytiahne malý zabalený balíček.) Mám ešte tieto tri krásne vreckovky od starej mamy. „Schovaj si ich, keď sa budeš vydávať,“ hovorila mi. Vydávať sa nechystám. Ale načo by boli malému Ježiškovi vreckovky?

Rozprávač: Po krátkom premýšľaní vzala Anička nožničky, zavrčal šijací stroj a o chvíľu ležala na stole krásna biela košieľka. Anička sa šťastná vychystala na cestu.

Anička: Ešte nikdy som nebola taká šťastná. Konečne aj ja môžem Ježiškovi niečo darovať.

(Anička odchádza do úzadia a prichádza pani Králiková s veľkou vianočkou.)

Pani Králiková: Musím priniesť do Betleheme najväčší a najkrajší daršek. Potom sa s ním postavím dopredu, aby všetci videli, aká som štedrá. Myslím si, že takúto veľkú vianočku nedá Ježiškovi nik. Však som na mašľu napísala, aby všetci videli: Venuje pani Králiková. Júj, sneží. Nemôžem však vianočku zakryť, nebolo by ju vidieť.

Rozprávač: Pani Králiková sa postavila na čelo putujúcich – aby vianočku všetci videli – a vykročila. Postupne však vianočka vlhla a bola stále ťažšia a ťažšia.

Pani Králiková: (Obráti sa k spoluputujúcej susede:) Pani suseda, pomôžete mi niesť vianočku?

Suseda 1: Rada by som, ale sama nesiem v oboch rukách malé darčeky.

Suseda 2: Ja by som vám rada pomohla, ale aj ja nesiem vianočku a musím dávať pozor, aby mi z nej nespadol obrúsok – aby nenavlhla.

Pani Králiková: Mala som byť múdrejšia a upiecť menšiu vianočku. Ako len donesiem túto opachu až do Betlehema? A možno by som nemusela byť ani prvá. Veď aj iní nesú veľa pekných darov.

Rozprávač: Smutno odlomila kus vianočky a odhodila ho do snehu. Čoskoro sa k nemu zleteli hladné vtáčiky a vianočkou sa nasýtili. Posilnené chytili mašľu pani králikovej a spolu so zvyškom vianočky nadnášali jej dar celou cestou až do Betlehema.

 

(všetci spievajú.)

Pieseň: Poďme bratia do Betléma

 

Rozprávač: Po dlhom putovaní prišli k jasličkám. Ležalo tam už mnoho darčekov. Veľké, obrovské i malé, drobnučké. Na veľkosti však vôbec nezáležalo. Každý dal to, čo mohol. A dával to zo srdca a s láskou. A to je práve to najdôležitejšie.

 

 

Jasličková 034

Báseň: (POVEDZ SNIEŽIK)

 

S 1: Povedz sniežik, čistú pravdu,

čistú pravdu povedz mi.

Či si býval s hviezdičkami

a či v nebi s anjelmi?

S2: Bavil som sa s hviezdičkami na nebíčku veselo,

ale dole s detičkami zahrať sa mi zachcelo.

Anjelíci nemeškajú, už ma sypú z vrecúška

a hviezdičky na rozlúčku šepkajú mi do uška.

H: Ponáhľaj sa na zemičku,

nech sú biele chodníčky,

nech z vianočných sviatkov

majú radosť veľkí aj tí maličkí.

D: Rozpustili anjelíci páperové periny,

posypali bielym snehom hory, mestá, dediny.

Padá, padá k zemi sneh, drobné malé vločky,

popadali spoza striech ľuďom na oblôčky.

Čo tie vločky uvideli, isto vedieť chcete,

usaďte sa, napnite sluch, hneď sa to dozviete.

 

(Prvá vločka pozerá sa na dom v záhrade, kde rodinka zdobí stromček v dobrej nálade.)

(KEĎ SÚ VIANOCE)

1. Mamka, Vianoce sa blížia, a preto Ja ti musím darček dať,
mamka i Vianoce sa blížia, a preto každý sa musí radovať.
Ocko; ja veľkú-radosť mám, že Ježiško príde k nám,
mamka, ja bračeka veľmi rada mám.

R: Keď sú Vianoce; celý stromček sa nám ligoce, v jasličkách leží náš Mesiáš, tak čo sa naňho iba pozeráš? Má iba dve plienky, nedali sme ho do postieľky, všetko z Božej vôle znáša, vôbec mu to neprekáža.

2. Oči, tým mojím darčekom, bude len maličká pusa,
za to sa na mňa nehnevaj, na čielko krížiček mi daj.
Potom mi z čela zíde mrak, srdce vysloví veľký vďak,
že ty, Ježiško malý, sa všetkým nám vôkol rozdávaš.

D: Mamka, pozri, aká krásna hviezda.

M: Áno, je veľmi pekná. Skoro ako tá, čo svietila na cestu k Ježiškovi. Zavesíme ju vysoko, aby žiarila všetkým. D: Mamka, kedy boli prvé Vianoce?

M: Prvé Vianoce? Už je tomu dvetisíc rokov. Sám Boh prišiel medzi nás. Narodil sa v Betleheme malý Ježiško a priniesol nám veľký dar, priniesol nám svoju lásku - seba.
D: A odkiaľ to vieš?

O: Z Evanjelia, z Radostnej zvesti. Ale poďme deti. Stromček je už hotový a my si môžeme z tejto knihy o tom prečítať:

D: Otecko, ty si dnes taký veselý. Z čoho máš najväčšiu radosť?

O: Z toho, že sme všetci spolu a zdraví. Že nám Ježiško prináša pokoj a spásu aj dnes, nielen pred niekoľkými rokmi.

D: A z darčekov, ktoré dostaneme, z tých sa netešíš?

O: Ale áno, no tie nie sú najdôležitejšie.

M: Vy sa tešíte na Vianoce, lebo vám Ježiško prináša darčeky. No až trochu vyrastiete, pochopíte, že to najdôležitejšie cez Vianoce nie sú darčeky.

V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho menom Jozef. A meno Panny bolo Mária.

 

(MLADÁ DEVA)

1. Mladá deva z rodu Dávida,
v Nazarete kľačí, modlí sa.

Anjel k nej vstúpil, zvláštne pozdravil.

R: Ave Mária, milosti si plná, ave Mária, medzi ženami požehnaná.

2. Pochytil ju zrazu zvláštny strach,
pri tých slovách, ktoré počúva:

"Tvoj Syn bude kráľ, spásu všetkým dá".

A: "Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca."

M: "Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?"

A: "Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už j e v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné."

M: "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova."

 

(Rodina číta Písmo:)

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: "Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán."

(MAGNIFIKAT)

Velebí moja duša Pána

a môj duch jasá v Bohu mojom Spasiteľovi,

lebo vzhliadol na poníženosť svojej služobnice.

Hľa od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,

lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný,

a sväté je jeho meno

a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie

s tými, čo sa ho boja.

Ukázal silu svojho ramena,

rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.

Mocnárov zosadil z trónov

a povýšil ponížených.

Hladných nakŕmil dobrotami

a bohatých prepustil naprázdno.

Ujal sa Izraela svojho služobníka,

lebo pamätá na svoje milosrdenstvo,

ako sľúbil našim otcom,

Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.

