Majovka
Majovka
V case, ked prvykrat zakuka kukucka, sa podla ludovej tradicie konci zima a zacina leto. A naozaj je to tak, ze jar akoby tu ani neexistovala. Jeden den sneh a dalsi chodite v tricku. V tomto obdobi sa tradicne chodi na pikniky do prirody, kde sa schadza cela rodina a najblizsi priatelia. Nas na takyto rodinny piknik pozvali nasi farnici a priatelia z Chatystyru.
A tak, v nedelu 21. maja, kratko po obede sme sa vydali do prirody. Pan nas pozehnal krasnym slnecnym dnom. (Hoci predchadzajucu stredu napadlo asi pol metra snehu, dnes uz o nom nebolo ani chyru ani slychu). To je charakteristicke pre podnebie tu. Zima sa nechce vzdat svojej vlady a tak vlasne pocas celeho roku mozno cakat snehove prehanky.
Stretli sme sa na lucke vedla malej riecky, ktora teraz, ked sa spusta voda z vrchov sa tvarila celkom divoko. Ohen uz horel, sasliky boli pripravene, ostatne dobroty prinesene. Pockali sme, kym bude zostava kompletna ( asi 30 ludi). Vo veku od 2 do 70. V prostredi nadhernej Bozej prirody sme sa stretli najskor na svatej omsi s nasim Panom, vzdali chvalu a podakovali za nase stretnutie. Ved on je tym najlepsim priatelom. A s nim v srdci sme mohli pokracovat veselit sa.
Svieze sasliky, polievka z divej kacky varena na ohni, a kopu inych dobrot prinesenych vsetkymi gazdinkami prestrete priamo na prestieradle na zemi. Nas posilnili aj na tele. A zabava sa valila v plnom prude. Futbalovy zapas Slovensko – Chatystyr sa rozhodujucim golom 5:4 obratil vitazstvom na nasu stranu. Volejbal potesil hlavne zenske osadenstvo. V skakani cez svihadlo sme si porovnali sily a hlavne vydrz s tymi najmensimi. Po doplneni sil okolo provizorneho stola, sme si rozhodli zmerat sily v “umeni”. Rozdeliac sa na dve skupiny sme sutazili, o to kto pozna viac piesni. Pre roznorodost ucastnikov sme poculi piesne v rustine i slovencine, v jakutskom, evenkijskom i evenskom jazyku. Potvrdilo sa nam, ze piesen je jazyk, ktory spaja vsetky narody. Melodia a rytmus nepotrebuju preklad, staci pocuvat srdcom a i tych pat a pol slova, ktore sme vedeli na jakutskom, nam pomohli pochopit, ze laska a priatelstvo je hlavna tema piesni vsetkych narodov.
Potom sme pokracovali v sutaziach nielen pre deti. V stafetovych disciplinach roznych humornych sportov sme si potvrdili, ze nie je rozhodujuce vyhrat, ale zucasnit sa. Radost bola odmena pre vsetkych, okrem toho sme sa potesili malou sladkou odmenou a nielen deti boli ocenene drobnostami, ktore hlavne s komentarom pri odovzdavani mali cenu aspon ako Hollywodsky Oskar. Vyskusali sme si aj sily a zrucnost v jakustskom narodnom sporte – je to cosi ako pretlacanie, ci skor pretahovanie. Dvaja sutaziaci sedia oproti sebe nohy maju zaprete o kus dreva, oboma ruka drzia palicu a na povel sa snazia pretiahnut palicu, na svoju stranu, alebo ak to nejde inak, s palicou i svojho supera. Hoci by sa mohlo zdat, ze je to jednoduche, je to riadna makacka a nestaci len sila, je potrebne zvolit si i spravnu taktiku.
Este spolocna fotografia, zbalit veci a hoci sa to podla svetla nezdalo den sa prehupol blizsie k noci a devat hodin, bol cas, ked hlavne najmensi zacali pocitovat unavu dna a tuzbu po posteli a ani ti starsi si po dlhom zimnom oddychu a zrazu tolkej aktivite na raz nedali povedat. Zbalit veci, posledny raz odohnat komare, ktore tiez pocitili blizkost leta a prisli nam pripomenut, ze tu su ovela vacsie ako u nas doma, su to priam giganti.
Nasadat do aut, zamavat vsetkym a kazdy sa pobral domov, plny zazitkov a radosti. Poznanie toho, ze nie je dolezite z akeho naroda ste, kolko mate rokov alebo ake vzdelanie. Staci, ze mate dobru volu a priatelia vam pomozu pocitit domov kdekolvek na svete.
Este dlho budeme spominat na toto krasne popoludnie v prirode, ktore bolo jednym z vrcholov nasho roku v Jakutii. A potvrdenim, ze Pan odmeni vsetko co mu zverime. A rok, ktory nam podaroval, hoci sa niekomu moze zdat byt strelenym. Je cosi neopisatelne a nenahraditelne. Je to jedinecna moznost spoznat lepsie nielen sam seba, ale prehodnotit svoje hodnoty a priority. Je to nieco co nezaplatia ziadne peniaze na svete.