 

(Rodina číta Písmo:)

V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal , keď Sýriu spravoval Qvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Hľadali nocľah, kde by sa mohli uchýliť.

 

(KTO KLOPE TAM?)

1. Kto klope tam? - My dvaja chudobní.
Čože vám dám? - Len nocľah chatrný.
Prosíme si ponížene, z ďalekej sme prišli zeme.
Ja neznám vás. - Prosíme pusťte nás!

To nemôže byť. - Veď izieb je nazbyt.

Podaromná je vaša reč, nieto miesta, choďte preč!

2. Nebúrte ma! - Nechceme už prosiť.
Nezlobte ma! - Len ráčte poradiť,

kde pre Syna Boha jesto v meste dáke skromné miesto.

Hen maštaľ dám. - Ó jedna z mnohých rán.

Žobrač sieň chce. - Len pre Božské srdce.

Nevyberá žobrácky hosť, pre vás je aj maštaľ dosť!

(Otec zatvorí Písmo a dokončí rozprávanie:)

- Napokon sa uchýlili do jaskyne za mestom, do opustenej maštaľky, medzi zvieratká. V betlehemskej maštaľke sa narodil Ježiš Kristus. Panna Mária ho zavinula do plienok, uložila do jasieľ. Neskôr sa mu prišli pokloniť pastieri, traja králi a ľudia dobrej vôle.

(DNES LÁSKA PRIŠLA.)

l. Dnes v srdci veľa otáznikov mám, prečo každý má druhého rád? Je tu zvláštny čas, čas lásky úprimnej, každý s úsmevom pozerá na svoj cieľ. Čas tak nádherný, túžobne čakaný. Je to Pánov čas, čas jeho príchodu medzi nás

R: Dnes láska prišla na zem k nám, jasaj je tu Kráľ. Ty lásku, nádej rozdávaj, s kým sa stretávaš. Nech vládne láska nebeská všade vôkol nás.

2. Prečo Ježiš malý sa sám narodil?

Prečo v biednej maštali nikto nebol s ním?

Prečo nie tak ako králi v paláci,

prečo len v chudobnej maštali?

Ježiš nám všetkým ukázal príklad,

že aj v maštali môže byť stále veľa radosti.

3. Prečo ocko s mamkou tajomne sa tvária

a nám deťom svojim nepovedia,

prečo každý má tak veľkú radosť sám,

prečo každý sa s radosťou usmieva?

Sú tu Vianoce túžobne čakané,

láska vládne v nás, a preto každý má druhého rád.

Rl: Dnes láska prišla na zem k nám...............

R2: Veď kvôli nám je Ježiš tu, podáva ruku.

Veď kvôli nám je v jasličkách Ježiš malý Kráľ, chce všetkých nás k sebe pozvať, poď mu zaspievať.

(Zamyslenie:)

Nie všetci ľudia a nie každá rodina slávi Vianoce spôsobom, ktorý nám porozprávala prvá vločka. Nie každý je na Vianoce šťastný a má blízko seba ľudí, ktorých má rád. Sú ľudia, ktorí sú sami nielen počas roka, ale ostávajú sami aj na Vianoce, aj počas týchto krásnych sviatkov. Sú medzi nimi ľudia starí, mladí, ale aj deti. A predsa, hovorí sa, že na Vianoce by nemal byť nikto sám. Skúsme sa teda započúvať a pozrime sa, o čom nám chcú porozprávať ostatné vločky.

 

(Druhá vločka pozerá do veľkého domu, je v ňom mnoho detí, čo nemajú mamu.)

 

(MODLITBA ZA OPUSTENÉ DETI)

Ty, Otče všetkých oteckov, ty, všetkých matiek Matka, teraz vás prosím o všetko: vzhliadnite na dieťatka, ktoré tu láska nechcela a na svet prišli samé. Vezmite môjho anjela, on nech ich stráži. Amen.

 

V: "Á, dobrý deň! Prišli ste si po Kláriku?"

B: "Dobrý deň."

K: "Bábííí!!!" (s ruksakom, vetrovkou, hodí sa jej okolo krku)

V: "Klárika sa vás už nevedela dočkať. Tak vám prajem krásne sviatky."

B: "Ďakujem. A aj vám požehnané Vianoce."

K: "Babi, a stromček už máme ozdobený?" ... (odchádzajú)

(Rodičia - R : (ujo - U, teta - T), Dominik - D)

R: "Dobrý večer!"

V: "Dobrý... Dominik, poď sem. Máš tu návštevu."

U: "Ahoj, Dominik. Chcel by si ísť k nám na Vianoce?"

D: "Éé, hm, nó" (nesmelo)

T: "Tak si bež zobrať veci, my ťa tu počkáme.

D: (ide si nohy dolámať) rodičia a vychovávateľka odídu nabok.

U: "Neviete, ako pokročila adopcia?"

V: "Mám pre vás výbornú správu. Ak všetko pôjde ako po masle, po Novom roku bude Dominik váš." T: "Konečne! Na túto chvíľu sme strašne dlho čakali." (dobehne Dominik)

D: "Už som hotový!"

R: "Dovidenia a veselé Vianoce."

(deti sa hrajú, príde poštár - P.)

P: "Dobrý večer. Nech sa páči." (prinesie pohľadnice) "A krásne Vianoce"

V: "Ďakujem. Aj vám." ( poštár odíde.)

V: (všetkým deťom) : "Dobre, detí, odložte hračky, už je neskoro. Musíme ísť spať, aby čím skôr prišli Vianoce."

(Janka stále čaká a pozerá na dvere) "Janka, poď už aj ty."

 

(LIST - JEŽIŠKOVI)

1. Keď sa blížia Vianoce, veľa detí, ja to viem,
posiela ti, Ježiško, malý lístok a pár viet.

Čo chcú dostať pod stromček, čo im radosť urobí,

tebe tento malý list, aj moju prosbu prezradí.

2. Nechcem autíčka a bábiky, aj ceruziek mám dosť,
mať veľa hračiek nestačí deťom pre radosť.

A keď im niečo chýba, sú to dvaja ľudia snáď,

je to otecko a mamka, aby mal ich kto mať rád.

R: A preto ťa dnes prosím: nech každé dieťa cíti, lásku svojich rodičov, aby v očiach bola radosť, v tvári úsmev aby bol. Nech mi z jednej strany drží dlaň ruka ocka, z druhej mamy. Nech ma láska mojich rodičov po celý život chráni.

 

(Tretia vločka pozerá cez okno horskej chaty, pri gitare rozmýšľajú o Vianociach mladí.)

 

(/mladí, hrajú na gitare spievajú pieseň - od Brontíkov VÁNOČNÍ LÍSTEK)

(l. Černý stíny stromu, ranní mlhy hlásí, že zas príjde sníh, lidem, co se stejská, pošle nekdo lístek vánoční.

R: ...)

 

1: "Dnes sú Vianoce. Aké je to zvláštne. Je to po prvý raz, čo nie som na Vianoce s našimi. Kto vie, čo teraz robia.... "

2: "Naši ako každý rok sa najedli a určite už pozerajú telku, alebo sedia u susedov a kecajú o politike."

3: "U nás je to podobné. Ani si ma nevšimnú, keď vypadnem von.

4: "Tu máme aspoň trochu zábavy."

5: "Naši chodia každé Vianoce o polnoci do kostola. Asi mi to dnes chýba. Chodievam s nimi.

6: "A prečo chodíte do toho mrazu? Ja radšej ostanem pri telke."

3: "Aj tak tam nič poriadne nedávajú. Ale isto, prečo tam chodíš?"

5: "Je tam taká vianočná atmosféra."

4: "Čo keby sme si zaspievali niečo vianočné, keď je dnes ten Štedrý večer? Poznám pesničku, bez ktorej si tento čas neviem predstaviť."

(začne spievať Tichú noc, po 1. slohe sa pripoja všetky deti)

 

(TICHÁ NOC)

l. Tichá noc, svätá noc, všetko spí, všetko sní,

sám len svätý bdie dôverný pár,

stráži dieťatko, nebeský dar.

Sladký Ježiško spí, sní, nebesky tíško spí, sní.

2.            Tichá noc, svätá noc, anjeli zleteli.
Najprv pastierom podali zvesť,
ktorá svetom dnes dáva sa niesť:
Kristus Spasiteľ je tu, Tešiteľ sveta je tu.

3.            Tichá noc, svätá noc, nežná tvár, lásky žiar
božsky rozsieva v jasličkách tam,

bije záchranná hodina nám.

V tvojom zrodení Boh Syn, Ježiško, Láska, Boh Syn.

 

(Štvrtá vločka vzniesla sa k oknu domu malého, cez záclonu pozerá na tvár muža starého.)

(starček - S , hlas - H , koledníci - K)

H: "Toto sú už moje 72. Vianoce. A prvý raz som sám. Pavol ten s rodinou na horách lyžuje. Ani pohľadnicou si nespomenul. A Katka písala, že bude s priateľom. A Martin, o tom nemám správy už osem rokov."

H: "Keby si tu bola aspoň ty, Magduška. Ako ťažko mi je bez teba."

(Zamyslenie:)

Prečo je starček tak sám? Prečo i dnes na Vianoce? Má predsa svojich blízkych. Častokrát je človek sám len preto, že ľudia vôkol neho majú iné záujmy a sú nevšímaví. Ako to, že toľkí ľudia sú sami? Aspoň dnes v Štedrý večer by si mali najmä tí najbližší spomenúť ...

 

(ŠŤASTIE, ZDRAVIE, POKOJ SVÄTÝ)

1. Šťastie, zdravie, pokoj svätý, vinšujeme vám, či ste starí, lebo deti, nezáleží nám. Z ďaleká sa berieme, novinu vám nesieme, čo sa stalo dnešnej noci v meste Betleme.

2. Narodil sa chlapček malý, posiela nás k vám, aby ste mu niečo dali, zaniesť mu to mám. Chlebík, ten už nechce brať, bo ho nakŕmila mať, radšej dolár lebo dukát ráčte mu poslať.

K: "My nie sme žiadni žobráci, hladní ako v zime vtáci. Sme deti vašich susedov, prišli sme k vám s koledou.

K: "Prišli ku vám koledníci, šťastie, zdravie vinšovať. Omrzli nám trochu nosy? Netreba nás ľutovať. Za každý verš orech máme, jabĺčko a oblátku, požehnania úprimného pridáme hneď ku sviatku. Prišli ku vám koledníci, piesne, vinše darovať. Otvárajte dvere srdcia, nebudete ľutovať. Spod kožúška ponúkame kus srdiečka teplého, aby sme ním rozohriali nášho Krista malého.

K: " Ďakujeme vám, že ste nás do vášho príbytku prijali a naše koledy i pesničky si vypočuli. Dobre sa mávajte, s Ježiškom ostávajte.

D: "Ďakujem vám, moji zlatí a nech vám to Pán Boh odplatí.

(KOLEDNÍCI)

1. Koledníci, chlapci malí, pesničky nám rozsypali
večer pod oblôčkom.

O príchode Jezuliatka, počúva dnes každá chatka s rozjasneným očkom.

2. Láska Božia, Láska veľká, deťom vkladá do hrdielka
pieseň o jasličkách.

Dieťa, čo sa narodilo, radosťou ich obdarilo, zažalo jas v líčkach.

 

(Zamyslenie:)

Aké zvláštne! Týchto chlapcov takmer vôbec nepoznám. Občas som ich videl naháňať sa a hrať spolu. Určite majú vo svojej rodine veľa príbuzných, ktorým by mohli ísť zakoledovať. Je od nich pekné, že si spomenuli práva na mňa. Obyčajní chlapci, a predsa majú dobré srdcia. Niekedy ani dospelí nevedia, čo sa v nich skrýva.

Vidíš, Magduška, predsa si niekto na mňa tieto Vianoce spomenul. Ľudia sa v dnešnom svete ešte vedia mať radi.

(SEDÍ STARČEK)

1. Sedí starček zamyslený, pozerá oblokom
na biely sneh, ktorý leží na cestách.

U susedov svieti stromček, vôkol neho deti. Prečo sa on cíti sám, tak sám?

R: Na Vianoce máme byť spolu, ocko, mamka, ba aj starký náš. Daj, Ježiško, daj nám vôľu prísť k druhému, aby nebol sám. Prežiť sviatky lásky spoločne nám daj.

2. Zažeň smútok z očí starých,

radosť duši daj, príď do sŕdc všetkým ľuďom. Cez starosti, cez radosti, rodinu aj priateľov, cez pesničky koledníkov nás spoj.

R: / 2x /

 

(Piata vločka zbadala okno do kostola. Čo tam ľudia hľadajú, podívať sa chcela. Vnútri spevom radostným Boha všetci chvália, že zas prišli Vianoce, chvália Krista Kráľa.)

(Vnútri spevom radostným Boha všetci chvália, že zas prišli Vianoce, chvália Krista Kráľa.)

(GLÓRIA)

R: Glória, glória, zrodil sa Pán všetkých čias. Glória, glória, zrodil sa Pán všetkých nás.

1.          Nebeskí anjeli radosť Vám zvestujú,
nebeské vojsko poctu Mu vzdá.
Nebeské zástupy s preveľkým plesaním
vítajú na zemi nášho Pána.

2.          K Vám na zem prišiel dnes
Spasiteľ všetkých nás,
Učiteľ múdry, najvyšší Kňaz.

V dieťatku zostúpil, dáva sa všetkým nám láskavý, všemocný Vládca a Kráľ.

Radosť , ľudia, radosť majme, preč myšlienky tiesne.

Boh nám poslal svojho Syna,

s radosťou mu zaspievajme, verš najkrajšej piesne.

Akou piesňou zajasáme, ktorú by sme vedeli?

Mnohé piesne sú nám známe,

ale predsa vyberáme tú, čo pejú anjeli.

Tú o Božom pokoji, nech sa každý pripojí,

s anjelmi nech privoláva: sláva Bohu, sláva, sláva.

(SLÁVA BOHU NA VÝSOSTI)

1. Sláva Bohu na výsosti, ľuďom dobrej vôle mier! Narodený z láskavosti, s Otcom ľudstvo celé zmier!

R: Boh sám prišiel nám na pomoc, stal sa jedným z nás v túto noc. Sláva Ti, vďaka Ti, Bože presvätý!

 

2. Povedzte to všetkým ľudom: Záchranca je blízko nich. Koniec tme a všetkým bludom, preporodí úprimných.

H: Detí milé, detí zlaté, kamže sa dnes ponáhľate?

Ch l: Do Betlema ponáhľame, dieťatku tam poctu vzdáme.

D l: Leží v plienkach zabalené, do jasličiek položené.

H: Divy sveta! Čo mu ale prinesiete, deti malé?

Ch2: Ja mu nesiem kvety čisté, poviem: "vitaj, Jezu Kriste!"

D2: Jabĺčko tu nesiem jemu, chlapčekovi prekrásnemu.

D3: A ja zase vďačným spevom poteším ho svojim darom.

D4: Na husličky svoje malé zahrám jemu k Božej sláve.

H: A ty vzadu, chlapček malý? Odkiaľ teba privolali?

Ch3: Chudobný som, biedny, chorý, ale srdce láskou hon. Ježiškovi milenému nemám nič, čo dal by jemu.

Ch4: Nemáš nič? Kto darček nemá, nesmie s nami do Betlema!

H: Nevrav takto, pyšný synu, radšej priznaj svoju vinu! Jednáš s bratom bez ohľadu, majúc v srdci len kus ľadu. A nie lásky oheň žhavý, aký u Krista sa javí. Poznaj lásku nebies Pána, ako k hriešnikom saskláňa. Od biedneho bez otázky prijme každý prejav lásky. Poď len s nami, milé dieťa, ver, že Pán Boh miluje ťa!

CH4: I ja ľúbim Pána Krista, on je nádej moja istá!

H: Múdro vravíš, chlapček mlý, zasväť Kristu všetky sily. Len tak teba očakáva večný život, večná sláva. A vy, deti moje zlaté, kiež sa vždycky rady máte!

Poďme teraz v Božom mene, zídeme sa v Betleheme. Tam dieťatku poctu vzdáme, pri jasličkách zaspievame.

(K JEŽIŠKOVI DO BETLEMA)

1. K Ježiškovi do Betlema pôjdeme, hej pôjdeme.
Jemu pískať, jemu trúbiť budeme, hej budeme.
Takú nôtu veselú a dávno neslýchanú,

že sa nám narodil v meste Betleme.

2.             K Ježiškovi do Betlema pôjdeme, hej pôjdeme.
Mlieka, medu na kasičku venujeme, hej venujeme.
By dieťa sladko spalo, v jasličkách sa ohrialo,
lebo prišiel z neba, to mu zanesme.

3.             K Ježiškovi do Betlema spechajme, hej spechajme.
Dobrý príklad pastierov nasledujme, hej sledujme.
Ale čo mu my dáme, keď ničoho nemáme?

Naše detské srdcia, tie mu darujme.

Radosť veľkú zvestujeme, narodil sa sveta Pán.

Neďaleko Betlehema v chladných jasliach leží sám.

Poďte s nami pokloniť sa Ježiškovi malému,

za to, že k nám z neba prišiel, svoje srdcia dáme mu.

Počujte, jak na nebesiach anjelíci spievajú, sláva Bohu na výsostiach, pokoj ľuďom želajú.

S posolstvom z neba chodím po zemi, zvestujem novinu a teším ľudí.

Sľúbený prišiel Mesiáš, Spasiteľ sveta, Ježiš náš.

Každej rodine buď požehnanie nech vám ho udelí dieťa narodené. Sláva Bohu na nebi, pokoj ľuďom na zemi.

 

Prichádza Ježiš na svet, dieťa zázračné. Prichádza Ježia kvôli tebe, kvôli mne. Spýtaj sa seba: našiel si ho a či nie? Spýtaj sa seba, čo tí vraví svedomie. Čo asi hľadá Ježiš, ktorý prišiel k nám?Čo asi hľadá, spýtaj sa, povie tí sám. On teba čaká, tak ty súhlas svoj mu daj. On teba čaká, k jasličkám sa ponáhľaj.

Vinšujeme vám tieto slávne sviatky,

nášho Pána narodenia,

aby ste mali veľa zdravia,

šťastia a Božieho požehnania,

na poli úrodu, pokoj v dome,

lásku a svornosť,

nech vám to trvá až na večnosť.

(NOC ZÁZRAKOV)

1. Noc zázrakov Boh vniesol cez dieťa na zem,
hoc Máriu a Jozefa hostí zle Betlehem.

Pre strápených a núdzou hnaných maštaľ je zo skál, v nej Boh sa zrodil ako človek, záchranca a kráľ.

R: Tak krásna, zázračná noci V nej Boh nám Syna dal, keď z Máriinej lásky si telo vzal. Tam anjel spieval k nám: dnes lásku, radosť vám to diéta malé vnáša, je záchranca, je Pán. Ježiš, ó, Ježiš, vitaj náš kráľ. Ježiš, ó, Ježiš, maštaľ sveta meníš v chrám.

2. Si spása a vo válove spíš, neba dar.

Tam víta si ťa bieda naša a s ňou zvierat pár. K nim tí, čo blízko pásli, prišli, dobro z ich sŕdc zriem. A múdri králi, keď si kľakli, kľakne celá zem?

 

 

H: Zase ste prišli, vy ľudia hrdých tvári, pozrieť sa na mňa, Dieťa malé, vložené v tvrdé jasle... Tak sa to dialo už celé roky, vždy neustále ste prichádzali a hľadievali na mňa-Dieťa vložené v tvrdé jasle. Zase ste prišli...

Nuž čujte, čo tisícročia vravia vám tieto jasle. A vy to stále nečujete a vy to stále nechápete... Jasle sú lôžkom lásky a ten, kto v nich leží je Láska sama, čo prišla z neba, aby naučila ľudí milovať...

(VIANOČNÝ HYMNUS)

Tak to je čas Vianoc, ten čas spomienok.

Sme zasa starší, zas o jeden rok.

Tak to je Čas Vianoc, zas prišiel k nám,

dúfam, že máš sa a nie si sám.

Veselé sviatky a Nový rok

a úsmev v očiach a ľahký krok.

Tak to je svet Vianoc pre všetkých nás.

Tak chvíľu skúsme spomaliť čas.

Veselé sviatky osamelým,

smútok sa stratí tak, ako dym.

Tak veselé sviatky a Nový rok

a úsmev v očiach a ľahký krok.

Krásne sviatky, krásne sviatky, krásne sviatky.

 

 

Jasličková 035

Báseň:

Poďte deti, pobehnite, hračky chvíľu zabudnite,

uvidíte krásne čosi, dozviete sa nové veci.

Na návštevu všetci spolu zabehnite ku kostolu,

až k oltáru dostavte sa, na jasličky pozrite sa!

Jezuliatko krásne, drahý vystiera k nám rúčky nahé,

hračky nemá, chudobné je, na srdiečku nás zohreje.

Keď prídete, pokľaknite, očká k nemu pozdvihnite,

rúčky zbožne poskladajte, modlitbičky oddávajte.

Za to všetko navštívenie, pýtajte si požehnanie.

 

Pieseň:

 

U1: Milé deti, drahí bratia a sestry: Vítame vás na dnešnej pobožnosti. Iste viete, čo sme si prišli pripomenúť.

U2: Čo myslíte, deti, ktoré postavy boli najdôležitejšie pri Ježišovom narodení?

D: Mária, Jozef, anjeli....

U2: Kto bola Mária? ... A Jozef? ...

U1: Keď to viete, oživme teraz tento príbeh v našich srdciach a mysliach.

 

Pieseň: Poslal Boh anjela...

 

Anjel: Buď pozdravená, Mária!

Mária: Anjel?

Anjel: Neboj sa, Mária, Pán je s tebou. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.

Mária: Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?

Anjel: Otcom bude Pán Boh, nebude to obyčajné dieťa, bude Božím Synom.

Mária: Rada budem matkou takému dieťaťu. Nech sa stane, ako si povedal.

(Anjel a Mária odchádzajú.)

 

Pieseň: Dávno už minula doba

 

Bubeník:

Dáva sa na známosť:

Cisár August rozkaz píše,

sčítať ľudí z celej ríše.

Každý z rodu Dávida,

Zapíše sa do Betlema!

 

Pieseň: Jozef a Mária

 

(Herodes a prichádzajúci králi)

Herodes: Kto ste a odkiaľ prichádzate?

Kráľ 1: Sme učenci z ďalekých krajov a podľa proroka sa má v Júdskom meste Betleheme narodiť nový kráľ.

Herodes: Nový kráľ???

Kráľ 2: Áno.

Herodes: Keď ho nájdete, príďte mi povedať, kde je, aby som sa mu aj ja poklonil.

U2: Aj napriek tomu, že mudrci boli vzdelaní ľudia, Boh túto radostnú zvesť oznámil prostredníctvom anjela tým najchudobnejším – pastierom.

(Pastieri s anjelmi.)

Pastier 1: Ój, to bol dnes ťažký deň...  (Bača sa otočí smerom odkiaľ prichádza Pastier 2.)

Bača: To si ty Stacho? A kde je Fedor?

Pastier 2: Išiel ešte statok pozatvárať. (Prichádza Pastier 3.)

Bača: Nože prisadni, zajedzme si spolu. (Jedia.)

Synovia moji je čas ísť spať. No najprv sa poďakujme Pánu Bohu, že nás celý deň chránil od zlého. (Kľaknú si.)

Ďakujeme ti, Bože za celý dnešný deň, že si nás chránil a nad nami bdel. Tvoji služobníci sú unavení a idú spať.

 

Hudba: Glória alebo fanfáry.

Anjel 1 + Anjel  2: Valasi vstávajte, nespite!

Pastier 1: Čo je? Čo sa robí?

Pastier 2: Spi, bratku, to sa ti len sníva. To sa len v dedine kohút k ránu ozýva.

Pastier 1: Svetlo, to svetlo, nevidel si?

Pastier 3: Čo sa to tu robí? Aké svetlo, čo za svetlo?

Pastier 2: Pozrite, čo sa to belie pred nami? Aký to duch s veľkými žiarami?

Anjel 1: Nebojte sa! Prišiel som vám oznámiť radostnú zvesť, že sa vám v meste Betleheme narodil Spasiteľ.

Anjel 2: Rýchlo sa ponáhľajte vzdať malému Ježišovi česť a chválu.

Pastier 3: Poďme rýchlo do Betlema.

 

Pieseň: Poďme všetci

 

(Poklona pastierov, pri jasličkách)

Pastier 1: Ježiš, nemáme toho veľa, ale čo máme, z lásky ti dáme. Ja ti dám hrudku syra.

Pastier 2: A ja kožu, aby ti nebola zima.

Pastier 3: Prijmi odo mňa hrnček mlieka.

Bača: A odo mňa je slanina...

 

Báseň:

Traja králi jednou z hviezd

dávajú sa cez púšť viesť, idú k Ježiškovi...

Pusť ma hviezda, pusť ma v púšť,

aj ja idem, pusť ma pusť, začať život nový.

 

(Poklona kráľov – putovanie.)

Kráľ 1: Čo myslíte, je to ešte ďaleko?

Kráľ 2: Neviem, ale ak nás hviezda viedla doteraz, hádam nás povedie aj ďalej.

Kráľ 3: Pozrite, hviezda sa zastavila!

Kráľ 1: Ale veď stojí nad maštaľkou!

Kráľ 2: To nevadí, poďme...

 

Pieseň: Hviezdička Betlemská

 

K1, K2, K3: (Kľaknú pred jasľami.)

Jezuliatko, čo rozdávaš dary,

dovoľ, aby sme ti aj my niečo dali:

zlato, kadidlo a myrhu,

to najcenejšie, čo máme,

z čistej lásky dary ti dávame.

U1: Deti a čo dáme Ježiškovi my?

Dieťa 1: Ja mu zarecitujem básničku:

Prijmi moju prosbu, ktorú Ti tu skladám,

pri jasličkách Tvojich na kolená padám.

Na kolená padám, rúčky svoje spínam,

ani za tie svety nešla by som inam.

Tu sa cítim dobre, tu je miesto moje,

tu sa stále spája s mojím srdcom Tvoje.

Dieťa 2: Ja mám čokoládku, ja ti ju dám.

Dieťa3: Ja mám cukrík, ja ti ho dám.

 

Báseň:

Maštaľka je ožiarená svetlom svätej noci,

oslavovať všetkých volá zázrak Božej moci...

Anjeli už pozdravili Boha v ľudskom tele,

a keď sa mu poklonili, spievali vesele...

Pastieri ho obklopili, pri jasličkách stáli,

Pánovi sa poklonili s darmi traja králi...

Čo by sme my jemu dali? Nič nemáme a sme malí...

Za to však úprimne, tíško mu povieme:

„Ježiško, veď nás vždy, za Tebou pôjdeme!“

U1: To bolo krásne. Už dve tisícročia sa oči všetkých upierajú k Betlehemu. Dieťa v jasliach je zdrojom tepla a ohniskom lásky. Kresťanský spisovateľ Silezius napísal: „Ježiš sa mohol i tisíckrát narodiť, ak sa nenarodil v tvojom srdci, všetko bolo zbytočné.“

U2: Zbytočné sú aj všetky krásne darčeky pod stromčekom, ak zabúdame na to najdôležitejšie – na lásku k blížnym, predovšetkým k rodičom.

U1: O tom, ako dospelé deti myslia iba na svoje pohodlie a rodičia sú im na ťarchu, vám porozprávame v tomto príbehu.

 

Príbeh: Žalujeme na svoje deti...

 

Pieseň: List Ježiškovi

 

Komentár: Kedy sú Vianoce?

U2: Áno, zoberme tieto slová ako návod do ďalšieho života, aby sme mohli prežívať pravú radosť z vykonaných dobrých skutkov.

U1: Deti, Ježiš v jasliach má veľa darov. Chcete ho o niečo prosiť?

Deti: Áno.

Dieťa 1: Oteckovi, mamičke daruj veľa zdravia, ich srdiečka dobručké nech vždy láskou žiaria.

Dieťa 2: Na ich rukách mozole, na ich čelách vrásky, zotri im ich Ježiško, daj im svojej lásky.

Dieťa 3: Žehnaj Bože milý, všetkých kňazov sveta, nech Ťa cez nich spozná každé malé dieťa.

Dieťa 4: Chorých a nevládnych tam doma požehnaj, silu veľkej viery v bôli im pomáhaj.

U2: Keď ste predniesli svoje prosby Ježiškovi, zaprajme, zavinšujme si niečo pekné aj my.

 

Vinše:

Vinšujem vám to,

šak viete čo,

aby ste sa dostali tam,

šak viete kam,

aby ste sa radovali s tým,

šak viete s kým,

aby ste mali mnoho toho,

šak vy dobre viete čoho,

Na Vianoce a v roku novom

vinšujem vám nastokrát

teplé slnko nad domovom,

dobré skutky s dobrým slovom,

zdravia, šťastie akurát,

aby vás mal každý rád.

 

Alebo:

 

Vinšujem Vám vinšujem,

na to Božie Narodenie:

Šťastie i zdravie a od Boha požehnanie.

Pomôže Vám ho Pán Boh

šťastlivo prežiť, lepšieho sa dožiť,

hojnejšie, pokojnejšie,

v záhrade úrodnejšie,

v domácnosti svornosť, u ľudí priaznivosť,

od Boha lásku, milosť.

V stodole zbožia ............

na pôjde klobások, slaniny,

i šatstva v truhlici a peniaze v pokladnici.

To ja vám vinšujem v tom časnom živote,

a potom, po všetkej tej časnej dobrote:

slávu nebeskú a komu anjelskú.

 

Pieseň:

 

U1: Ďakujeme za krásne priania a teraz poprosíme duchovného otca, aby nám udelil požehnanie.

 

Príhovor a požehnanie kňaza:

 

Pieseň:

 

Príbeh: Žalujem na svoje deti...

 

Izby nemocnice boli slávnostne vyzdobené, veď zakrátko budú Vianoce. Chorí ako deti počítali hodiny a tešili sa na stretnutie so svojimi rodinami. Každý deň pani poštárka odovzdávala túžobne očakávané obálky adresátom. V ústrety jej prichádzal aj zhrbený starček, ktorý čakal, že prečíta aj jeho meno. Nestalo sa. Odchádzal sklamaný. „Deti nemajú čas na písanie, sú zaneprázdnené. Dcéra je úspešnou podnikateľkou... A syn – ten má dobré miesto na ministerstve... Ale je to aj moja zásluha,“ pomyslel si a trochu sa pousmial. Zo zamyslenia ho vyrušil príjemný hlas lekárky: „Tak čo, ujo, chystáte sa domov, k vašim?“ „Ešte nie,“ odpovedal starček, „ešte mi nenapísali, kedy pre mňa prídu. Z Bratislavy je to ďaleko, ale snáď zatelefonujú...“ Počas troch mesiacov ho nikto neprišiel navštíviť. Nemali čas pre otca. Starček očividne chradol, hoci výsledky nepotvrdzovali zhoršenie jeho choroby. Lekárke sa tento stav nepozdával. Telefonicky informovala dcéru, že otec odmieta brať lieky a neje. S nikým nerozpráva, ticho leží a túžobne hľadí na dvere, či sa v nich neobjavia jeho „milované deti.“ „Nemohli na mňa zabudnúť,“ pomyslel si starček. „Na dcéru som dal prepísať dom. A synovi som z úspor nemálo prispel na zahraničné auto po ktorom roky túžil. Nech majú na čo spomínať, keď tu už nebudem.“ Zahĺbený do seba ani nevnímal rezký klepot topánok, ktorý sa rozliehal po priestrannej chodbe. Boli to nedeľní návštevníci. Zrazu niekto prudko zaklopal na dvere. Starček sa strhol ako zo sna, neveril vlastným očiam. Vo dverách stáli jeho „milované deti.“ V drahom norkovom kožuchu stála pred ním dcéra so svojím manželom. Keď sa spamätal prehovoril: Som veľmi rád, že ste prišli. A Jožko je kde? „Vieš, ocko,“ prehovorila dcéra, „Jožko išiel s deťmi na chatu, aby si trocha oddýchol. Starec pomaly vstal a začal zo skrine vyťahovať svoju bielizeň. „Dcérka, podaj mi, prosím ťa, kufor, nech si doň všetko poukladám.“ Obaja manželia na seba nechápavo pozreli, pokrčili plecami a na znak nesúhlasu záporne pokrútili hlavami. „Ale ocko, kam by si šiel, veď je tu o teba dobre postarané. Vieš, my sme ťa iba cestou prišli pozrieť. Už dávno sme si naplánovali dovolenku v Tatrách a s tebou by doma nemal kto zostať. Tak sa už nehnevaj. Požehnané Vianoce!“ – zablahoželala dcéra a na nočný stolík položila zopár pomarančov v papierovom vrecúšku. „Nehnevaj sa, ale už musíme ísť.“ Pobozkala otca na líce, šarmantne sa zvrtla na vysokých podpätkoch a pobrala sa k dverám. Na chvíľu ešte zastala a spevavým hlasom plným nežnosti kývala otcovi na rozlúčku. Starček sa od prekvapenia nezmohol ani na jediné slovo odporu. Bezvládne, ako podťatý strom klesol na posteľ. Po jeho tvári sa kotúľali horké a bolestné slzy. Všetci odchádzali domov osláviť narodenie Pána Ježiša. V nemocnici ostali len ťažko chorí a on. Nezmieriteľný bôľ vstúpil do jeho srdca. Dva dni nič nejedol, nepil, len vzlykal a tíško plakal. Na tretí deň, na Božie Narodenie, keď ráno vstúpila sestrička do izby, nedostala už od starčeka odpoveď na pozdrav. Prišla bližšie a na jeho tvári pozorovala ľahký úsmev, oči naširoko otvorené neprítomne hľadeli na povalu izby. Odišiel do večnosti, aby tam pred jasličkami v nebeskom Betleheme, vyžaloval malému Ježiškovi svoju bolesť a nevďak detí.

 

 

Jasličková 036

Nebeská Reklamná Agentúra (NRA)

Úvod: Celá jasličková akadémia sa odohráva v „ nebeskej tlačovej agentúre ". Nesie sa v duchu podávania správ tlačovými agentúrami a televíziami. Dej predstavuje fikciu príprav na udalosti v Betleheme.

 

Rekvizity: stôl, ktorý slúži ako úradnícky, hlásateľský, pre tlačovú konferenciu, napodobeniny mikrofónov, imitácia tele­víznej obrazovky, hviezdičky s obrázkom narodeného Ježiška a vianočným vinšom, veľký papier s bodmi činnosti.

 

Pieseň: Mária hej počuj Mária

 

VSTUP 1

 

PNRA1, PNRA2: (Sedia za stolom, pijú kávu a debatujú - klebetia.)

PNRA1: Včera večer som si kúpila nový klobúk.

PNRA2: Nehovor. Ty nosíš klobúky? Aké staromódne.

PNRA1: To by si neverila, ale teraz je to v kurze. Veď keď som vyšla z obchodu išlo ma vychytiť. Predstav si, tá nová  úradníčka zo Strát a nálezov si kúpila taký istý a hneď sa v ňom aj pretŕčala na ulici a to ani nemrzlo!

PNRA2: (Polutuje ju.) Chúďatko moje, taká investícia a tá... (Strhne sa.) Pozor ide šéfka! Rýchlo do práce!

(Každá sa pustí do usilovného písania a pri tom nahlas hovoria čo píšu. Prekrikujú sa. Treba zvoliť nejaké vhodné a aktuálne reklamné slogany.)

PRNA1: Anjelsky chór hľadá nových spevákov do tenoru a altu. Konkurz sa koná...

PRNA2: Nová čistiareň anjelských krídel sa otvára na tretej ulici vpravo...

UNRA: To snáď nie je možné! Toto si vypijeme! Novinári nás roztrhajú a Archanjel Gabriel nám to nedaruje.

PNRA2: (Ponadpapier ledabolo prehodí.) A čo také sa stalo? Pokazili sme nejakú reklamnú kampaň?

PNRA1: (Ani si ich nevšimne.)

UNRA: (Už to v ňom vrie.) Čo pokazili? (Hlboký nádych. A vysype zo seba jedným dychom.) My sme neurobili žiadnu reklamnú kampaň. My sme neurobili ani len rezerváciu ubytovania a ani sme ...

(Otočí sa k PNRA2) Mne sa asi niečo stane! Sledujte ma aspoň teraz!

PNRA 1: (Od ľaku vyskočí.) Čo? Čo? Čo sa deje?

UNRA: Som rada, že ste ma zaregistrovali. Čo som vám kázala minulý týždeň urobiť?

PRNA 1: (Pozerá v papieroch.) Ak si dobre spomínam, tak som mala rezervovať dve miesta na prenocovanie pre dvoch pútnikov. A to som aj urobila.

VNRA: Zabudli ste na dve slová pred tými pútnikmi. Pre dvoch veľmi dôležitých pútnikov. Volajú sa mimochodom Jozef a Mária. A má sa im narodiť malý Ježiško, Spasiteľ ľudí. A vy ste im čo za ubytovanie objednali?

PNRA 1: (Chce niečo povedať.)

UNRA: Poviem vám čo ste objednali. NIČ!

PNRA2: (Smeje sa.)

VNRA: Vy sa nesmejte. Vám tiež rýchlo smiech zmizne z tváre. Vám som dal akú úlohu?

PNRA2: (Tvári sa prekvapene.) Úlohu?

VNRA: Mali ste s touto udalosťou oboznámiť celý svet. A čo ste urobili? (Nádych.) Nič!!! Takže teraz musíme zachrániť čo sa dá. Tu máte zoznam toho, čo všetko musíme urobiť.

(Napíše na tabuľu.)

ÚLOHY:            - zabezpečiť ubytovanie

-  zorganizovať anjelské chóry

-  poslať uvítací výbor

-  zorganizovať tlačovú konferenciu

-  uviesť v nebeských správach informácie

-  o udalosti informovať ľudí

PNRA2: (Tvári sa prekvapene.) Ako že nič? Ľudí presne o tom informovali proroci, ktorých sme medzi nich poslali. (Začne na rukách vypočítavať.) Jeremiáš, Izaiáš ...

 

UNRA: Prosím vás, kedy to bolo? Pred koľkými storočiami? Ja som vás žiadala o aktuálnu reklamnú kampaň. Tak nerečnite a postupujte podľa zoznamu! (Odíde.)

PNRA2: Šéfka si asi neprečítala pokyny k tejto kampani. Keď si Pán Boh prial ponechať ľuďom slobodnú vôľu, nemôžeme udalosti okolo narodenia Božieho Syna veľmi ovplyvniť. Musíme sa spoľahnúť, že sa na zemi nájdu dobrí ľudia, ktorí sa o Sv. rodinu  postarajú.

 

Pieseň

VSTUP 2

(Objaví sa rekvizita pripomínajúca televíznu kameru a klapku. Stôl sa zmení na hlásateľský.

Začne zvučka NTN - Nebeských televíznych novín)

RNTN: Hlásime sa vám s dnešným vydaním našich Nebeských televíznych novín. Dnes sa nám podarilo zistiť zaujímavé skutočnosti, ktoré vás budú určite zaujímať. Priamo z Úradu nebeskej informačnej a organizačnej agentúry sa nám hlási naša vyslaná redaktorka Zvedavá.

(Kamera sa presunie na redaktorku Zvedavú.)

Zvedavá: Dobrý večer. Z nemenovaného zdroja som sa dnes dozvedela, že našaNRA - Nebeská reklamná agentúra, asi niečo zbabrala. Údajne sa jedná o prípravu pre ľudstvo veľmi významnej udalosti, ktorá má výrazne poznačiť chod dejín. Jedná sa o udalosť, ktorá je pripravovaná Božou Prozreteľnosťou už od stvorenia sveta. Viac informácii vám nemôžem poskytnúť, lebo ich hovorca zatiaľ odmietol situáciu komentovať. Prihlásim sa vám znovu, keď niečo nové zistím. Pre Nebeské televízne noviny redaktorka Zvedavá.

RNTN: To je na teraz zatiaľ všetko. Uvidíme sa opäť o hodinu, na kedy je avizovaná tlačová konferencia. (Zaznie zvučka.) Pieseň

VSTUP 3

(Úradníci dopozerali televíziu.)

UNRA: Tak videli ste to na vlastné oči. Novinári už niečo tušia. Preto som musel zvolať tlačovú konferenciu. Tlačový hovorca sa tu čo chvíľa objaví. Treba pripraviť podklady. A už konečne aj niečo urobiť. Ubytovanie ste už zabezpečili?

PNRA1: (Bojazlivo.) Áno, ale...

UNRA: Aké ale? Kde ste zabezpečila to ubytovanie?

PNRA1: V maštaľke, lebo hotely ani hostince ani ľudia nie sú ochotní prijať chudobných pocestných. Je to ich slobodná vôľa, nemôžem ich prinútiť, ak to nechcú sami.

UNRA: (Podobne opakuje.) V M A Š T A Ľ K E? (Nahlas zreve.) V maštaľke? Toto si ako predstavujete!?

PNRA 1: Tak je to aj v pláne, veď to predpovedali aj proroci. Spasiteľ príde predsa aj pre chudobných, hladujúcich a pre tých čo sú bez prístrešia. Príde aby s nimi toto všetko zdieľal.

Pieseň

VSTUP 4

UNRA: Hovorca tu bude každú chvíľu. Všetko je pripravené?

PNRA2: Myslím si, že áno. Upovedomila som spevákov z anjelských chórov. 

Všetko už majú nacvičené, však sem-tam môžete počuť ako nacvičujú.

UNRA: A čo uvítací výbor?

PNRA2: No tu je trochu problém.

UNRA: (Vyvalí oči.) Problém? Problém? (Hlasomprejde až dofistuly) Už si nemôžeme dovoliť žiaden problém.

PNRA2: Objavili sme troch múdrych ľudí, ale nie z Hebrejského kraja, sú to pohania. Oni očakávajú narodenie Mesiáša, ktoré bolo predpovedané už spomínanými prorokmi a zvesť bola distribuovaná našimi knihami. Ale v tých knihách sa píše o znamení, a to je kameň úrazu.

UNRA: Aký problém? Myslím, že oči majú, tak im pošleme na cestu hviezdu. Tá im smer ukáže. Myslím, že to nebude problém na sklade ich máme dosť. Tak, to by sme mali. (Odfajkúva z plagátu.) Tlačovka bude o malú chvíľu.

Noviny to odvysielajú aj samé, len treba dať pozor na správnosť informácií. A čo informovanie ľudí? PNRA2: Tí si hľadia svoje. Riešia iba svoje vlastné problémy. A už hádam ani v Mesiáša neveria. (Zamyslí sa.)

(Vykríkne.) Mám skvelí nápad! Spolu s hviezdou pošlime hromadu malých hviezdičiek s informačným letákom

o príchode Božej Lásky, Spasiteľa, Božieho syna medzi ľudí. Budú tvoriť jej chvost a ako bude letieť tak

hviezdičky budú rozvievané do celého sveta.

UNRA: Výborný nápad. Dajte príkaz pisárom nech sa dajú do rozpisovania oznamu a vy sa k nim tiež pridajte.

PNRA1 ,PNRA2: (Odídu.)

UNRA: (Mädlí si ruky.) Tak. A všetko je pripravené. Dúfam, že už nič nezlyhá. O chvíľočku začína tlačová konferencia.

Musím sa ísť na ňu pripraviť. Pieseň

VSTUP 5

(Znovu klapka a imitácia kamery. Záber na hlásateľský stolík.)

RNTN: Vážení diváci. Opäť vám prinášame mimoriadne vydanie správ Nebeskej televízie. O malú chvíľu sa začne

tlačová konferencie Nebeskej informačnej a organizačnej kancelárie. Z miesta konania sa nám opäť hlási

redaktorka Zvedavá, ktorej odovzdávam slovo.

(Za stôl si sadne hovorca a vedúci NRA pred stôl sa postavia redaktori.)

Zvedavá: Vážení diváci o minútku sa začne tlačová konferencia k významnej udalosti. Na svet sa má narodiť Spasiteľ.

Na organizácii príprav sa podieľa naša Nebeská reklamná kancelária. Ale teraz už venujme pozornosť práve

začínajúcej konferencii.

Hovorca: Páni a dámy, vítam vás na dnešnej tlačovej konferencii. Na začiatok by som vás rád oboznámil s oficiálnym

vyhlásením. Dnes o 24:00 sa narodí v mestečku Betlehem Spasiteľ sveta. Márii a Jozefovi sa narodí Ježiško.

Táto udalosť je vo veľkolepom Božom pláne už od nepamäti. Generácie ľudí boli s týmto oboznamované.

Veľkú úlohu v tom zohrali proroci. Mnoho ľudí sa tohoto prisľúbenia nedočkalo. My a spolu s nami celé ľudstvo

máme tú česť teraz byť účastní tejto veľkej udalosti. Teraz, vážení páni a vážené dámy je čas na vaše otázky. Pokorný: Som Pokorný z Hlasu anjelov. Pán hovorca, je pravda, že organizovanie tejto veľkolepej udalosti zlyhalo

práve pričinením Nebeskej reklamnej agentúry?

Hovorca: Musím konštatovať, že všetko prebieha podľa plánu a nič sa nezanedbalo.

Zvedavá: Redaktorka Zvedavá Nebeské televízne noviny. Ale hovorí sa, že rodina pochádza z Nazaretu. Prečo sa potom

vydali na púť do Betlehema.

Hovorca: Áno, máte pravdu. Naozaj pochádzajú z Nazaretu a idú do Betlehema. Ale tak to bolo predpovedané a je to

úplne v súlade s Božím plánom. Vieme, že to pre Máriu nie je jednoduché, ale nemôžeme ovplyvňovať

rozhodovanie ľudí. Ako iste viete Stvoriteľ ich obdaroval slobodnou vôľou. Cisár sa rozhodol sčítať ľudí

v krajine. Je to jeho slobodné rozhodnutie. Jediné čo môžeme, je napomáhať všetkými silami trpiacej rodine. Redaktori: Pán hovorca, zdroj, ktorý nechce byť menovaný, nám povedal, že ubytovanie pre rodinu je zabezpečené

v maštali. Nie je to škaredý žart?

Hovorca: Na prvý pohľad to vyzerá ako škaredý žart. Ide predsa o Božieho Syna z kráľovského rodu. Ale musím tiež

povedať, že je to v súlade s tým čo hovorili proroci. Spasiteľ prichádza nie len pre bohatých, ale najme pre

trpiacich, hladujúcich a ponížených. Už z tohoto vidno, že s nimi všetko bytostne zdieľa.

RNN: Nebeské noviny. Pán hovorca, môžete nám prezradiť či je pripravené aj nejaké uvítanie? Lebo sa vraví, že ani to

ste nepripravili. Môžete túto informáciu dementovať?

Hovorca: Môžem. Zbory anjelov majú nacvičené slávnostné piesne, ktoré budú celý čas prespevovať. Pozdraviť Ježiška

a Máriu prídu aj traja bohatí králi z východu. Prinesú im kadidlo, myrhu a zlato. Všetko sú to dary hodné

kráľovského syna. Informáciu o mieste narodenia im podá hviezda, ktorú im na cestu posielame. Sprevádzať ju

bude húf malých hviezdičiek, ktoré budú rozhlasovať to isté. Predpokladáme teda, že sa pri jasličkách objavia aj

všetci otvorení a spásu hľadajúci ľudia.

Zvedavá: A bude správa o narodení Ježiška doručená aj Herodesovi? Veď sa dobre vie, ako sa obáva konkurencie. Hovorca: Bude postarané o to, aby sa o narodení dozvedel. Je priam nevyhnutné aby o tom vedel. Mudrci sa o to

postarajú, lebo budú kráľovského syna hľadať v paláci. Pred spiatočnou cestou ich vo sne upozorní anjel, aby sa

nevracali do paláca. Tým sa znemožní určenie miesta narodenia Herodesovi, aby nemohol Ježiškovi ublížiť.

Vážení páni a vážené dámy, týmto považujem tlačovú konferenciu za ukončenú. Ďakujem vám za vaše otázky

a pozornosť. Ak máte záujem sa presvedčiť o radostnej udalosti osobne. Môžete tak urobiť dnes. Informácie vám

budú tiež poskytnuté na hviezdičkách. Dovidenia.

Zvedavá: Vážení diváci to je všetko z dnešnej tlačovej konferencie. Pre Nebeskú televíziu redaktorka Zvedavá. RNTN: Ďakujeme ti za najnovšie informácie. Ako sme počuli, o udalosti sa môžeme presvedčiť na vlastné oči.

Do Betlehema sme vyslali nášho behajúceho redaktora. Zatiaľ sa nám nepodarilo s ním nadviazať spojenie.

Prihlásime sa vám hneď ako sa nám to podarí.

Pieseň

 

VSTUP 6